Už od marca 2020 som kritikom médií. Preto budem tentoraz menej konkrétnym než zvyknem. Ale o to viac v kritike osobný s vyhraneným názorom, ktorý nemením ako bielizeň a odev podľa nepriazne počasia či zašpinenia.
Pani šéfredaktorka vo svojej poslednej glose jednostranne kritizuje premiéra, že si dovolil v deň 3. výročia zavraždenia novinára Kuciaka skritizovať a zhodnotiť aj on pravdu vyznávajúce, vždy objektívne a netendenčné médiá. Bola tentoraz to bola jeho primeraná a v celku aj slušná odpoveď na mnohé proti nemu útoky a štvania verejnosti. Keď tieto denne doňho už jedenásť mesiacov neľútostivo kopú ako vraj v dejinách Slovenska najhoršieho premiéra. Horšieho, aký bol kedysi Tuka, o polstoročie neskôr Mečiar a Fico dohromady.
Už je podľa médií vraj úhlavny škodca národa, duševne narušený psychopat, a čo je najviac podozrivé, že je i nekradnúci hlupák v našej kultúrnej, morálnej a vyspelej demokratickej krajine. Preto ho je treba z funkcie rýchlo vyhodiť, kým ešte nenapácha hrozivé škody tým, že dovolí trestným orgánom pozatvárať mnohých bossov našej politicko-ekonomickej korupčnej mafie.
Veď je to premiér s s najhoršou povesťou a chýrom v celej EÚ. A nie ako jeho predchodca Pellegrini. Kultivovaný, uhladený elegán a ženami obdivovaný krásavec s dvoma jamkami, ktorý ich zvodom veľkých sympatií vie odolať. Je tiež zásadový, čestný a odvážny politik. O čom presvedčil aj „svojich“, keď ich aj Fica s elitou Smeru opustil a zanechal ako siroty v domove pre dôchodcov. .To by bol znova múdry a pre médiá populárny premiér, ktorý by vedel prižmúriť oko, keď by bolo treba, ktorý by dovolil zatvárať iba malé korupčné ryby, len nízkeho významu a vplyvu. .
Nie ako ten nekompetentný hlupák Matovič, keď si trúfol a nezabránil, aby NAKA zatýkala, prokurátori obžalúvali a sudcovia posielali do kolúznej basy i v politike vysoko zaslúžilých a čestných bývalých súdruhov z nekorupčného sociálneho Smeru. A čo drzejšie, dokonca aj Mečiarových poctivých privatizérov či iných poctivcov výnosného podnikania. Dnes všetko úspešných multimilionárov, vlastníkov pre vlastnú potrebu mediálny atómový kufríček.
Ani nečudo, že som solidárny s už odvšadiaľ bitým premiérom, ktorého od vlaňajšieho marca si dovolím často obhajovať na mojich blogoch. Lebo patrím k tým tupcom, čo sa zvyknú zamiešať do davu, ktorý si našiel vinníka svojho nešťastia a všetci doňho kopú. Lenže ako slušný hlupák sa však do všeobecného lynču nezapojím a nechcem si tiež kopnúť. Ale nešťastníka (možno i zločinca) začnem automaticky brániť. A potom utŕžim tiež dajaký kopanec.
Tých kopancov utŕžil Igor Matovič aj na blogu SME dosť. Koniec – koncov nejaké som už utŕžil zaňho tiež. Od jeho správcu za články, ktoré nejdú dnes správnym smerom proti vláde. Musel som ich zniesť predovšetkým od počiatku roku, keď mi pri deviatich článkoch krkolomne klesla čítanosť mojich blogov temer sedemnásobne. V priemere až na chudobnú „tisícku“ oproti priemeru pôvodnej čítanosti koncom minulého roka – vyše 6 600 čitateľov. Nuž, každý „špás“ niečo stojí aj ten obhajoby premiéra, len závisť je zadarmo. Hoci práve tohtoročnú tvorbu blogov považujem aj z časového hľadiska za najnáročnejšiu a obsahovo za najvýznamnejšiu z celého obdobia môjho blogovania.
Preto ma už nič negatívne ani pozitívne neprekvapí. Teda ani to, že už dva dni ma vidieť ako blogera na základnom panely blogov SME, čo má však svoj skrytý dôvod. Keďže moje posledné nadčasové blogy mali neuveriteľne krátku trvácnosť čítania. Niekedy len vyše poldňa a v lepšom prípade celý deň, v čom som medzi blogermi „zásluhou“ správcu výnimočný. Aj priemerná karma všetkých článkov mi od počiatku roku prekvapivo spadla z 11,47 na 9,60. A pred dvomi dňami sa zázračne celkom kamsi vytratila, keď sa na monitore zjavila obyčajná NULA. Dobre mi tak, keď namiesto kopnutia uplatním obhajobu obete(?).
Ale predsa ma prekvapilo, že v denníku SME sa zrejme neuplatňujete až taká cenzúru ako proti mne na blogu. Dosvedčuje to komentár z 20.2.: „Už ich bijeme hlava – nehlava“ od kultivovaného autora, ktorý i v dnešnej situácii dovidí aj za plot suseda – Jaroslava Rumpliho (citujem z jeho článku):
„Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vo vegetatívnom stave sa vláda ocitla z dôvodu neschopnosti a zlej komunikácie. To je však len malá časť pravdy. Vláda končí, pretože sa tak rozhodli médiá.“ (Na pokyn ohrozených oligarchov – poznámka J.S.)
