(Dokončenie blogu.)
Predchádzajúce moje tvrdenia napokon potvrdil aj mnou uvedený podstatný ekonomický ukazovateľ o rozpore veľkých štátnych výdavkov voči rastu HDP v časoch vlád najmä Róberta Fica. Pričom tie nič podstatné nezabezpečili v riešení nárokov a oprávnených potrieb občanov. A dlhé roky zanedbávali celú sféru verejného občianskeho života. Nebyť peňazí z Bruselu a navýšenia štátnych dlhov sa temer nič za danej éry u nás nevybudovalo a nevyriešilo.
Jedným z dôkazov o zásadne lepšom hospodárení terajšej (kadekým už kritizovanej a hanobenej) vlády voči tým, čo nám vyše desaťročie beztrestne kradli, to dosvedčí aj ďalší úryvok z článku (SME 14. - 16.10.) „Matovičov rozpočet: miliardy na krízu“. Citujem:
„Celkové príjmy štátneho rozpočtu majú dosiahnuť (v roku 2023 – pozn. J.S.) 50 miliárd eur, čo je viac ako dvojnásobné zvýšenie oproti rozpočtu 2022. Hlavným zdrojom štátu sú dane (23,9 miliardy eur)“. (V tomto roku – poznámka J.S.)
Tieto čísla opäť potvrdili, že za vlád Fica totálne zlyhal náš skorumpovaný daňový systém. Keď sa daňovým podvodníkom darili mnohé lupy aj v miliónoch eur, vyplácaných im v tzv. „vrátkach“ z DPH.
Navyše miliardy eur „odtekali“ zo štátnej kasy rôznymi korupčnými zmluvami za externé služby pre štát. Najmä na elektronizáciu štátneho a verejného sektora. Za túto deravú elektronickú „nevyhnutnosť“ zaplatil štát zhruba miliardu eur. Treba zdôrazniť, že za toto očividné zbojstvo a rozkrádanie zodpovedal výkvet Smeru - najskôr Pellegrini a potom Raši.
Paradoxné na tomto zlodejstve vo výbere daní je, že nakoniec musel prísť naše financie zachraňovať Hegerovou vládou vymenovaný nekorupčný šéf daniarov až z Čiech. Ten, ktorý za pochodu potom zrealizoval účinné zmeny v celkom prehnitom daňovom systéme. Na čo musel mať okrem veľkej odvahy predovšetkým odbornosť a dôveru aj podporu tej „nekompetentnej“ vlády.
Táto radikálna zmena vo výbere daní v prospech občanov však bola v roku 2022 hlavným zdrojom príjmu štátu (v spomenutej výške 23,9 miliardy eur), nepadla však z Neba ako pre Židov na púšti manna. Lenže samotné média si danú podstatnú zmenu v štáte akosi nevšimli. Ani koalícia túto výnimočnú rozdielnosť hospodárenia oproti minulosti na zriedkavých tlačovkách vlády nezdôraznila ako svoj veľký protikorupčný úspech. Pričom Smer a jeho odnož Hlas zvolávajú tlačovky pre každú možnú hlúposť či očividné klamstvo.
Médiá tak vôbec nezaznamenali, že sa konečne urobil vo výbere daní prietrž kriminalite. A vraj tieto zásadné zmeny proti korupcii a neporiadku sa údajne uskutočnili za existencie vraj nekompetentnej a horšej vlády než za čias „dôveryhodného“ otca klanu Fica a jeho kriminálnej tlupy? A preto ju treba čo najskôr vymeniť za „budúcu vraj lepšiu“?. Azda za tú „štandardne už osvedčenú“ v záujme korupčníkov, oligarchov a mafiánov?
Potom zrejme už aj média prestanú harašiť, polarizovať a strašiť občanov nejakým naliehavým a aktuálnym strašiakom a zvyšovať v spoločenstve nepokoj, polarizáciu, chaos a nespokojnosť. Takže až s novou vládou nastane v štáte nekonečný pokoj bez škriepok, rozbrojov, ultimát a nenávisti? Už bez covidu, vojny na Ukrajine, bez kríz v energetike, zdravotníctve, verejnej správe či narastajúcej drahoty či obrovskej inflácie.
„Verím“, že následne aj lekári aj zdravotné sestry stiahnu hromadné výpovede. A lekári si spomenú na promočný sľub na Hippokratesa, že nie sú murári na stavbe a preto nebudú utekať od chorých pacientov. V krízovom stave celého zdravotníctva. A čo najpodstatnejšie, pripomenú si, aké boli pre nich za predchádzajúcich vlád (po roku 1989) vytvárané „zlaté časy“.
Na ich „naozaj výborné“ mzdové, technické a iné pracovné podmienky. Verím, že následne aj „mediálny vydierač“ z odborov, ktorý opakovane kladie vláde ultimatívne a nesplniteľné podmienky, konečne v médiách utíchne. A bude za ozývať len zdržanlivo a výnimočne ako za čias vlád nášho sociál-demokrata.
Vari chlievik a privatizačné pohrebisko, čo bývalé vlády po sebe zanechali za temer tri desaťročia, mal by po nich zo dňa na deň upratať v čase najvážnejších kríz premiér Heger? Azda mám teraz uveriť tomu, čo v médiách denne a systematicky tvrdia mnohí vraj kvalifikovaní kritici (nespokojenci z rôznorodých profesií), že práve súčasná vláda zodpovedá za všetko súčasné zlá a začínajúci rozvrat krajiny?
Mám im azda uveriť, že práve terajšia vláda stihla za dva a polroka uvrhnúť „prosperujúcu krajinu“ do priepasti beznádeje, zúfalstva, nenávisti a veľkých existenčných neistôt? Je to účelová hlúposť. Vari tie predošlé vlády odovzdali tej terajšej „márnotratnej“ štátnu kasu, naše zdravotníctvo, školstvo, dopravu či inú infraštruktúru vo funkčne výbornom stave? Napríklad dostavili len za vyše desaťročie aj najkrajšiu a najlacnejšiu diaľnicu sveta: Bratislava – Košice aj s viacerými „tunelmi“, vydláždenými eurami z EÚ.
Potom sa ani nečudujem „nezávislým médiám“, že terajšiu vládu „predvídavo“ kritizovali hneď pri jej zrode. Ešte v marci 2020. Údajne táto neskúsená a nesúrodá koaličná vláda vôbec nepotrebovala dostať v čase nástupu k moci a epidémie covidu možnosť na svoju konsolidáciu a pokoj v práci ani bežných 100 dní.
Tieto mediálne harašenia, keď sa v médiách napáchalo viacej celospoločenskej škody ako osohu, môžem kedykoľvek konkretizovať a uviesť ďalšie príklady nedôvodných mediálnych „búrok a smrští“. Podľa „odborných kritikov“ sa však dajú dlhodobé, zložité a finančne náročné problémy Slovenska vyriešiť skôr, než pekár upečie čerstvé rožky. Myslím si, že kritika vytrhnutá od konkrétnosti, súvislostí a osožnosti jej obsahu je pre médiá najhorší a pre štát najškodlivejší program jeho rozvratu.
Bol by som rád, ak by aspoň jeden z tých mnohých kritikov (nielen z médií) zverejnil len jeden racionálny návrh pomoci občanom. A tým by im naozaj pomohol. Navrhol by tak spôsob, ako by sa dal teraz riešiť aspoň jediný konkrétny problém v súčasných krízach Slovenska. Navyše bez potreby veľa a veľa peňazí a bez enormného zadlžovania v dnešnom svete všeobecného hospodárskeho a morálneho úpadku.
Kde však hľadať a nájsť takýto „zázračný prútik“, vzor aj liek ako jednoducho vyriešiť, čo len jednu dnešnú hnisavú „boľačku“? Navyše v rozhádanej a chudobnej krajine? Tej, ktorá je už celkom rozkradnutá, a štát nemá už nič, čo by mohol ešte ponúknuť na výpredaj, hoci za menšiu hotovosť.
Nemá už v rukách ani potrebné ekonomické nástroje na účinné a celkom nezávislé rozhodovanie. Ešteže sme v EÚ a NATO, aby nám aspoň v čomsi pomohli a následne nás katastrofálne nezadlžili.
Lenže, kde potom získať na náročné a chronicky zanedbané choroby krajiny financie bez kradnutia (ak by bolo ešte z čoho), zadlžovania sa či bez roztáčania najnebezpečnejšieho kolotoča nekontrolovateľnej super inflácie. Stačí si spomenúť na jej odstrašujúci príklad v Nemecku pred uchopením moci Hitlerom.
Kým odcitujem z tretej glosy Petra Schutza už avizovaný citát, tak v záujme stručnosti spomeniem len jadro jej textu. Autor veľmi ohľaduplne, ale opodstatnene kritizuje moderátora TA3 pre jeho príliš „aktivistický výkon“ v jednej z besied. Toto amatérstvo a neprofesionálnosť redaktorov uvádza ako zlo dnešnej žurnalistiky. V glose okrem iného píše (citát):
„Angažovanosť sa hoci aj v tej najsprávnejšej veci, keď prvá podmienka na politického moderátora je neangažovanosť, je vypadnutie z roly. Iste, v moderných časoch sa čoraz viac toleruje aktivistický výkon novinárčiny, ale stále sú nejaké červené čiary.“
Ďakujem skúsenému a rozhľadenému komentátorovi za vážnu a objektívnu kritiku do vlastných radov. Lebo dnes sa zdôrazňuje výlučne nevyhnutnosť slobody médií ako základu demokratického štátu. Ale sa už zabúda aj na nevyhnutnosť – na veľkú celospoločenskú zodpovednosť každého novinára až z nebezpečného záporného vplyvu na verejnú mienku a myslenie občana.
Lebo každá táto nezodpovednosť zakaždým umožnila cestu autokratom, populistom, klamárom, ba dokonca až násiliu a teroru. Príkladov je o tom príliš veľa aj z našej minulosti. Napríklad, keď sa na počiatku päťdesiatych rokoch minulého storočia vyvolal voči nevinným obetiam bezbrehý krvavý teror.
Toto v podstate hromadné vraždenie (na základe rozsudkov komunistických súdov) nemohli začať zvrhlí politici, vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia, ak by im to ako prví neumožnili mnohí novinári. Práve vtedy rozhlas a tlač najprv museli pre ich popravy pripraviť akýsi „základ aj dôvod“. Pripraviť „presvedčivú“ verejnú kampaň a tak potom presvedčiť o potrebe týchto zločinov verejnosť.
Občania sa dajú médiami vždy ľahko zmanipulovať. Dokazuje to minulosť aj dnešok. Kto má v rukách médiá, len ten môže mať v štáte aj politickú a výkonnú moc (viď príklad spolupracovníka ŠtB Slováka Babiša v Čechách). A kto je dnes aj na Slovensku majiteľom veľkej časti vplyvných médií?
Veď oligarchovia si ich nekúpili za desiatky miliónov na parádu či pre zisk. Lebo iba výnimočne sú niektoré aj málo ziskové. Ale aj tie nezávislé médiá sú závislé od príjmov nimi zadávanej reklamy.
