Z hľadiska vývoja vojny na Ukrajine a politického doma, ak sa chce Putin udržať pri moci, tak už nemal inú voľbu než vojenskú mobilizáciu. Preto konal ako hazardér a nebezpečne vyhrotil ničivú vojnu prakticky neobmedzujúcou mobilizáciou jej ľudských zdrojov.
A práve takto chcel vystrašiť západné demokratické spoločenstvo odhodlané vo vojenskej podpore úspešne sa brániacich Ukrajincov pred besniacim útočníkom. Ide teda o výstrahu Západu zmenšiť intenzitu podpory Ukrajine, ktorá každým dňom teraz narastá.
Zrejme Putin ráta aj s tým, že nielen v Rusku, ale predovšetkým v západných krajinách bude nová eskalácia vojny čoraz viacej škodiť. Práve v tom, že postupne bude narastať nespokojnosť Európanov s vojnou než jeho občanov s neporovnateľne nízkym životným štandardom. Čoho tento dôsledok naisto vyvolá dlhá vojna na Ukrajine.
Preto z Kremľa sa nedá očakávať žiadna prijateľná odpoveď ani pre Ukrajinu, ani pre svet. Eskalácia dlhého konfliktu vo východnej Európe asi znova vráti svet do čias „Studenej vojny“ a povedie k prudkému nárastu zbrojenia a financovania jeho potrieb na úkor tých životne dôležitých.
Zrejme by potom postupne vznikla ďalšia, oveľa mocnejšia a nebezpečnejšia „Severná Kórea“ s rovnakým diktátorom, ale iným menom Putin. Ak by ho vývoj udalostí dovtedy nezvrhol z piedestálu moci. Žiaľ, tento optimizmus nezdieľam.
Predpokladám, že po krvavých jatkách a utrpení na Ukrajine vzniká (už síce i vznikla) taká patová situácia, ktorá prinúti obe strany sadnúť si za stôl a rokovať. Boli by to síce dlhé a neústupné rokovania, ktorých koniec a ich výsledok by však neuspokojil ani jednu zo strán.
Putin zašiel už priďaleko až za rieku Rubikon, aby sa chcel vzdať v záujme rozumnej sebazáchrany Ruska čo len o kilometer od okupovaného ukrajinského územia. Toho cudzieho teritória čo násilne získal pred a po rozpútaní hroznej vojny. A prezident napadnutej krajiny, ktorá sa úspešne bráni pred agresorom, by sa ho nevedel v žiadnom prípade tiež vzdať.
Zrejme ťažko vôbec bude rokovať o mieri, ak by kremeľský šialenec nedostal možnosť, kam by pod tlakom vývoja udalostí mohol ustúpiť a „obhájiť“ tak pred domácim klamaným publikom porážku Ruska v ním vyvolanej vojne. Hoci nezdieľam prílišný optimizmus niektorých komentátorov o konečnom víťazstve napadnutej Ukrajiny, ale za určitých okolností a predpokladov si ju viem predstaviť tiež.
Ak Západ urýchlene zvýši intenzívnu pomoc Ukrajincom najmä v dodávkach ťažkých moderných zbraní, urýchli ich výcvik v Poľsku aj u nás, zvýši účinné sankcie voči Rusku, potom môže dôjsť k želanému trvalému zvratu pre ukončenie vojny na Ukrajine. Tak potom nepomôže Putinovi ani jeho posledný tromf – neobmedzená mobilizácia ľudských zdrojov pre jeho demoralizovanú armádu.
