Potom čo po mnohých sľuboch šéfa SaS, že dovládne spolu s troma koaličníkmi, všetky hrubo porušil. Lebo práve on vykopal za Fica a Pellegriniho hrob vláde. A pomohol spolu s nimi vyvolať pre nich osožný a čoraz väčší chaos a anarchiu v štáte.
Lebo jeho prístup k možnej dohode, ktorá by mohla pri zatvorení oboch očí zachrániť Slovensko od následnej vládnej krízy a chaosu nepredvídateľných dôsledkov, nepostavil rokovania na vzájomnom kompromise a ústupkoch znepriatelených partnerov. Ale na meniacich sa každú hodinu ultimátach, vydieraní a snahe čo najviac verejne ponížiť OĽaNO.
Veď SaS(ka) egoisticky zradila nielen koalíciu, ale aj vlastný demokratický potenciál, a podkopla si tým vlastné nohy. Čo ukáže až čas a budúci volič. Keď ONA na úkor totálneho zoslabenia koalície a vlády sa rozhodla nemať už svoj podiel zodpovednosti za ďalší kritický vývoj krajiny, zmietanej narastajúcimi krízami z vonku.
Stalo sa to napriek opakujúcim sa tvrdeniam Richarda Sulíka, že SaS z koalície v žiadnom prípade neodíde. Nakoniec sa smiešny dôvod predsa našiel – Matovič. Ale teraz by ani jeho druhý skalp SaS(ke) nestačil. Takže by mal Heger s Matovičom túto situáciu dôsledne zvážiť a kriticky posúdiť, z rôznych možných pozícií vývoja a podľa toho aj konať ešte pred dnešným hlasovaním o dôvere vláde..
Preto by mal hľadať a nájsť hoci i jej ústavné riešenie na „hasenie“ tohto nebezpečného požiaru, ktoré by bolo prijateľné nielen preňho a OĽaNO, ale predovšetkým pre Slovensko a jeho občanov. A zároveň bolo najmenej preň bolestivé a bez prieťahov. Už zrejme nechať ďalšiemu politickému a mocenskému vývoju u nás voľný priebeh.
Veď už pred troma mesiacmi stratili primerané prostriedky riadiť dobre štát, hoci s odretými ušami prelomiť nový šach – mat Sulíka a jeho nový útočný val. Takže v súčasnosti sa už javí ako vhodné riešenie, ak by podal premiér Heger ešte dnes demisiu. Na čo mal už dostatočný dôvod predtým po rozpade 4 –člennej koalície.
Potom by o ďalšom osude štátu mala rozhodujúce slovo pani prezidentka. Temer určite by demisiu premiéra prijala a s ním aj koniec jeho vlády. Zároveň by ho zrejme dočasne poverila, aby ešte „dovládol“ so svojím okypteným tímom. Kým ústavným postupom vznikne nový vládny kabinet.
Podľa môjho názoru by tak demisia premiéra Hegera ešte dnes bola z rôznych dôvodov racionálnym krokom vlády. Veď s vydieračmi sa nemá, ani nedá nič seriózne vyrokovať.
A pre trojčlennú koaličnú vládu s podporou Kuffovcov a Sulíkom s nožom za jej chrbtom by to už zrejme bola postupná samovražda vykrvácaním. Napokon následný vývoj, chaos, voľby a čas ukážu, kto zradil záujmy Slovenska. Nakoniec ani mnohoraké, časté a drahé prieskumy nemusia byť rozhodujúce.
P.S.: Bez ohľadu ako dnes skončí hlasovanie o dôvere vlády, kto bude za a kto proti, myslím si, že by do nej návrat Sulíka (už bez Matoviča) vôbec nič nezmenil v jeho postoji opozičníka a chronického rozvratníka. A psoty a spory by v nej pokračovali ďalej. Pričom pád vlády by stále hrozil.
