Ak je pán Korčok profesionál a štátnik, čo opodstatnene predpokladám, tak potom by odporúčané rozhodnutie pani prezidentky privítal so súhlasom. Pretože úzkym osobným záujmom SaS a jej šéfa nemôže dať prednosť pred následnou destabilizáciou až krízou v tomto najvýznamnejšom a najviac uznávanom rezorte vlády. Treba pripomenúť, že okrem obdobia vlád SDKÚ Dzurindu a Radičovej sme boli za Mečiara a čiastočne aj Fica iba „čiernou dierou“ vo vyspelých krajinách Európy.
Už sa dá vidieť výrazný pokrok v našej zahraničnej politike, ale aj to, že ju realizuje prozápadne orientovaný profesionál. Pričom má jednoznačnú podporu dvoch rozhodujúcich a rovnako mysliacich jej arbitrov – pani prezidentky a premiéra.
Ide práve teraz o vzácnu zhodu trojice kormidelníkov tejto dnes mimoriadne náročnej a úspešnej našej politiky. Tá u nás ešte doteraz nikdy nebola. Lebo chýbala aj za vlád Mikuláša Dzurindu a pani Radičovej dnešná súčinnosť a štátnicky nadhľad za desaťročnej pôsobnosti prezidenta Gašparoviča.
A tak prestíž a slovo Slovenska sa podstatne zvýšili v rámci EÚ aj inde v zahraničí. Konkrétny výsledok týchto mimoriadne cenných pozitív je už rukolapný. Máme v ohrozenej dobe vojnou na Ukrajine, zadarmo a na neurčito spoľahlivú ochranu územia zapožičanými najmodernejšími Patriotmi. A tiež, že Nemci nám darovali moderné tanky Leopard. Preto, že nás považujú za spoľahlivých spojencov. Ale to by sa mohlo rýchlo zmeniť z vnútropolitických dôvodov.
Takže sa nedá ospravedlniť nebezpečné „torpédo“ proti akejkoľvek koaličnej vláde, vypálené z volebnej žiadostivosti SaS(ky) a jej predsedu. V tom, že nastolila ultimátom demisie všetkých štyroch jej ministrov (vrátane Korčoka). Ide podľa mňa o zjavnú vypočítavosť z výhod svojho odchodu z vlády pred potenciálne predčasnými voľbami. Ale zároveň o nebezpečnú egoistickú krátkozrakosť SaS(ky). Tá má navonok podobu s konaním komunistov v Prahe, v koaličnej povojnovej vláde pred februárom1948: „čím húř pro nich, tým líp pro nás...“
Lebo ak by SaS myslela v prospech občanov Slovenska, tak potom by nemohla vydierať reálnym odchodom ministra zahraničia. Veď v SaS musia vedieť, že pôjde o očividnú iracionálnosť proti dlhodobým zahraničným záujmom našej od sveta závislej krajiny.
Veď ešte stále má najsilnejšiu pozíciu v parlamente OĽaNO, prečo by potom malo ustúpiť pred nereálnym ultimátom koaličného partnera a kapitulovať. Ultimatívne tiež nastoliť podstatnú otázku, koho môže a koho nesmie mať vo vláde.
Je to v politike vždy riskantný a neprípustný prístup. Keď sa Takto priloží nôž k hrdlu partnera. Už po druhý raz počas spoločného vládnutia. Možno to nazvať v demokratickom svete za absurdnosť, ktorá popiera princípy a zvyklosti samotnej demokracie. Len u nás už ide o samozrejmosť.
Predsa pre obojstranné nadávky a veľké animozity, ktorých v politike sme mali a máme viacej než v kile maku zrniek, nie je nijaký opodstatnený dôvod na doslovný útek z vlády. Ani pre podobné ultimáta s takým nepredvídane možným koncom spoločenskej ujmy a väčšej ešte krízy než dnes. Šéf SaS mi už pripadá ako hráč rulety v kasíne Monte Carlo.
Pán Sulík tým, že stanovil pre OĽaNO na zotrvanie vo vláde nereálnu požiadavku rezignácie ministra financií, mi len pripomenul diktát KSČ pred Novembrom 1989. Táto štátostrana uplatňovala práve formou kamufláži a zdôvodňovania svoje nedemokratické požiadavky, príkazy i vydieranie.
Toto vydieranie Richarda Sulíka je v terajšej najkritickejšej dobe Slovenska svojimi dôsledkami neporovnateľne horšie a pre štát oveľa nebezpečnejšie, než pri páde Radičovej vlády. Vtedy ju vydieral za pomoc Grécku tzv. finančným VALOM, schváleným orgánmi EÚ. Dnes opäť vydiera premiéra Hegera tentoraz Matovičovým odchodom z vlády. Pričom žiadnu podstatnú zmenu by to k lepšiemu neprinieslo. Dosvedčuje to vzťah „tiež spolupráce“ šéfa vládnej SDKÚ Dzurindu s „jeho“ premiérkou Radičovou. O čom určite vie pán Sulík viacej než ja.
Len si spomeňme na to, čo v médiách v predmetnej veci stváral, čím svoje vtedy ultimátá premiérke zdôvodňoval. Treba si aj pripomenúť, aký bol konečný výsledok z rozhodnutia záchrany Grécka pred finančným krachom. Keď predseda SaS bol zásadne proti pomoci v menovej eurozóne pre krachujúci štát. Predsa my Slováci ho nebudeme zachraňovať a financovať z nášho vrecka. Bol to vtedy jeho ťažký omyl v rámci EÚ, z ktorého sa v ničom nepoučil.
Predsa ako už jeden z tých starých veteránov našej pomýlenej a skompromitovanej politiky musí teraz vedieť, že ak by premiér odvolal Matoviča z vlády, tak by OĽaNO dopadlo len o niečo lepšie než strana Za ľudí.
Takisto by sa rozčlenilo na dve skupiny a bol by to jeho zdĺhavý predčasný koniec. Lebo z vonka iniciovaný spor Heger – Matovič by nakoniec dospel do štádia rozkladu OĽaNO. Byť na mieste Matoviča by som ajt ak vo vlastnom záujme rezignoval a vyhol sa potom sústavným nadávkach a osočovaniu v médiách.
Pričom v kauze Sulík – Matovič ide už od vzniku vlády v marci 2020 o cieľ rozkladu protikorupčného OĽaNO, o čo sa dosiaľ neúspešne usilujú mnohí korupční sprisahanci. Dnes je však hlavný aktér tohto diania ambiciózny Sulík pre ich konečný scenár povaliť Hegerovu protikorupčnú vládu iba vhodným nástrojom.
Dosvedčuje to aj skutočnosť, že ak by šéfovi SaS o pád vlády nešlo,. ale šlo o dobro krajiny a jej životné záujmy, tak by potom nemohol prísť s demisiou ministra zahraničných vecí Korčoka. Práve jeho meno a vysoký kredit zosobňuje pred verejnosťou „dôvod“ oprávnenej rezignácie ministrov SaS. On by mal pokryť dôvodnosť tohto hazardu nepredvídaných dôsledkov vývoja v štáte. Hoci vôbec nemá partajnú legitimitu člena strany SaS.
Ak chce byť pani prezidentka nielen političkou, ale ukázať sa, že je i štátničkou, má na to teraz príležitosť. Nekonať komfortne a dokázať to konkrétne. Využiť svoje ústavné právo a odmietnuť Sulíkom premyslenú demisiu ministra Korčoka,. Keď to vedel ústavne „uhrať“ v ťažšej situácii Andrej Kiska s ideologicky skompromitovaným komunistom Lajčákom, tak by to nemal byť problém ani pre terajšiu hlavu štátu. Pani prezidentku môžem z osobnej pracovnej skúsenosti s Michalom Kováčom ubezpečiť, že on by ani hodinu nezaváhal takto konať.
P.S.: Prosím pána administrátora, aby netrestal môj blog zákazom byť v í tabuľke „dnes najčítanejšie blogy“, do ktorej aktuálnosťou a významom určite patrí.
