Po návrate k moci trojnásobný mocichtivý premiér nenechal počas vládnutia nič na náhodu. Pre mocenský úžitok vytvoril novú, príliš rozsiahlu i drahú štruktúru krajov a okresov, do ktorých dosadil svojich služobníkov. Každý kraj dostal do vienka nefunkčnú, v lepšom prípade málo funkčnú vysokú školu na produkciu diplomov pre „politickú elitu“.
Čo iba spôsobilo dnešný úpadok veľkej časti vysokého školstva a tiež iný vážny dôsledok - nadbytočný byrokratický aparát v štáte. Následne aj polícia, prokuratúra, súdy a SIS(ka) začali konať, či vôbec nekonali na príkaz alebo zákaz tzv. „Otca vzniku samostatného štátu“.
Aj minister vnútra Krajči konal len podľa želania šéfa. Práve podľa jeho strihu pripravil nový zákon volieb do Národnej rady. Pre celé Slovensko len jeden volebný okrsok a pre každú volenú stranu lístok so 150-mi kandidátmi. To umožnilo, aby trebárs Bratislavčan kandidoval v Trebišove, kde ho nikto nepoznal, čo je za lumpa. A výsledok? Poslanec sa už nezodpovedal voličom svojho volebného obvodu, ale celého Slovenska. Teda prakticky nikomu.
Vladimír Mečiar zistil po svojej druhej defenestrácii z funkcie premiéra, že politická moc bez hospodárskej sily je iba pevnosťou z hliny. Túto nevyhnutnosť pre každé autokratické vládnutie však pochopil dôsledne a brutálne. Pre svoj pochybný úspech a slávu dôvtipne znásilnil legislatívu. Preto vytvoril Fond národného majetku na vyrabovanie krajiny. Ten potom prežil bez zmien vyše dvadsať rokov, až pokým bolo čo v štáte kradnúť.
Práve Fond slúžil na právne ošetrené nehorázne zlodejstvá, v rámci ktorých sa netransparentne a beztrestne rozdával podľa utajených pokynov vlády spoločný majetok. Pre vyvolených a s mocou spriahnutých zbojníkov (česť výnimkám!). Politici pri vesle bez akejkoľvek právnej zodpovednosti rozhodovali, komu čo dať. A nimi vymenovaní služobníci vo „Fonde zlodejstva“ (FNM) kolektívne, komisionálne, bez osobnej trestnej zodpovednosti vykonali to, čo mali na ústny príkaz urobiť. Veď aj im sa ušiel zo spoločného koláča dajaký žvanec.
Práve revolučné časy, ich rôzne neprehľadné siločiary, zrodili slovenský, vtedy možno európsky fenomén a folklór menom Mečiar. V deštrukcii vynikal, bol majstrom nad majstrami. Jeho slabou stránkou však bolo, keď mal konštruktívne tvoriť a dlhodobo pracovať na ucelených koncepciách a trpezlivo ich realizovať. Preto si ani nevedel získať a udržať tvorivých spolupracovníkov, realizátorov kladných vízií a cieľov. On si nevyberal pre svoje zámery a dielo partnerov ale lokajov, ktorí by ho slepo počúvali.
Práve títo lúpežní sluhovia utvrdzovali Mečiara v jeho výnimočnosti, nenahraditeľnosti aj v iných jeho pokrivených vlastnostiach. Vedeli si aj načasovať chvíľu, kedy majú svojho vládcu opustiť a prebehnúť inam, k inej vládnej strane či sa potichu stiahnuť a užívať si nakradnutý lup. Ide o nekonečnú reťaz pochlebovania a zrady, ktoré Mečiara nenávistne boleli, rozčarovali a hnevali. Títo sluhovia vypočítavo koristili z vodcovej mocenskej pozície a jeho velikášskych pocitov.
Tieto psie kúsky na upevnenie autokracie si však osvojili aj nasledujúci vraj demokratickí vládcovia. Ale v jednom sa chorobne posilňujúci premiér aj oni škaredo zmýlili aj mýlia. Moc nikdy netrvá večne, nedá sa zabetónovať a udržať ani najtvrdšou železnou rukou, o čom sa presvedčili už komunisti. Je to zakaždým len vábivá pobehlica. Jej silu a zlo sa tiež pokúsil využiť Hitlerov spojenec, minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia pre nacistický časopis Der Angriff napísal:
„V prvom rade musíme vyhrať voľby. Nech to stojí, čo to stojí. Potom musíme získať nadvládu v tlači a rozhlase, mať vlastnú tajnú službu aj svojho predsedu ústavného súdu. Legislatívci a generálny prokurátor sa už prihlásia sami. To sú zbrane, ktorých sa tajne zmocníme v nestráženom muničnom sklade demokracie ...“ Lenže ideológ nacizmu sa tragicky zmýlil, že ho takzvaná „tisícročná ríša“ prežije. Zanikla už o desať rokov súčasne s jeho ženy a početných detí samovraždou cyankáli.
V podstate sa páky uchopenia autokratickej až diktátorskej moci odvtedy až tak príliš nezmenili. Zmenili sa len navonok vonkajšie formy a nástroje autokratov na jej aktuálne politické získanie. Zistiť to už možno ťažšie. Len podľa spoznania, kto dnes u nás spoza kulís korupčne zasahuje do výkonu demokratickej moci. Sú to najmä bývalí privatizéri rozkrádania štátneho majetku z čias Mečiara.
Tí však bez zmeny naďalej využívajú (pomocou korupcie) politikov, aparát štátneho sektoru a samospráv, médií, odborov či iných zložiek mocenské postavenie v štáte. Niektorí z nás, poučení minulosťou, však dobre poznáme ich korupčné činy a osobnú identitu. Podstatné však pre náš demokratický vývoj bude, aby NAKA a špeciálna prokuratúra mohli účinne zasahovať až na samý vrchol pyramídy korupčnej chobotnice a mafie. Na čo budú mať značný vplyv práve médiá a napokon mienka verejnosti.
Pričom veľmi významným faktorom a nástrojom deformácie demokratickej moci u nás je práve spomenutý účelový a zdeformovaný volebný systém Mečiarom, platný dodnes.
P.S. (čas 16.15 h.) - Oznam pre čitateľov. Tento dnešný článok (rovnako ako iné moje blogy) je už technicky cenzurovaný. O 11.27 h. mal 421 - krát čítaní, , Páči sa 17 - krát a bol v tabuľke Najčítanejšie na 4. mieste. . Ale teraz, o 5 hodín neskor, má však iba 540 - krát čítaní, Páči sa 20 - krát. Takže klesol na 6-te miesto a pomerne rýchlo z nej vypadne, Ďakujem čitateľom za drobnú pozornosť.
(čas: 23.01 h.) - Moja prognóza o cenzúre blogu sa plne potvrdila. Jej výsledok: 630 - krát čítaní (len o 90 viacej), Páči sa 20 - krát (bez zmeny) a článok už vôbec nie je v tabuľke Najčítanejšie. Pán administrátor opäť ukázal svoj obraz neprofesionality a amorálnosti uplatnenia "vlastnej moci".
(Čas l. 5. 2022) - Blog mal v prvý deň od uverejnenia za dvadsaťdva a polhodiny 630 - krát čítaní a Páči sa: 20 - krát. Dnes po necelom týždni od publikovania však iba o 65 - krát čítaní viacej (celkovo 695 - krát) a o tri viac Páči sa (spolu 23 - krát). O tom, že ide o tvrdú technickú cenzúru výborného aktuálneho článku netreba mať nijaký komentár a dokazovanie. Vari klamú tieto usvedčujúce čísla na administrátora? Hanba mu! Nejde tu o obmedzovanie slobody prejavu?
