Dajú sa vôbec hodnotiť slová predsedu vlády vážne, ak on niečo sugestívne tvrdí, ale v ničom to nemyslí aj naozaj. Vždy sa potom vynorí provokatívna otázka: či to nešíri účelovo len tak pre vytváranie „nástrah“ strašenia, nenávisti a polarizácie občanov.
Je potom zaujímavý jav, keď súčasnú hrozivú realitu Slovenska vie pravdivo ukázať iba obrázok karikatúry (SME 22.8.), na ktorej sú do polkruhu portréty kresieb postáv a nad nimi veľký nápis: SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA VYHODENÝCH.
Neviem, či autor karikatúry Sliacky mal na mysli iba odvolaných a dobrovoľne odídených riaditeľov významných národných umeleckých inštitúcii, alebo tvorivo i náznakom myslel a ňou označil aj desiatky šéfov nemocníc či rôznych odborných nezávislých inštitúcii rezortu zdravotníctva alebo iných rezortov napríklad spravodlivosti či životného prostredia.
Pri vysokých postoch v polícii a prokuratúre by to bol naisto dlhý zoznam mien. Ich čísla už presiahli odhadom vyše sto funkcií a u radových (pre režim tiež nepohodlných) čestných policajtov, by to už možno boli stovky represií. Škoda, že to novinári ešte nezdokumentovali a individuálne osudy postihnutých obetí (v rámci možností a dokiaľ ešte môžu) následne i zverejnili.
Ako obeť a aktívny pozorovateľ si dovolím tvrdiť, že takúto radikálnu, bezhlavú a pre budúcnosť štátu nebezpečnú smršť personálnych krágľovaní nevyhovujúcich osôb režimu si nedovolil ani Husákov „normalizačný očistný“ dvadsaťročný proces . Keď bol celý mocenský systém pod dozorom okupantov. Preto neviem, čo sa stalo, ako keby premiér práve prišiel od veštice Pýtie z Delfy, keď včera upozornil verejnosť, v akej kritickej situácii sa dnes nachádza Slovensko. Jeho slová citujem zo serveru info.sk (22.8.):
Je „obdobie vážne nielen na vnútropolitickom, ale aj medzinárodnom poli, že je potrebné rozprávať sa so všetkými zainteresovanými a vážnymi hráčmi na ekonomickom, sociálnom, spoločenskom a kultúrnom poli v SR.“
Ale v tejto nezávideniahodnej situácii sme už veľmi dlho a na nej má svoj nemalý podiel práve jeho vyše 12-ročná destabilizujúca arogantná moc. Zrazu sa prebudil ako zo sna, chce rokovať a viesť široký dialóg (s opozičnými politikmi zrejme nie) a zachraňovať štát pred očakávanými búrkami a reálom vážnych kríz.
Ako bloger by som ho v tejto snahe iniciatívne mediálne podporil. Síce by som len chcel, ale nemôžem, lebo mu vôbec neverím, že by v rokovaniach myslel naozaj vážne a úprimne, že by viedol zmysluplný čestný dialóg v záujme občanov a nie výlučne Smeru. Možno by som mu predsa uveril, ale najskôr by mi musel fyzicky zničiť pamäť alebo vykastrovať mozog a napchať mi do hlavy mediálne plevy či slamu.
P.S.: Blog síce dosiahol za 3 hod. 244 - krát čítaní, ale so zreteľom na jeho politický obsah a význam je i tak technický cenzurovaný. Potvrdzuje to aj stav, že už dlho nemám prístup do sektoru administratíva, a tiež, že systém je v mojom prípade nastavený tak, že v stĺpčekov avíz blogov sa započítava len napr. každé tretie či piate prečítanie článku. Adminovi zrejme nestačí nespravodlivý postih, že ma diskriminačne (pre jeho oprávnenú kritiku) nedôvodne vyradil dvakrát z VÝBERU. Systém aj trvalo ukazuje oveľa nižšie čísla (všade vždy iné) v počtoch čítaní. V niektorých prípadoch to činí aj vyše 50 - krát.
Zisťujem, že na druhý deň tento môj blog s cenzúrou nakoniec skončil pri 743 - krát čítaní. Nuž, taký je vždy výsledok. ak sa poctivec domáha slušnosti, pravdy a spravodlivosti (aj na blogu SME). Ale ja verím vždy v to, že skôr či neskôr "PRAVDA ZVÍŤAZÍ". Lebo klamstvo a podvod sa zakaždým prezradia samé.
