O tom, že je Richard Sulík. lobistom boháčov už nepochybujem. Dosvedčujú to jeho niektoré asociálne vyjadrenia, postoje a kritiky. Navyše to "hovorí" i jeho „mediálna prevodovka“, šéfka Zdravotného výboru Národnej rady, o ktorej nemám pochýb, že neraz lobovala pre záujmy Penty.
V tom ma utvrdila aj súčasnosť. Hneď potom, čo som zaznamenal v médiách rozruch, že mnohé neštátne zdravotné zariadenia odmietajú so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou podpísať partnerské zmluvy. To by naisto ešte výraznejšie zhoršilo (po dvoch rokoch pandémie covidu a utečeneckej krízy z Ukrajiny) teraz dostupný štandard zdravotnej starostlivosti početných skupín starých a nepracujúcich občanov. Práve za nich odvádza štát limitované poistné. Sú to však chorobami najviac ohrození občania a zároveň najpočetnejší klienti VšZP..
Vláda na tento dramatický vývoj ohrozenia zdravia nemalej časti obyvateľstva zareagovala pomerne rýchlo. Schválila pre zdravotníctvo z deravého koša štátneho rozpočtu 400 mil. eur. Z toho priamo do štátnych nemocníc (riešia na rozdiel od súkromných Penty najnáročnejšie a najťažšie prípady vážnych chorôb) 100 mil. eur, do VšZP 160 mil. eur a ďalších 140 mil. eur sa zaviazala rozdeliť zdravotníkom z výberu vyššieho poistného.
Na čo hneď zaznela silná mediálna kanonáda proti vláde zo strany naďalej nespokojných, kritických zástupcov rôznych zdravotníckych združení. Vraj ide pre nich o nepodstatnú pomoc. Pričom si vôbec nechcú uvedomiť, v akej kritickej situácii sa nachádza samotný štát, aký zraniteľný je dnes náš štátny rozpočet. Ten však nie je v súčasnej svetovej kríze čarovným mechom bez dna bez následných vážnych dôsledkov možnej hrozivej inflácie.
Títo teraz hluční kritici, ktorí za korupčných vlád Smeru mlčali, prípadne bolo ich málo počuť. ignorujú však to, že aj tých 160 mil. eur zo ŠR do VšZP nepôjde na havarijné školstvo, záchranu životného prostredia či podpory narastajúcej chudoby, ale výlučne do živoriaceho zdravotníctva.
Pretože sú určené práve na riešenie v ňom neodkladných nových problémov. Tie však nevyvolala terajšia vláda. Ale chronicky narastali pred rokom 2020 za dlhé roky nehanebných korupčných vlád predtým a podstatne ich ešte zvýšili pandémia covidu a utečenecká kríza na Ukrajine. Pričom za daný stav zodpovední hlavní vinníci, teraz hystericky kričiaci pokrytci zo Smeru Fico, Pellegrini, Raši, Paška a ďalší demagogickí kritici majú nepochopiteľnú príležitosť šíriť svoje klamstvá a bludy v médiách bez obmedzení a následne kritických komentárov.
Preto si treba pripomenúť, že aj keď sa predtým ušla z rozpočtu dajaká väčšia „omrvinka“ pre zdravotníctvo z oveľa bohatších než dnes finančných zdrojov štátu, tak aj z tej sa ešte bohato, bez zábran a trestu rozkradlo. Napríklad formou nehorázne predražených nákupov cétečiek či iných prístrojov a zariadení. Treba si len spomenúť na tzv. „košickú korupčnú mafiu“ predsedu parlamentu Pašku, ktorý včasne zomrel. Že pán Raši?
Tieto mnohé alarmujúce poznatky si naisto uvedomuje aj koaličník podpredseda vlády Richard Sulík, no napriek si do nej kopne. Ako oportunista, účelový populista a častý kritik sa pridal ku kritikom v prípade mimoriadnej dotácie na záchranu funkčného zlyhania VšZP. V predmetnej dotácii, ktorú on vo vláde nezodpovedne odmietol, sa však nechcel v časti značnej verejnosti ukázať v obraze asociála.
Preto následne v médiách chrlil síru a oheň voči štátnej poisťovni zdravia, ktorej kritike však chýbali vecné argumenty. Tvrdil iba všeobecne, že je nehospodárnym a neefektívnym prepadliskom financií štátu a preto ju treba zrušiť. Zrejme by to bol najkrajší sen a dar štátu pre konkurenčnú Pentu.
Nesúhlasil so správnym rozhodnutím Hegerovej vlády, aby hlavná štátna poisťovňa získala nevyhnutnú dotáciu 160 mil. eur. Inak by pre insolventnosť finančne skolabovala. Dôchodcovia, invalidi a iné zraniteľné skupiny by tým prišli o doterajší štandard zdravotnej starostlivosti. Boli by potom odkázaní len na tú nevyhnutnú starostlivosť.
Čo šéf SaS v médiách iba načal, to zaňho „zargumentovala“ poslankyňa Janka Bittó Cigániková. Už sám titul jej blogu v SME „Zásahy OĽaNO v zdravotníctve skončia rozpredajom štátnej poisťovne“ je mnohovravný. Azda táto kritička v ňom veští jej koniec vraj „rozpredajom a zásahmi“ najsilnejšej vládnej strany? Pani poslankyňa, ak by sa nebodaj vaše nereálne želanie predsa splnilo, potom v koho ziskovom lone by mala štátna poisťovňa skončiť? Takisto ako fabriky a iné štátne ekonomické lukratíva sprivatizované za vlád Mečiara? Vari najlepšie v Pente?
Dovolím si tvrdiť, že jej konkrétne tvrdenia, ako zrejmá odozva na podporu prázdnej kritiky a tvrdého útoku člena vlády Sulíka, vyznievajú problematicky a zraniteľne. Napríklad jej argument o neefektívnosti štátnej poisťovne: „Kým vo VšPZ obslúži jeden zamestnanec 1 500 kllentov, v Unione jeden 1900 a v Dôvere 2400.“ K argumentu poslankyne, odborníčky na zdravotníctvo, musím však dodať, že o koľko viac treba vykonať úkonov na často chorého poistenca (dôchodcu a invalida) práve v štátnej poisťovni než pri ich oveľa menšom počte v Dôvere?
Napokon efektívnosť práce u každého pracovníka v troch poisťovniach ovplyvňuje aj lepší stav elektronizácie v súkromných poisťovniach ako VšZP. Práve na otázku elektronizácie v zdravotníctve a na nadväzné korupčné kauzy by sa mala odborníčka pani Cigániková viacej zamerať. Konkrétne a kriticky sa tiež pýtať na túto veľkú korupciu pána poslanca Rašiho, odídenca zo Smeru. Nie kritizovať svojho koaličného partnera lepším štýlom ako jej šéf Sulík.
Bez výhrad súhlasím s pani poslankyňou, čo tvrdí v blogu: „Sektor treba dofinancovať cez platbu za poistenca štátu. Tá je u nás tragicky nízka a dopláca na to najviac práve VšZP. Keby sme túto čiastku dostali na úroveň Českej republiky, v zdravotníctve by sme mali o 1.3 miliardy viac.“ Mám len jednu podstatnú pripomienku, že efektívnosť českej ekonomiky, výsledky hospodárenia a stav štátneho rozpočtu sú neporovnateľné s príslušnými výsledkami Slovenska. Samozrejme, že by sa tým dosiahlo i to hlavné, že by sa na vyšších platbách štátu za jeho poistencov v Dôvere väčšmi obohatila Penta.
V tomto článku nemienim viesť s predsedníčkou ZV NR SR širšiu polemiku. Pretože tá bude v mojom ďalšom blogu. Bude to však podstatný protinázor s jej stanoviskom. Pričom využijem poznatky a odporúčania k danej téme, ktoré som už odporučil Róbertovi Ficovi hneď potom, čo vznikla jeho prvá vláda. V liste zo dňa 17. mája 2007, na ktorý som nedostal odpoveď.
Myslím si, že pôjde o zaujímavé čítanie. Preto dúfam, že tento blog a ten následný, oba nanajvýš aktuálne a obsahom významné blogy, nebudú pre čitateľov v ničom obmedzované. Verím, že na ich inom názorovom základe vznikne užitočná a vecná diskusia aj seriózne rôznorodá polemika.
I
