Kto pozorne a objektívne sledoval tieto posledné tri relácie (nie ešte dnešnú) by mal spoznať, že v nich muselo dôjsť k podvodu v počítaní pozitívnych či negatívnych hlasov. Keďže skóre – teda výsledky tejto skôr už smiešnej, než argumentačne seriózne vedenej debaty, vrátane vraj „objektívnej diváckej ankety“, vôbec nezodpovedali realite diskusií v štúdiu a samotnej argumentácii hostí z vlády.
Je to zakaždým len „fragmentovaná diskusia“ zástupcov koalície, ak sú vôbec tam pozvaní, pred lžami usvedčených klamárov Smeru a Hlasného – Smeru. Tí sú v relácii nielen stálymi diskutérmi, ale im „fandí“ aj moderátor, čo ešte vypuklejšie vidieť v politických debatách RTVS a JOJ(ke), tiež v Kmotrikovej TA3.
Iba zaslepený divák či politický slepec by mohol uveriť (podľa reálneho vývoja jednotlivých polemík, argumentov a mlátenia prázdnej slamy korupčníkmi zo Smeru) že by „počítadlo“ neklamalo vo všetkých troch uvedených prípadoch? Že by smerák Podmanický a hlasosmerák Pellegrini v polemike rozdrvili ministra Naďa a ministerku Remišovú v pomere 3:1 v prospech diváckych hlasov? Predseda vlády Heger ten diskutoval sólovo s inak čoraz trápnejším agresívnym moderátorom – zručným to manipulátorom verejnej mienky.
Na klamstvo divákov tiež výdatne slúži práve uvedená anketa. Jej celkom zmanipulované čísla cez Facebook. Ale zrejme tu ide aj o akési hromadné spolčenie sa a „hlasovanie“ zaktivizovaných smerákov a dnes ohrozených „aktivistov“ - korupčníkov. U ktorých naliehavou snahou je skoré povalenie vlády, ktorá začala zatýkať a obžalúvať nielen v korupčnom suteréne, ale aj na najvyšších schodoch štátu. Treba si uvedomiť, že rakovina korupcie už od vzniku štátu vytvárala mnohé metastázy v celom štátnom aparáte aj verejnom sektore.
Všetko i všetci spolu a sčítanie „hlasov“ dohromady splodia potom takúto fantasmagóriu podvodu a lží, akou je divácka anketa Markízy. Čo sa následne vrýva do podvedomia mysle voličskej základne. Ani nečudo, že aj do týždňa niekedy dva Markízou platené prieskumy o preferenciách strán, „vykážu“ potom „zázrak roka“- prvenstvo HlasoSmeru. Hoci v skutočnosti ide len mydlovú bublinu, ktorá zrejme už do konca roka praskne ako fiktívny obraz mediálne zmanipulovanej verejnosti.
A vôbec je technicky možné takto očividne manipulovať verejnosť? Podľa mňa určite áno! Buď „počítadlo“ vyraďuje hlasy v prospech vládnej garnitúry z prevádzky samotná Markíza, alebo ako som naznačil, si smeráci a hlasosmeráci vyškolili svoj „hromadný stroj na „hlasovanie“. Aj táto fantasmagória, skrytý to podvod a mediálne klamstvo, vytvárajú v myslení občanov falošný obraz o súčasnej politike. Keďže sa vrývajú menej či viac do samotného vnímania a podvedomia voličov.
Voči argumentom ministerky Remišovej navonok úsmevne milý a pokojný šéf ministrany Hlasného Smeru už stratil nervy. Verejne priznal, že s ňou ho vôbec nebaví chodiť do televízie diskutovať. Reagoval až rezignovane na to, keď mu pripomenula jeho ešte nedávnu minulosť - spoluúčasť na 12-ročnom tolerovaní Smeru voči rozkrádaniu a rabovaniu štátu korupčníkmi všetkých odtieňov chamtivosti.
Ani premiér Heger sa nedal. „Nenaletel“ na moderátorove nepodstatné a opakovane zdôrazňované otázky. V „duchu snára“ a čo „keby sa to aj stalo“? Nedal sa častými hypotetickými otázkami „na telo“ vyprovokovať moderátorom. Čím očividne „zatriasol“ jeho suverénnosťou, sebaistotou a drzosťou. Nepomohlo mu ani časté skákanie do reči premiéra a prerušovanie plynulosti jeho vecných výpovedí.
Ešte horšie ako v Markíze sú politické debaty v RTVS, JOJ(ke) a TA3, z ktorých dve z nich tiež vlastnia oligarchovia (Kmotrík a J&T). Spoľahlivo slúžia „nacvičeným“ papagájom Hlaso Smeru a Smeru na šírenie deštrukcií, výmyslov a klamstiev. Ak by podobné dezinformačné kampane aktívne a iniciatívne nepodporovali aj iné média, tak by potom vo voľbách zmasakrovaná vládna opozícia (Smer a odnož Hlas) už dávno a potichu zaliezla do svojich utajených „skrýš“ zo štátneho eráru nadobudnutých majetkov.
Preto povaliť vládu bol ešte pred rokom len utajeným zámerom a hlavným politickým cieľom ohrozenej ekonomicko - politickej mafie. O tomto jej zámere i snahe, som napísal prvý blog ešte 11.apríla a 14.apríla 2020: „Kopú médiá do Matoviča zámerne? (1.) a (2.)“ Žiaľ, ale iba málokto tomu vtedy venoval pozornosť.
Spriaznená a spriahnutá s bývalou mocou mafia vie dobre, že rýchlo dosiahnuť zásadnú politickú zmenu môže iba v prípade, ak sa jej podarí o novej vláde (ktorá zatiaľ nekradne ako predchádzajúca) vytvoriť vo verejnosti pochybný obraz, že je babrácka, nekompetentná a pre správu štátu aj veľkým nebezpečím.
Lebo jej nebude a nemôže vyhovovať ani nový stav, keď premiérom je uvážlivý a principiálny konzervatívec Heger, ktorý s mafiou nemieni koketovať, a bude pokračovať „v zatváraní“ korupčných zločincov ako predošlá. . Preto by pre ňu bol prijateľnejším premiérom z koalície i v nej koalične problémový Richard Sulík či hodnotovo labilný a prispôsobivý Boris Kollár. Preto by jej vyhovoval ktorýkoľvek protikorupčne tolerantnejší politik, ktorý by zametal korupčnú špinu len na prízemí, a lepšie, ak by iba v suteréne.
Určite nie kvôli Sputniku došlo k vynútenej rezignácii premiéra Matoviča. Preto i v televíznych debatách sa aj po jeho rezignácii z najvyššej výkonnej funkcii vedie proti nemu naďalej frontálny útok. No v štyroch televíznych štúdiách jeho fyzická prítomnosť oproti pravidlám novinárskej etiky vždy chýba. Aby mohol na opodstatnenosť kritiky či na vymyslenú lož osobne odpovedať.
Takže ma poburuje stav v médiách, keď sa vedome a zámerne klame. Ako príklad tohto konania budem citovať úryvok z novín, uverejnený 20. apríla 2021:
„V slovenskom politickom prostredí sme videli všeličo, čo by sme mohli nazvať nechutné, zvrátené, amorálne, ale takýto úbohý útok z pozície sily – muža v jednej z najvyšších politických funkcii na odborníčku akceptovanú aj v medzinárodnej komunite - sme minimálne od roku 1998 ešte nezažili.“
O citáty podobného znenia kritiky expremiéra nebolo za celý rok núdza. Hemžia sa v televíznych správach a diskusiách, a rovnako ich čítam v tlači. Aká je však skutočná pravda o „obeti“ politickej svojvôle - šéfky ŠÚKL?
Na túto v médiách mimoriadne aktuálnu a vraj najvážnejšiu otázku mesiaca môžem presvedčivo a ešte raz odpovedať citátmi z komentára Matúša Ritomského (SME 16.4.) „Máme iný Sputnik V? Nevieme“: „Celosvetovú senzáciu vyvolala správa, že vakcína, ktorú sme dostali je iná ako tá, ktorá mala úspech v prestížnom časopise Lancet. Najprv si pripomeňme, ako sa to celé stalo. Dna 6. apríla 2021 sa dostáva na verejnosť stanovisko ŠÚKL, v ktorom sa uvádza: „Šarže vakcíny použité v predklinických testoch a klinických štúdiách publikovaných v časopise Lancent nemajú rovnaké charakteristiky a vlastnosti ako šarže vakcíny dovezené na Slovensko.“
Denník N na základe toho oficiálneho vyhlásenia ŠÚKL vzápätí publikuje článok s titulkom: Sputnik V u nás nie je identický s tým v Lancete.
Správa vyvolala záujem, rýchlo sa dostáva za hranice a o dva dni už svetový denník New York Times publikuje článok s názvom: Slovensko tvrdí, že dostalo inú vakcínu, ako si objednalo.
Medzitým na twitteri reaguje ruská strana slovami: „Správy, ktoré tvrdia, že vakcíny Sputnik V na Slovensku sú iné ako tie v klinických štúdiách, sú podvod.“
Ďalšie dva citáty z komentára SME: „Zhodný postoj tlmočí aj hovorkyňa ŠÚKL Magdaléna Jurkemiková, podľa ktorej úlohou štátneho ústavu ako liekovej agentúry nie je dokazovať rovnocennosť či rozdiely vakcín, ale v prípade pochybnosti vzniesť otázky smerom k výrobcovi.“
„Pre našu liekovú agentúru je kľúčové, že výrobca nedodal dostatok potrebných dokumentov.“
Autor komentára jasne upozornil na podstatu tejto vážnej, verejnosti falošne deklarovanej a spolitizovanej kauzy šéfkou ŠÚKL, že vo „verejnom diškurze je však podstatné aj čosi iné. Schopnosť odlíšiť tvrdenie „nemáme dokumenty, ktoré dokazujú, že náš Sputnik je rovnaký“ od tvrdenia „Sputnik V dodaný na Slovensko je iný ako ten v Lancete“.
V súvislosti s ruskou vakcínou sa objavili mnohé a mnohé nepravdivé skutočnosti ako cielene šitá kauza a vítaný kyjak médií na Matoviča. Tie útočia naňho naďalej a ignorujú aj vyhlásenia iných zainteresovaných ľudí proti nepravdivej argumentácii šéfky ŠÚKL, lebo nie je obeťou útokov Matoviča ona, ale priamym aktérom tohto spolitizovaného problému a politického súboja. Lenže ako štátna výkonná úradníčka nemala do danej „politiky“ čo vstupovať. Preto ruský výrobca vakcíny sa cítil Slovenskom poškodený pre spolitizovanie Sputnika ako následne i Brazíliou. Tú však na rozdiel od Slovenska zažaloval.
Hovoriť o porušení zmluvy na základe oneskorenia úhrady faktúry je pre Rusov nepodstatná otázka. Lebo skutočná príčina jej prípadnej neplatnosti bude tá, ktorá sa v zmluve nepredvídala a neuviedla – jej spolitizovanie u nás. Treba si uvedomiť, že Kremeľ vakcínou sleduje veľký kšeft a predovšetkým aj geopolitický nástroj na vyvolanie v krajinách Západu zbytočné hádky. Napokon vakcína proti covidu je dnes pre zainteresované farmaceutické firmy biznisom storočí.
V prospech vlády Matoviča i jeho som už napísal mnohé blogy. Lebo som presvedčený o tom, že v jeho osobe našli korupční oligarchovia cez svoj nástroj média cieľ a vinníka všetkého zla, čo kedy postihlo našu krajinu. Veď rôzne nadávky a tvrdenia, že je už horší než Mečiar a Fico dohromady vyvolávajú smiech a zároveň plač.
Pre neprajníkov a kritikov, že kto mi za obhajobu tohto „zločinca“ platí, musím sa priznať, že je ku mne ako minister financií totálny škrob a nevďačník. Dokonca ma ako kresťan nevyplatil ani vatikánskou menou – Pán Boh zaplať! Nevďačník jeden, keď mi ani na písme poďakovanie neposlal na znak vďaky. Drzák jeden, veď zaňho som už utŕžil ako chorý a už senilný starec nejedno zaucho. Ale zaslúžene, keď som truľo, čo zvykne ísť proti prúdu verejnej mienky, milujúcej len a iba pravdu.
Dokonca som si to veľmi pokazil aj u pána správcu blogu SME, takže podľa všetkých ukazovateľov kvality písania som sa už prepadol od začiatku tohto roka až o šesťnásobne a viacej než predtým, až na samé dno. Doslovne strmhlavý pád a „prepadák“ v písaní, o čom si vediem z vlastnej dôslednosti aj zápisník na prípadnú výstrahu pre iných blogerov.
Práve pre tých, ktorí by ohlúpli ako ja, fandili by vláde a nadbiehali držgrošovi, nevďačníkovi a nevychovanému ministrovi financií. Lebo budú tiež mať titulky svojich blogov len smútočné. Všetko v čiernom. Závidím teda ostatným blogerom, čo ich majú v mojej obľúbenej červenej farbe proletárov sveta.
