Moje novinárske príbehy a príhody (4.) - dokončenie

Prezidenta Havla som v Smoleniciach neprotokolárne pozval do televíznej diskusie. Hoci prerušil dovolenku, prišiel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

PRÍHODA TRETIA

V práci riaditeľa tlačového odboru u hlavy štátu mi najviac prekážalo ,keď sa mi do nej snažili amatérsky vmontovať rôzni externí poradcovia Michala Kováča.  Ešte koncom apríla 1993, kým sa to ešte za vlády Mečiara dalo,  som  pre Slovenskú televíziu pripravil nový publicistický formát pod názvom „S dovolením, pán prezident?“.

 Pre jeho realizáciu som si vybral renomovanú dramaturgičku Katku Svetkovú, skúseného režiséra Karola Strážnického a za  moderátora známeho poslucháčom Slovenského rozhlasu Andreja Reinera.  O koncepcii tejto novej televíznej  relácie som prezidenta  informoval ešte pred jej vznikom aj písomne:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„V diskusii s dvoma meniacimi sa prominentmi relácia predstaví hlavu štátu najmä po občianskej stránke. Preto jej názory sa nebudú prezentovať ako nemenné a neomylné, ale skôr ako  osobné hľadisko na konkrétny a zároveň všeobecný problém. To potom umožní v trojici voľnú a prirodzenú  diskusiu o nastolenej problematike.

Témy sa budú vyberať tak, aby sa o nich dalo diskutovať v nadhľade. Ich konkrétnosť by mala slúžiť len ako  môstik pre hlbšiu analýzu problému. Musia byť síce všeobecné, ale budú vychádzať  z aktuálnych otázok spoločnosti. Napríklad aktuálna téma imidž Slovenska umožní konkrétne hovoriť o obsahu Vašich stretnutí s najvyššími zahraničnými  predstaviteľmi. Ale tiež naznačí, akým spôsobom sa dá šíriť dobré meno krajiny vonku.“

SkryťVypnúť reklamu

 Relácia mala už od počiatku dobrý divácky ohlas. Ale čoskoro sa do nej snažil  vmontovať utajený kandidát  na generálneho riaditeľa STV, ktorého onedlho do tejto funkcie aj zvolila Mečiarom ovládaná Národná rada. On ako známy filmový teoretik a pedagóg na VŠMU reláciu kriticky zhodnotil a nepriamo sa vo svojom „odbornom“ elaboráte núkal za budúceho tvorcu jej už zmeneného formátu. 

Celkom iný názor však mali diváci. Zámer relácie chápali oveľa lepšie než tento múdry teoretik. Vnímali, že v relácii prezident nielen informuje o svojej činnosti a dianí v spoločnosti, ale si aj vypočuje názory na problém od svojich dvoch partnerov v štúdiu a zároveň musí na ne bezprostredne reagovať. Diváci si všimli pozitívum  relácie – jej novosť a spoločensky zrozumiteľný dosah. V listoch adresovaných moderátorovi Andrejovi Reinerovi alebo do Prezidentskej kancelárie vyjadrovali tieto hodnotenia (niektoré citáty z nich):

SkryťVypnúť reklamu

„Neviem koho myšlienka bola  dať každý mesiac prezidentovi priestor na televíznej obrazovke, ale bola to myšlienka odvážna a dobrá.“

Iná diváčka v liste poznamenala: „Ktorý iný prezident demokratickej krajiny by si trúfol  predstupovať so svojimi myšlienkami pred svojich občanov?  Vidno, že pán prezident nechce iba sedieť so založenými rukami a čakať, čo politika prinesie. Chce aj  sám zasahovať aktívne do diania v spoločnosti.“

Ďalší pisateľ uviedol: „Je sympatické, že sa nebojí improvizovať, lebo mám pocit, že Vaše besedy nie sú kašírované, režírované, robené na objednávku. Verte mi, že tak  by ste si televíznych divákov nezískali.“  

SkryťVypnúť reklamu

V inom ohlase hodnotila pisateľka prezidenta takto: „Videla som už štyri jeho relácie, ale nikdy sa nestalo, aby sa prezident dostal do ťažkostí, vždy vedel, čo má povedať, vždy sa vynašiel.  Konal pokojne, vyžarovala  z neho rovnováha. Priznám sa, že som mala z pána Kováča pred zvolením obavy, že bude iba figúrkou. Predstúpením pred neľútostné televízne kamery dokazuje, že máme na prezidentskom kresle osobnosť.“

Relácia vyvrcholila hosťom číslo jeden, českým prezidentom Václavom Havlom, ktorý kvôli nej priletel z dovolenky. Významného hosťa som zabezpečil neprotokolárne v Smoleniciach na stretnutí oboch prezidentov. Presvedčil som sa znova, že Havel sa v ničom nezmenil napriek protokolárnym zvyklostiam a obmedzeniam. Zachoval si občiansku náturu a svoj osobitý šarm bohéma.

Preto som si trúfol túto neprotokolárnu „drzosť“. Práve som vychádzal z WC a Václav Havel  tam vmašíroval. Skoro sme vo dverách vrazili do seba. V tej chvíli mi napadla odvážna myšlienka. Počkal som si naňho a oslovil: „Pán prezident, v televízii má pán Kováč reláciu, v ktorej neformálne  beseduje s dvoma prominentmi na nadčasové témy. Veľmi by ste ho potešili, ak by ste  prišli do tejto divákmi obľúbenej besedy.“

Kým mi Havel odpovedal, bol som nesvoj, pretože som sa snažil dohodnúť pozvanie  bez vedomia Kováča a celkom neprotokolárne. Dúfal som však, že sa Havel ani po dvoch rokoch na výslní nezmenil a zostal tým sympatickým „plebejcom“, ktorého som spoznal ešte z Vikárky a televíznej relácie Trinásť plus jeden. Inak by moja žiadosť vyvolala malér, lebo som konal iniciatívne bez zvolenia Kováča. Český prezident však na mňa pozrel očami figliara a milo odvetil: „Dobře, ale dohodněte se Špačkem (jeho tlačovým šéfom) termín vysílaní. Do Bratislavy si čas náaaajdu “ 

Kým sme prešli na koniec dlhej chodby Smolenického zámku, pričom sme dva či trikát zastáli na mieste, a vstúpili do recepčnej sály, zdalo sa mi, že som tam vkročil s priateľom. Ak by som však pozvanie oficiálne inicioval cez protokol, tak by sa zrejme ani neuskutočnilo.

PRÍHODA  ŠTVRTÁ

Po prílete do Bratislavy mal však Václav Havel s „mojím pozvaním“  zo Smoleníc  úsmevný problém. Na letisku v Bratislave sa ho jeden z novinárov spýtal: „Pán prezident, čo vás viedlo, aby ste prijali pozvanie do Kováčovej televíznej besedy a prišli ste priamo z  dovolenky?“ Českému prezidentovi  už nezostalo iné len diplomaticky odpovedať: „Pán Michal Kováč ma oslovil, že by bol rád, ak by som  v jeho relácii vystúpil a ja som pozvanie rád prijal.“

Ešte pred reláciou však vznikol problém, koho tretieho vybrať k dvom prezidentom? Našťastie som si spomenul na kardinála Korca, bývalého väzneného mukla (muža utláčaného komunistickou lúzou). V apartmáne bratislavského hotela Bôrik, kde sa uskutočňovalo každé nakrúcanie, sa potom plne potvrdila vhodnosť výberu tretieho partnera, keď sa táto trojica veľmi srdečne zvítala. O nič menej srdečný nebol ani ich dlhý, neformálny rozhovor, ktorý začal ešte pred reláciou.

Našťastie (ale  moju smolu) sa mali dosť dlho o čom baviť, Pretože moderátor Andrej Reiner meškal skoro hodinu. Poplietol si čas nahrávky.  Z nervozity som sa už začal potiť, keď sa ma prezident spýtal: „Pán Sitko, kedy začneme? A  kde je pán Reiner?“  Andrej mi poriadne zvýšil adrenalín, takže režisér Karol Strážnický ma upokojoval: „Jožko, len mi ho neprizabi ešte pred nakrúcaním. Dovtedy mu daj pokoj!“

Napriek oneskoreniu moderátora sa toto televízne podujatie vydarilo. Z tých dovtedajších malo najlepší „šmrnc“ a veľký ohlas. Aj môj srd sa rýchlo vyparil. Ale práve mimoriadne priaznivá odozva na reláciu spôsobila nečakaný zvrat a problémy, ktoré tiež iba sčasti vyvolali môj predčasný odchod od prezidenta Kováča. A to napriek tomu, že denníky priniesli dlhé informácie o neavizovanej  bratislavskej návšteve Havla a jeho vystúpení v prominentnej trojici pre Slovenskú televíziu. Odcitujem  texty aspoň z mienkotvorných  denníkov:

 Šéfredaktor Juraj Vereš (Národná obroda) vyzdvihol pod titulkom Čomu by sme sa mali učiť nasledovné hodnotenie: „Je to relácia netradičná, autentická a neštylizovaná, takpovediac civilná, neoficiózna. Nerobí sa kvôli prezidentovi, ale pre divákov - občanov. Nech uvažujú. A zvažujú! A to všetko sa deje bez líčenia a maskovania. Tak by to malo byť. Tak by sme sa to mali všetci učiť. A nielen v politike.“

 Ľubomír Stanček v Pravde zdôraznil pod titulkom Hviezdna zostava na Bôriku:  „Azda by bolo dobré, keby si slová – tie nové a múdre, ale i tie všeobecnejšie, ktoré vyslovili dvaja prezidenti a jeden kardinál – vypočuli všetci tí, čo sa nominovali do politiky. Azda by to mohli považovať za zaujímavý príspevok do širokej diskusie o politickej kultúre u nás. A ešte lepšie by bolo, keby nás o tom, že vedia, čo je to vlastne politická kultúra, presvedčili v každodennom živote.“

 V denníku Práca Eduard Fašung opísal akciu pod titulkom Ľudský rozmer politiky takto :„Môžeme len privítať nápad z autorskej dielne publicistu Jozefa Sitka, ktorý do televíznej relácie našej hlavy štátu  S dovolením, pán prezident?,  pozval prezidenta ČR Václava Havla a kardinála Jána Chryzostoma Korca. Všimli sme si, že všetci traja aktéri pristúpili k téme – etika  v politike – s veľkou zodpovednosťou, a predovšetkým, svojím vystupovaním i zaujímavými názormi boli nositeľmi toho, čo nazývame politickou kultúrou. Všetko by to bolo vecou prirodzenou, normálnou, keby sa nám zo spoločenského a politického života nevytrácal rozmer ľudskosti, ktorý nám tou najvhodnejšou, kultivovanou formou pripomenuli obaja prezidenti i Otec kardinál.    

 Možno niekto namietne, že išlo len o nacvičenú masku profesionálov pred televíznymi kamerami. No opak je pravdou. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj počas ich nasledujúceho neformálneho posedenia  v neďalekom Slovenskom Grobe pri husacine s lokšami a burčiakom. Vytvorila sa tam srdečná atmosféra, ktorá názorne dokumentovala, ako má človek k človeku blízko, ak slová, ktoré hovorí, myslí naozaj úprimne, pričom môže byť aj politikom.“

 Úspech tejto diskusnej relácie s Václavom Havlom sa potvrdil tým, že si  Česká televízia vyžiadala od STV jej záznam, a celú diskusiu bez akéhokoľvek strihu odvysielala v prím čase na jednotke. Navyše sa dohodla, že ak bude do nej pozvaný ďalší významný český politik, tak by besedu tiež odvysielala.               

V tej dobe ešte v nás občanov doznieval duch Novembra 1989. Keď aj v médiách celkom nevymrel jeho hlavný zámer - konať občiansky aktívne, solidárne a angažovane bez zištných cieľov. Ešte vtedy zostal v nás kúsok optimizmu,  ktorý nečakane vytryskol z temnôt na povrch, takže sme sa konečne  cítili ako ľudia bez okov a lepšími než predtým.

(V piatom príbehu uvediem aj hlavný dôvod môjho predčasného odchodu z novej funkcie mediálneho poradcu prezidenta iba po dvoch mesiacoch od vymenovania Michalom Kováčom.)

Nielen prezidenti dvoch najbližších krajín, ale aj priatelia pomerne častých neoficiálnych stretnutí:

:

Obrázok blogu
Jozef Sitko

Jozef Sitko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  174
  •  | 
  • Páči sa:  1 907x

Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1971 komentátor denníka Smena a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať.Následne založil prvý nezávislý týždenník Slobodný piatok, bol jeho šéfredaktorom. Bol tiež riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol.Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť.V roku 1991 získal hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu a v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu