Práve to je dnes podstatnou a zaujímavou témou pre média, ak by im šlo o celospoločenský záujem. Pretože by to zrejme prinieslo viac svetla i do korupčných sfér slovenskej oligarchie aj nezákonných praktík tajných služieb. Preto neverím, že by šlo iba o zákonne utajovanú „záhadu“ čudného konania bez motívu.
Samozrejme, že by sa potom mohla vyplaviť i rôzna špina pri skúmaní príčin narýchlo naverbovaného agenta do tajných služieb, bývalého vyšetrovateľa najvážnejšej kauzy u nás a potom už len rezignovaného štátneho tajomníka MV SR. V tom by mali byť média aktívne zainteresované.
O MORÁLKU NIKDY NEŠLO, ANI NEJDE
Už dlhé týždne viesť v médiách nevyberanú neľútostnú vojnu o plagiátorstve, ktorej výsledkom môže byť len deštrukcia moci a tým i destabilizácia štátu, môže byť iba smiešnou príčinou štvavej dlhej kampane. Veď tá v nemorálnych režimoch Slovenska (v podmienkach opakujúceho sa kradnutia a klamstva) zanikla počas už ďalekých desaťročí a dnes u nás vôbec neexistuje. A možno ani nikdy nebola.
Práve preto ma tieto bezobsažné pretrvávajúce perzekúcie proti predsedovi vlády už od jej vzniku poburujú. Lebo sú to len účelové, klamlivé a skreslené „kritiky“ o jeho plagiáte spred 22-rokmi. Tie iba brzdia a zamestnávajú vládu v tom, čo by mala ako prvoradé rýchlo riešiť. Nie brániť sa proti lavínovým útokom na jej existenciu- Preto súhlasím s „bláznom a psychopatom z Trnavy“, že tým neškodia len jemu, ale predovšetkým rozkradnutému štátu. Mám na tieto silné tvrdenia dostatok poznatkov z rôznych médií.
Preto ani neprekvapuje, čo „kritici“ premiéra nechcú vidieť. Lebo potom by možno videli, v čom je podstatný rozdiel v jeho plagiátorstve v porovnaní s Dankom alebo s Kollárom. Veď v prípade Matoviča vôbec nejde o kritiku amorálnosti konania vo veci diplomovky. Tá je pre zúrivých kritikov premiéra celkom nepodstatná. Lebo korupčníci majú veľký strach z „truľa“ a „psychopata“ pri moci. Dobre vedia, že nejde o magora, ale o nebezpečného nepriateľa, ktorý ich môže strčiť do basy.
Napokon podceniť politika, ktorý založil úspešnú stranu bez ich financií, len s minimom vlastných prostriedkov, je nevídaný husársky kúsok. Rovnako vyhrať voľby a poraziť Smer bez ich miliónov eur možno hodnotiť za malý zázrak. Keďže do bežnej šablóny nezapadajúci „truhlík“ to dokázal, vedia, že ak ho včas z funkcie neodstránia, bude zakrátko koniec ich krádežiam. A výstraha basy sa stane pre niektorých oligarchov v praxi opodstatnená.
Zatiaľ čo v prípade Danka šlo o aféru s diplomovkou už z čias dospelosti, tak u premiéra o 22-ročné morálne potknutie či zlyhanie za študentských čias. A to je zásadný rozdiel. Za taký dlhý čas už zaniká aj akákoľvek právna zodpovednosť za ktorýkoľvek zločin. Preto sa dnes dovolávať po vládach zločinov za čias Mečiara a Fica akéhokoľvek bežného základu morálky považujem za prejav pokrytectva alebo slepoty.
Práve preto považujem súčasnú nepretržitú kritiku premiéra v tejto pre krajinu najvážnejšej dobe (pre jeho dávny plagiát) už od samého vzniku za falošnú a výlučne účelovú. Premiérova diplomovka sa tak stala hlavným terčom médií a tým predmetom diskudií o morálke pre celé Slovensko.
MATOVIČOV ŠACH – MAT V PARLAMENTE
U Danka trvala kauza plagiátu oveľa kratšie než u Matoviča. Hoci mala v médiách vyššiu prioritu, lebo vypukla ako prvá v najvyššej politike. Čo je vždy mediálny vyšší bonus pre publicitu. Bola však i oveľa závažnejšia z dôvodu, že vinník sa za tri roky totálne skompromitoval ako spoluvinník rôznych zlodejstiev za stovky miliónov eur. Preto jeho plagiát pretiekol už cez samý vrch pohára, takže verejnosť jednoznačne a právom žiadala jeho rezignáciu z druhej najvyššej funkcie.
Argumentačne sa javí i rozdielnosť kauzy plagiátorstva medzi súčasným premiérom a terajším predsedom NR SR. Kollár podmienil hlasovanie o vyslovení mu nedôvery s vyhrážkou, že ak vo funkcii padne on, tak potom so sebou stiahne aj stranu Sme rodina vystúpením z koalície. Vláda tak v boji s korupciou (hlavný jej predvolebný sľub a najvýraznejší bod vládneho programu) by bol nesplniteľný. Podstatne menšia koalícia by stratila ústavnú väčšinu. To však Matovič správne nedopustil a predsedu NR SR v hlasovaní podržal.
Podmienku ako Kollár si však Matovič neuplatnil. Veď on sa ani nedopustil afér korupcie, aké boli za čias Danka. Ani sa nespolčil s oligarchiou – dojnicou štátnej kasy. A na rozdiel od šéfa parlamentu vyhlásil, že ak mu vyslovia poslanci nedôveru, odíde z politiky do súkromia Tiež súhlasil, že Oľano môže pokračovať aj s iným šéfom než on.
Koaliční partneri si uvedomili, že v súčasnosti niet primeranej náhrady za „truľa“ z Trnavy. Jeho neprajníci však skalopevne tvrdili opak. Vraj rezignáciou pre plagiát nie je ohrozením tejto vlády ďalej vládnuť. Pretože „postačí“ výmena Matoviča za iného politika z Oľano. Práve o túto výmenu vo funkcii premiéra však v tomto politicko-mediálnom cirkuse šlo a stále ide.
