Súdruh Róbert Fico by sa mal z tohto nekonečného násilia o čo najväčšiu osobnú moc v štáte od tejto dvojice suterénu vládnutia poučiť a už nepokračovať v desivej honbe za vidinou neobmedzenej moci v strašení a polarizácii spoluobčanov.
Čitateľov zrejme zaujme v mnohom totožnosť metód vládnutia mocichtivého Vladimíra Mečiara s rovnakým autokratom Róbertom Ficom. Hoci vládli za veľmi odlišných podmienok politicko-ekonomických doma a vo svete, ich symbióza uplatňovania a zneužívania moci je nepopierateľná.
Trojnásobný premiér Mečiar nenechal počas vládnutia nič na náhodu. Vytvoril novú, rozsiahlu i drahú štruktúru nových krajov a okresov, do ktorých dosadil svojich ľudí. Každý kraj dostal do vienka aspoň jednu nefunkčnú vysokú školu, čo spôsobilo úpadok súčasných vysokých škôl. Aj minister vnútra Krajči konal len podľa želania vodcu. Práve podľa jeho strihu pripravil nový zákon volieb do Národnej rady.
Pre celé Slovensko len jeden volebný okrsok a pre každú volenú stranu lístok so 150 kandidátmi. To umožnilo, aby trebárs Bratislavčan kandidoval v Trebišove, kde ho nikto nepoznal, čo je za lumpa. A výsledok? Poslanec sa potom iba anonymne zodpovedá voličom celého Slovenska, teda prakticky nikomu.
Mečiar hneď po svojej druhej defenestrácii z funkcie premiéra zistil, že politická moc bez hospodárskej sily je iba pevnosťou z hliny. Túto nevyhnutnosť pre každé autokratické vládnutie však pochopil dôsledne a brutálne. A tak vytvoril Fond národného majetku na rozkrádanie a vyrabovanie krajiny. Ten potom prežil bez zmien vyše dvadsať rokov, až pokým bolo čo kradnúť.
Práve Fond slúžil na právne ošetrené nehoráznych zlodejstiev, v rámci ktorých sa netransparentne a beztrestne rozdával podľa utajených pokynov vlády spoločný majetok. Politici pri vesle bez akejkoľvek právnej zodpovednosti rozhodovali, komu čo dať. A nimi vymenovaní služobníci vo „Fonde zlodejstva“ (FNM) kolektívne, komisionálne, bez osobnej trestnej zodpovednosti vykonali to, čo mali podľa ústneho príkazu urobiť. Veď aj im sa ušiel zo spoločného koláča kúsok.
Práve revolučné časy, ich neprehľadné siločiary, zrodili slovenský, vtedy možno európsky fenomén a folklór menom Mečiar. V deštrukcii vynikal, bol majstrom nad majstrami. Jeho slabou stránkou však bolo, keď mal konštruktívne tvoriť a dlhodobo pracovať na ucelených koncepciách a trpezlivo ich realizovať.
Preto si ani nevedel získať a udržať tvorivých spolupracovníkov, realizátorov kladných vízií a cieľov. Lebo on si nevyberal pre svoje zámery a dielo partnerov, ale lokajov! Práve títo lúpežní sluhovia utvrdzovali Mečiara o jeho výnimočnosti a nenahraditeľnosti aj o iných jeho pokrivených vlastnostiach. Vedeli si tiež načasovať chvíľu, keď majú svojho vodcu opustiť a prebehnúť inam, či sa potichu stiahnuť a užívať si nakradnutý lup.
Ide o nekonečnú reťaz pochlebovania a zrady, ktoré Mečiara nenávistne boleli, rozčarovali a hnevali. Títo služobníci vypočítavo koristili z vodcovej mocenskej pozície a jeho velikášskych pocitov.
Myslím si, že ctižiadostivý Vladimír Mečiar sprvu netúžil sa stať zbohatlíkom, ale politikom s najvyššou visačkou a verejným uznaním. Chcel sa veľkými písmenami zapísať do školských čítaniek ako výnimočný štátnik. Nie skončiť ako opovrhovaný, zabudnutý plebejec, užívajúci si beztrestne starobu vo svojej komfortnej Elektre.
Ale netreba zabudnúť na éru jeho márnotratnosti, klamstva, podvodov a rozkrádania, ktoré umožnil v štáte po Novembri ´89 práve on. Ale v jednom sa tento autokrat škaredo zmýlil. Moc nikdy netrvá večne, nedá sa zabetónovať a udržať ani najtvrdšou železnou rukou. Presvedčili sa o tom už komunisti, ktorí držali celý štát pod krkom v gubernii imperiálneho Ruska štyri desaťročia. Lebo samotná moc je vždy len vábivou a nevernou pobehlicou.
P.S. Článok je nastavený systémovo tak, že je pravidelne na určitú dobu vypnutý zo systému hodnotenia úspešnosti. Preto za tri hodiny "dosiahol" blog v čítaní až 156 - krát. Pričom si myslím, že o jeho aktuálnosti a kvalite spracovania, že sa dá iba ťažko pochybovať. Nech žije nová "demokraticlá cenzúra" z pozície násilia silnejšieho partnera. Vari nie už až nepriateľa?
Hanebne po kritike pána administrátora dopadol aj môj článok "Vyhral by Fico voľby v Roku 2024 (2.)"
,ktorý má po troch dňoch od zverejnenia len 632 čitateľov. Hoci už za 31 hodín ich bolo 604 - krát. Prvá časť blogu však ich dosiahla skoro o 2 tisíce viacej.
Nechám sa prekvapiť , čo za mizivé číslo čítania postihne po kritike administrácie tento blog. Predpokladal som správne, už: totálna jeho cenzúra, 343 - krát počet čitateľov za temer 12 hodín.
