Nič menej a nič viac – len Sulíkov podraz!

Písmo: A- | A+

SaS(ke) nevyšiel naplánovaný pokus o rozvrat vlády v čele s Matovičom. Udial sa tak, že v médiách zaznel  komplot s nedôvodnou „obžalobou“ Remišovej, že vraj  jej vinou prišlo  Slovensko natrvalo od EÚ o miliardu eur.

O tom, že SaS tým zosnovala v koalícii významný spor a vážne obvinenie, potvrdil aj generálny prokurátor, keď nariadil celú vec prešetriť, či tu nejde o trestný čin zanedbania povinnosti v správe štátneho majetku.

Mnohé však nasvedčuje tomu, že to bol premyslený čin na destabilizáciu koalície a možný rozpad vlády. Rovnako sa tým posilnili deštrukčné snahy Smeru a Hlasosmeru proti vláde v prospech kriminálne ohrozenej politicko-ekonomickej mafie.

Preto vylučujem, že by takto svojvoľne a „hlúpo“ mohla sólovo konať skúsená politička a europoslankyňa Nicholsonova za asistencie poslankyne SaS Cigánikovej bez súhlasu šéfa strany. Skôr tento konšpiračný zámer na rozloženie vládnej koalície, zameraný predovšetkým proti premiérovi inicioval sám, na čo mal osobný dôvod.

Prerátal sa, takže jeho chybná kalkulácia vzišla predovšetkým z jeho nedočkavosti zámeru o skorú, koaličnými partnermi vynútenú rezignáciou predsedu vlády. Ale čo spôsobilo krach a fiasko tohto tajného sprisahania predsedu SaS voči OĽANO a ZA ľudí? Lebo Matovič prekvapil tým, že na bezprecedentnú provokáciu sprisahancov, nezaútočil, zachoval pokoj a chladnú hlavu. Zaujímavé je, že tejto kauze Sulíka sa média temer vyhli, a venujú sa podružnejším témam. .

Prerátal sa v tejto kritike i ďalší sprisahanec, europoslanec za „progresívcov“ Šimečka. Ten ako dajaký najatý pištoľník odboku zaútočil na ministerku účelovo, chybnými údajmi a polopravdami v tejto pre verejnosť citlivej sociálnej otázke pomoci z EÚ. Lenže „progresívci“ by nemali byť až tak netrpezliví po vládnych „flekoch“ a zvyšovaní svojich preferencií. Pretože môžu podobnou „kritikou“ viacej stratiť, ako v súčasných turbulentných časoch získať. 

Ešte som dosiaľ nezažil pri žiadnej vládnej koalícii proti koaličným partnerom podobný naplánovaný útok, obdobnú zákernosť a surovosť ako od SaS (Sulíka). Bolestivejšiu ranu (ak by zasiahla cieľ) by voči koaličným stranám (predovšetkým premiérovi) nevymysleli v kritickej pandemickej, ekonomickej aj sociálnej kríze ani majstri v deštrukciách a klamstvách - Mečiar s Ficom a Pellegrinim spoločne.

Osnovateľ činu Richard Sulík týmto len prezradil aj potvrdil svoju skutočnú tvár politika ako bezohľadného populistu, bažiaceho cynika po čo najväčšom mocenskom vplyve v štáte a aktér už dvojnásobnej koaličnej zrady.

Napokon mne už dávno stačil o ňom obraz v nemorálnom smere, že je preňho prednejší biznis ako životy občanov, prednejšie sú otvorené obchody ako zatvorené cintoríny, v ktorých už nie miesta pre hroby. Keď okrem ďalších negatívnych skutočností bagatelizoval a prirovnával nebezpečie smrteľného vírusu k stavu, že ide len o akúsi chrípočku, ktorá usmrtí menej ľudí než každoročne bežná chrípka. 

To, že v úzkej skupine SaS šlo o časovo naplánovaný komplot, potvrdzuje i to, že v čase pandémie a obmedzeniach v leteckej doprave europoslankyňa Nicholsonová expresne priletela z Bruselu do Bratislavy. Dôvod? Aby škrtla zápalku pod potenciálne tlejúci koaličný oheň, a tým pomohla svojmu šéfovi už k druhému vládnemu pohrebu.

U Sulíka hľadám už dlhšie motív tohto deštrukčného koaličného správania. Nachádzam iba ten, že vo svojej posadnutosti i ambíciám po osobnom veľkom vplyve a moci mu musí koaličná vláda na čele s autoritatívnym a nemanipulovateľným Matovičom veľmi prekážať. Spočiatku si myslel, keď mu doma ešte vyváral rôzne špeciality, že vo vládnutí jeho celkom neskúsený a nepoškvrnený šéf bude poskakovať, ako on bude pískať, podľa jeho nôt, taktov a záujmov. 

Preto sa potom stala jeho o stoosemdesiatstupňová otočka priekov, podrazov a provokácií proti priateľovi Igorovi už samozrejmosťou. Takže dnes by mu vyhovoval iný premiér - kompromisný a počúvny politik. Ktorýkoľvek po dohode v súčasnej koalícii a po bežnej rekonštrukcii vlády, ktorú by udobrila prezidentka. Napríklad aj zvonka všeobecne prijateľný a bez parlamentnej straníckej záštity slabý premiér vedec Mistrík. Podobnosť ako v prípade premiérky Radičovej za čias Dzurindu a Mikloša. 

V „najlepšom prípade“ by mohol Matoviča nahradiť aj sám Sulík. Má na to všetky predpoklady okrem morálky. Veď už krátko aj šéfoval Národnej rade a ani Kočnerove nahrávky mu neuškodili v dôveryhodnosti i obľúbenosti v médiách.

Protikorupčne a na testovanie vyhranený „maniak“ s hlavným programom očistiť krajinu od korupcie však aj Sulíkovi nemôže vyhovovať. Politický „samovrah“ čo dovolil zatýkať bez výnimky aj ctihodných kmotrov a veľkých „rýb“ mocnej a bohatej politicko-hospodárskej mafie. Veď až takto riskantná politika je ťažko realizovateľná a skôr neprijateľná. Lebo môže vyvolať v reálnej politike každého slovenského politika skazu. V krajine ako je Slovensko, v ktorej si už občania zvykli na všeličo, plodí len problémy, všeobecnú nespokojnosť, a čo podstatné, iba veľkú kritiku vlády dokonca i médií. 

V tejto významnej otázke zrejme dovidí Sulík od Matoviča o kus ďalej, až za obzor rakoviny všade rozšírenej korupcie aj kontra potenciálu mafie. Prečo by teda mal on spojiť svoju kariéru s protikorupčne nepočúvnym „bláznom“. S tým, ktorý neváha zametať korupčnú špinu aj v najvyšších poschodiach hospodárskej a politickej moci, z ktorého už dostali strach mnohí dosiaľ „zákonom“ chránení veľkí bossovia biznisu a politiky.

Tá by však mala mať „dovolené“ ich zatýkať, vyšetrovať a obviniť na prokuratúre a súdy by nemali ich obvinenia prijať ako dôvodné Ak už je teba zatýkať kvôli verejnosti, tak výlučne v tej nižšej garnitúre zločinu. Veď kto to kedy videl, aby „nezodpovední“ policajti, prokurátori a sudcovia začali búrať samotné základy už temer tri desaťročia pracne budovaného nášho mafiánskeho domova, na ktorý majú občania už návyk.

Preto z dlhšieho konania ministra Sulíka som presvedčený, že si veľmi „želá“ pomocou mediálnych provokácií a iných nástrah čo najskôr „vyprevadiť“ z funkcie svojho „neformovateľného“ šéfa. Ale z hľadiska politického prežitia si to môže dovoliť len zákulisne a utajene. Pretože by bol znova ten, ktorý už povalil dve vlády.

Takže práve on zinscenoval útok na ministerku Remišovú, ktorý mal vyprovokovať premiéra, aby ho následne ako ministra odvolal. A tým potom nastal vo vláde kolotoč s dôsledkom už jej nezvládnutej destabilizácie, do ktorej sa prekvapivo zapojil aj minister Krajniak, dosiaľ lojálny obhajca koaličnej vlády z politicky labilnej Sme rodina.

Ešteže premiér nekonal impulzívne, ale prekvapivo uvážlivo a veľmi umiernene, keď na konšpirátorovu nástrahu „voči Remišovej“ reagoval pragmaticky. A tak preventívne zahatal deštrukčne možným dôsledkom rozpadu vlády.

Moje tvrdenia o úsilí SaS povaliť vládu provokovaním premiéra k mediálnej odvete potvrdzuje samotný Sulík už deň predtým, kým ešte len vznikla kauza útoku na ministerku Za ľudí. Keď verejne kritizoval a provokoval Matoviča. Píše sa o tom v SME 9. marca v článku „Predčasné voľby pre spory v koalícii? Vadia sa, aby ich bolo vidieť, nie aby skončili“. Z článku citujem dva úryvky, ktoré naznačujú pripravovanú zrade SaS:

„Sulík v rozhovoroch ZKH denníka Sme ubezpečil zotrvanie SAS vo vláde až do volieb, ale chaotický štýl vlády premiéra Igora Matoviča (OĽANO)“ môže vraj spôsobiť, že budú predčasné.“ „Nikdy neviete, čo z neba spadne a čo sa zrodí Igorovi Matovičovi v hlave a zrazu bum-bác a môže byť vláda v demisii“.

(Ospravedlňujem sa mojím čitateľom, ktorým som sľúbil dokončenie článku Sú už médiá ako tlač za komunizmu? (1.) v najbližšom blogu, ale som skôr zverejnil tento aktuálnejší komentár.)

Skryť Zatvoriť reklamu