V rozhovore redaktorky Zuzany Kovačič Hanzelovej na jej otázku: „Máte pocit, že zrušenie špeciálnej prokuratúry je už ohrozením právneho štátu a demokracie?“ Ľudovít Ódor odpovedal takto:
„Určite áno, v zásade som celkom presvedčený, že to bol hlavný zámer. Všetko ostatné je spojené s prezidentskou kampaňou. Beriem, že toto je pre nich priorita číslo jeden.“ (Ide o prvý citát z tohto exkluzívneho interview „Rozpočet vnímam ako kampaňový“)
Ďalší vecný a pre dnešok aktuálne výstižný i významný TOP rozhovor zverejnilo SME (5–7.1.2024): „Ak by nám zostali všetky veci, načo by rušili náš úrad?“ To sú slová z titulku článku popredného prokurátora Jána Šantu. Tohto skúseného muža zákona, ktorý dvadsať rokov pôsobí vo vedúcich funkciách Úradu špeciálnej prokuratúry už od samotného vzniku v roku 2004.
Za tento čas úspešne riešil obžaloby desiatky obťažných a veľmi závažných zločinov a iných kriminálne korupčných prípadov. Na jednu z mnohých kvalifikovaných otázok redaktora Petra Kováča konkrétne a vecne odpovedal nasledovne:
„Napriek pôsobeniu pána Dušana Kováčika sme mali množstvo úspechov. Zvládli sme dozor a odsúdenie vo všetkých nebankových subjektoch. Potom nastúpilo ťažké obdobie zločineckých skupín pôsobiacich v oblastí daní, takzvaní dépéháčkari, a po roku 2015 tu už bola éra poškodzovania finančných záujmov EÚ.” …“Kolegovia sa veľmi úspešne popasovali s mnohými zločineckými skupinami ako piťovci, takáčovci, sýkorovci a ďalší.”
Keďže ide obsahom o mimoriadne potrebný, užitočný a fundovaný rozhovor, v ktorom dôveryhodný prokurátor telom i dušou usvedčuje premiéra Fica (v dnes najkritickejšom právnom ohrození štátu) z nehoráznych účelových lží aj kotrmelcových realít, preto nebudem interview glosovať, ale zoširoka citovať a v závere blogu tri otázky redaktora v skratke parafrázovať.
(Otázky redaktora) Uvedomeli ste si v nejakom momente, že za éry Dušana Kováčika sa zrejme nevyšetrí žiadna politicky citlivá kauza?
“Takéto veci sa často nedostávali ani na Úrad špeciálnej prokuratúry. Zostávali asi len kdesi na polícii, prípadne si pán Kováčik niektoré spisy nechával u seba, keďže ako šéf bol práve on zodpovedný za ich prideľovanie.”
Čo sa zmenilo, že za ostatné tri roky sa deje úplný opak a akoby sa pretrhlo vrece s veľkými kauzami, v ktorých figurujú rôzni oligarchovia, politickí nominanti či priamo politici?
“Zlom vidím po smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, je to jednoznačne jeho odkaz. Vtedy sa prudko zmenili spoločenské pomery a kauzy začali “naskakovať”.
Zameriavate sa na majetkovú a ekonomickú kriminalitu a práve pri tej sa majú po novom radikálne znižovať trestné sadzby trestu odňatia slobody, ktorá hrozia páchateľom. Rezignuje tým štát na boj s korupciou?
„Momentálne máme dolnú hranicu škody na úrovni nad 266 eur. Po novom to bude 700 eur. Škoda veľkého rozsahu – to je tá s najprísnejším postihom, kde hrozí spravidla desať až pätnásť rokov väzenia. Bola na úrovni najmenej 133-ticíc eur a po novom to bude 700-tisíc. Už len posúvaním výšky škody sa teda výrazne zmierni vyvodzovanie trestnosti. Bude platiť najprísnejšia sadzba trestu odňatia slobody 3 až 8 rokov, len s výnimkami bude horná hranica 10 respektíve 12 rokov.
Ak evidujeme určité obdobie intenzívneho stíhania korupčnej trestnej činnosti, tak nemôžeme práve tam znižovať trestné sadzby. Treba teda reagovať na aktuálnu kriminalitu a spoločenskú situáciu“.
Politici hovoria, že „ len“ štandardizujú tresty a dávajú ich na úroveň iných európskych štátov.
„Áno, ale nemôžeme iba mechanicky prebrať niektoré právne normy, ktoré sa nám hodia a vytrhávať ich z kontextu. Zoberme si ako situáciu s poškodzovaním finančných záujmov EÚ. Fíni majú v platnosti zákon ešte z roku 1889, podľa ktorého je najvyššia trestná sadzba pre tento trestný čin štyri roky. Majú tam jednu takúto vec, v ktorej sa koná. Keď to porovnáme s našim úradom, my máme takýchto vecí asi 150 a ďalšie sú na Európskej prokuratúre.“
Je správne ísť tým smerom, aby sa mohli „vyplatiť“ na slobodu ľudia, ktorí na to majú? Finančný trest bude po novom možný až do výšky troch miliónov eur, hoci dnes je to len do úrovni necelých 332-tisíc eur.
„Priemerný plat v národnom hospodárstve je asi 1400 eur, no potom sú ľudia, ktorí zarábajú tisíce až desaťtisíce eur. Tí takúto finančnú ujmu nemusia ani pocítiť.“
Pôjdu teda do výkonu trestu najmä chudobnejší, ktorí nebudú mať na finančný trest?
„V konečnom dôsledku by to tak mohlo dopadnúť.“
Čím si vysvetľujete, že práve v tomto čase prichádza návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry?
„Príčiny treba hľadať niekde mimo nás, možno opäť v zmene spoločenských pomerov. V rôznych diskusiách sa prezentuje, že sme vraj pochybili v nejakých tridsiatich prípadoch, čo nie je pravda.“
Politici zvyknú hovoriť aj o tom, že špeciálna prokuratúra možno už splnila svoju historickú úlohu. Nie je to tak?
„Tento argument by sme mohli použiť až v okamihu, ak by sme mali na súdoch, najmä na Špecializovanom trestnom súde, i na prokuratúre čistejšie stoly. Momentálne to tak rozhodne nie je. Na druhej strane od nás spoločnosť chce, aby sme chytali veľké ryby, ale na druhej strane nám zákonodarca berie udice. Doslova a do písmena.“
(Parafrázy otázok) Maroš Žilinka napísal o rušení špeciálnej prokuratúre status, že organizačná zmena je plne legálna, pričom mu neprekážal ani rýchly legislatívny proces bez akejkoľvek odbornej diskusie. Premiér Fico tento absurdný postup zdôvodnil tým, že vraj činnosť ÚŠP ohrozuje základné ľudské práva a preto vraj treba výnimočne konať .
“Celé je to pre mňa nepochopiteľné a zarážajúce , pretože tá rýchlosť odporuje základom legislatívneho procesu. Nie sú tu ohrozené žiadne práva nikoho, ani iné dôvody na takýto postup. Úrad špeciálnej prokuratúry dokonca urobil aj analýzu rozhodnutí Ústavného súdu, podľa ktorej možno hovoriť len o piatich .
Čo poviete na to, že rušenie ÚŠP prekvapivo verejne odmietla aj významná justičná zložka - Rada prokurátorov?
„Toto je situácia a doba, akú sme ešte nemali. Nemôže to fungovať tak, že niekto vystúpi na tlačovej konferencii alebo inde v médiách a povie, že nejaký prokurátor porušil nejaké ľudské práva a povie to navyše veľmi expresívnym až urážlivým spôsobom. To musí konštatovať výhradne len súd, nikto iný. A treba spresniť, ktorý to bol prokurátor, v akom prípade a čo konkrétne porušil. Mňa po 32 rokoch poctivej prokurátorskej praxe uráža, keď nás hádžu do jedného vreca bez vecných argumentov.“
Už z názvu ÚŠP vyplýva špecializácia úradu na spáchané najťažšie zločiny, najmä ekonomického charakteru. Tie sú však zložité, rozsiahle a dobre sofistikované. Je vizitkou až zábavnosti (cez slzy), ak sa nájdu „politici“ (napríklad Danko), ktorý dôvod na zánik ÚŠP uvádzajú práve jeho odbornou špecializáciu.
„Nepochybne. Podčiarknuť však treba predovšetkým to, že podstata samotnej existencie nášho úradu je najmä v špecializácii. Jej dôležitosť sa zdôrazňovala aj pri novej súdnej mape, špecializáciu doposiaľ nikto nespochybňoval, je nevyhnutná, prirodzená a podstatne zvyšuje efektívnosť akejkoľvek práce. Je predsa rozdiel, či lekár, kardiochirurg, vykoná jednu operáciu srdca ročne, alebo to robí dookola 20 rokov. A rovnako to platí aj u nás. Ročne podávam asi päť obžalôb a som absolútne presvedčený, že špecializácia je v dnešnom veľmi zložitom a preformalizovanom práve naozaj to najdôležitejšie.“
Čo však je na tejto právnej maškaráde a tragikomédie najhoršie? Že má svoj reálny zrod a pôvod už od vzniku štátu. Kedysi premiér Mečiar, teraz predseda vlády Fico účelovo a hazardne spolarizovali a rozdelili celú spoločnosť na nepriateľské skupiny rôznych osobných záujmov.
Takže prakticky celá sféra spoločenského života je už plná lží, korupcie. koristníctva, nenávisti, vzájomných útokov, obžalôb a obviňovania konkurentov. V takejto hoci malej, ale o to viac rozvadenej krajine sa potom ťažko dá realizovať niečo rozumné, užitočné a najmä trvalé.
Aj všetko, čo bolo dobré a užitočné, potom nevyhnutne treba zbúrať už od základov. Je to zároveň povestná voda na mlyn koristníkov a korupčníkov súčasnej moci. Práve tí sa dnes snažia bez ohľadu na nedohľadné následky získať pre svoje zločiny voči krajine a občanom trvalú beztrestnosť.
(Dokončenie blogu zverejním čoskoro už citátmi z rozhovoru SME s bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom i so stručným komentárom blogera.)
