Našťastie na Slovensku sú ešte tituly médií, ktoré presvedčivo ochraňujú hodnoty demokracie a záujmy celej spoločnosti, teda nie skupinové záujmy stranícke a oligarchov. Máme tiež schopných a smelých autorov a redaktorov, ktorí rozhodne a uvážene stoja na barikáde odporu proti neslobode, cenzúre médií, šíriteľom násilia, chaosu či vytváranie strachu v už destabilizovanej a rozhádanej spoločnosti.
V tejto druhej časti blogu odcitujem aj ukážky zverejnených textov od dvoch spoľahlivých a rozhľadených autorov(ky), súčasných ochrancov vážne ohrozenej slobody, demokracie a občianskych práv z interného i externého prostredia redakcie SME.
„Drž hubu a nemoralizuj, teraz vládneme my“ (komentár zverejnený 26.6. šéfredaktorky Beaty Balogovej):
„Národu nemá vládnuť elita, ktorá má vytrénované morálne úsudky, praktizuje empatiu, ale aj sebazaprenie, disciplínu a schopnosť držať svoje vášne na uzde. Hlúposť a amorálnosť už nie sú hendikepom pre vládnutie. Naopak pre mnohých je tuposť a neokrôchanosť priamou cestou do náručia voliča.“
Z externého prostredia SME odcitujem úryvky z článku Mikuláša Hubu „Legálny nerovná sa legitímny, uverejneného 9. – 11.2. v prílohe denníka Kritické Fórum:
„...pomerne často sa stretávam s lakonickým, či polorezignovaným konštatovaním asi takého znenia: „Nič sa nedá robiť, vyhrali demokratické voľby a to, čo robia, je legálne. Akokoľvek sa nám to môže nepáčiť, musíme sa s tým naučiť žiť. Najbližšie to môžeme zmeniť až o štyri roky.“
„Ani výsledok demokratických volieb nemôže byť akousi paušálnou povolenkou na protiústavné či protizákonné správanie, nahrádzanie schopných a morálnych ľudí na riadiacich postoch neschopnými a amorálnymi, na nekompetentné rozhodnutia a protispoločenské konanie, skrátka na páchanie protispoločenskej zlovôle alebo skrátka zla, ktoré môže mať nezvratné následky.“
„Ak rezignujeme na to, že táto krajina či spoločnosť a jej budúcnosť musia byť nadradené nad stranícke, skupinové, či individuálne záujmy akejkoľvek politickej garnitúry, môže sa nám vláda jednej strany vrátiť.“
„Partokracia, kleptokracia, klientelizmus, znásilňovanie právneho štátu, ostentatívne páchaná nespravodlivosť, vulgárne zastrašovanie, urážanie obetí a mocensky pretláčaná nekompetentnosť nemajú s právnym štátom, demokraciou, kultúrou a udržateľnou budúcnosťou Slovenska nič spoločné.“
Aj z tejto skromnej autorskej ukážky, najmä šéfredaktorky SME, ktorej z citovaného článku som už zverejnil viaceré citáty v staršom blogu, sa dá konštatovať, že zatiaľ máme ešte média, autorov a komentátorov, ktoré a ktorí publikujú kriticky podstatné, profesionálne napísané témy a texty o súčasnom politickom vývoji u nás po septembrových parlamentných voľbách.
No napriek tomu mi však chýba také univerzálne a výnimočné médium, ktoré by bolo tmelom všestrannej kritiky aj riešení v ohrozenom právnom štáte a zároveň bariérou pre ochranu demokratických hodnôt i životných podmienok občanov.
Teda také médium, ktoré by ideologické politikárčenie utlmilo načas do „záhrobia“ svojej negácie a bolo spoločnou názorovou TRIBÚNOU liberálnych, sociálnych aj kresťanských demokratov. Teda všetkých slušných ľudí demokratického myslenia a konania bez zreteľa na ich politický, ideologický a náboženský názor či sociálny pôvod.
Samozrejme, že vytvoriť takéto funkčné internetové médium bude výsostne náročný cieľ a zámer, ktorému musí byť prispôsobený špecificky obsah, štruktúra, zameranie aj personálne obsadenie redakcie internetových novín. Predovšetkým by takýto osobitý titul musel mať nielen reprezentačnú ale aj odborne silno angažovanú redakčnú radu, zloženú z rôznych angažovaných a kvalifikovaných osobností.
Hovorím z vlastnej skúsenosti, keď prvé číslo prvých nezávislých novín u nás Slobodný piatok (piatok bol symbolicky 17. november 1989) vyšlo už 6.4.1990, mi práve kvalitná redakčná rada pomáhala nielen autorsky (keď politicky neskompromitovaných redaktorov bolo menej než redakčných financií), ale aj pri riešení mnohých iných vážnych redakčných problémov.
Domnievam sa, že teraz je zrejme predčasne rozoberať v blogu konkrétne postupy realizácie projektu pre dnes výnimočný nový titul internetových novín. Pretože Ich osud a vznik má v rukách výlučne Michal Kovačič.
Myslím si, že ak by sa preň rozhodol konať, bude potrebovať aj dostatok osobnej odvahy a nevyhnutne silný tvorivý fortieľ, tak potom nájde pomerne dosť dobrých poradcov i pomocníkov, ako uspieť v tejto celospoločensky významnej veci. Aký vhodný kreatívny postup pritom zvoliť a neurobiť podstatnú chybu, keďže je to nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie tohto veľmi špecifického internetového média
Očakávam, že ak sa Michal Kovačič odhodlá ísť touto vrcholovou profesijnou cestou, stretne aj vo svojom blízkom okolí nejedného kritického radcu. Tvrdím to na základe vlastných skúseností. No on je dnes v neporovnateľne lepšej pozícii a osobnej kondícii, než som bol ja koncom roka 1989, ako 54 – ročný už neznámy bývalý novinár.
Keď som nemal vo vrecku ani groš a po dvadsaťročnej diskvalifikačnej likvidácii komunistami ani odborná, ani laická verejnosť ma už vôbec nepoznala a nebrala vážne. Pričom založiť printové médium je oveľa ťažšie ako dnes internetové aj z pozície rozhodujúcej finančne investičnej náročnosti.
Od svojho zámeru vytvoriť na Slovensku prvé nezávislé médium ma však neodradili ani kritické a posmešné „hlášky“, ani veľmi lukratívne pracovné ponuky. Spomeniem z nich dve najlákavejšie. Odmietol som ponuku funkcie kancelára novovzniknutého Syndikátu slovenských novinárov asi s dvadsiatkou pracovníkov a majetkom po zaniknutým Zväzom československým novinárov vo výške niekoľko desiatok miliónov korún. Ani som tiež neprijal ponuku šéfredaktora redakcie spravodajstva a publicistiky Československej televízie pre Slovensko.
Ak sa Michal Kovačič ujme výnimočnej úlohy vytvoriť pre našu ohrozenú krajinu nové internetové médium, tak potom bude podstatné to, aby mu do šéfovania NIKTO z vonka nehovoril. Neurčoval obsah tém a pozvaných hostí či spracovania publikovaných článkov a iných redakčných činností. Mne sa podarilo hneď od vzniku Slobodného piatka si zabezpečiť suverénnu šéfovskú dominantnú pozíciu. Ak aj došlo k chybám a nedostatkom v redakčnej činnosti nezávislého týždenníka, závislého len od svojho zakladateľa a šéfa, tak vyplynuli predovšetkým z mojich chybných rozhodnutí.
Krivá štatistika: Za 10 hod. od zverejnenia iba 369 - krát videní blogu. Načo sa potom v starobe a vážnych chorobách mám namáhať, keď politický vplyv článku vychádza takmer nazmar? Je vôbec záujem administrácie blogu podporiť všetky príspevky s demokratickým obsahom a podporou v prospech právneho štátu? V mojom prípade však určite nie! Vyradený som bol z "Výberu", do ktorého určite patrím, len preto, že som si dovolil kritizovať a konkretizovať manipulácie pána administrátora pri mojich blogov.
Lenivá štatistika: Blog po 19. hod. po zverejnení ustrnul v prepadlisku nezáujmu čitateľov. Keď dlho odpočíval nehybne na čísle 901 - krát. ..
Už vrchol cenzúry a podvodu: Po ďalších 20. hod. zvýšenie počtu čitateľov "rekordne až" o 160 - krát (1061 - krát spolu).Čo aj v porovnaní s prvou časťou blogu je nelogický prepad ( ten mal ich počet 2288 - krát).
No super drzosť a podvod som zistil, keď môj článok Málo válovov pre toľko veľa svíň", ktorý napriek tomu, že som vyradený z "VÝBERU". dosiahol na blogu SME zrejme absolútny rekord v čítaní 78 089 - krát, čo bol pre pána administrátora údajne veľmi zlý výsledok, ktorý on nemohol akceptovať. A tak svojvoľne znížil pri tomto mojom článku počet čitateľov o dvadsať tisíc (na 58 089 - krát).
Azda systém hodnotenia blogu natrvalo ukončil na čísle 1203 - krát? Že by až tak predčasne skolaboval ešte v plnom "zdraví" a významu blogu? No stalo sa tak zrejme až o 11. hod. neskôr, keď ešte ostrejšia cenzúra - "dovolila" nárast čitateľov už len o 62 -krát (spolu 1265 - krát). Článok bol uverejnený 18.7. o 22.13 hod. .
