Minulosť či prítomnosť ukázala, že korupčná chobotnica je za temer všetkých vlád nesmrteľná a nedotknuteľná. Preto ak sa aj začne trestať, tak potom nastanú v politike a médiách komplikácie, blesky a hromobitia. Tiež mozog a pamäť mnohým občanom začne vynechávať, zatemní ho hmla. Takže zabudnú, čo sa u nás dialo ešte včera a nie roky pretým či kedysi dávno.
Korupcia má u nás výnimočnosť veľkej „exkluzivity“, neporaziteľnú moc aj dominantný vplyv v celom hospodárstve, politike aj v iných oblastiach. Takéto výnimočné postavenie si získala práve od začatia rýchlej privatizácie štátneho eráru po roku 1989.
Práve v tomto navonok legálnom procese odštátňovania majetku „všetkých“ sa kedysi zrodila nielen mafia hrubého násilia a vrážd, ale tiež mafia nekontrolovanej zákulisnej moci oligarchov (tzv. „slovenskej kapitálovej vrstvy“ privatizérov).
Táto v samej podstate premyslená, legalizovaná a dokázaná korupcia, krytá procesne zákonom, vytvorila potom súčasný hospodársky úpadok, takisto závisť, nevraživosť a apatiu v spoločnosti. Bola tiež lonom zrodu utajovaného a netrestaného zbojstva, klamstva a úplatkárskych afér Smeru (I. a II.).
Takáto zlodejská „privatizácia“ a zároveň korupcia boli potom návodom na zrod všeobecnej korupcie, zahniezdenej už od suterénu až po jeho najvyššie poschodia štátu. A čo najhoršie, najmä takto najviac postihnutí občania začali už korupciu tolerovať ako samozrejmosť nášho života.
V týchto súvislostiach je treba povedať, že tieto krízové javy a nešváry nevznikli hneď po roku nádejí a optimizmu 1989. Veď mali však v celkom inej forme a menšom dosahu svoje uplatnenie už za komunizmu. Plnú intenzitu ešte nenadobudli ani v úvode korupčných praktík Mečiara.
Keďže veľké privatizačné krádeže, úplatkové kauzy za jeho vlád sa začali brutálne realizovať až od roku 1994. Keď vyvrcholili privatizáciou tzv. chránených štátom vlajkových lodí slovenskej ekonomiky (Slovnaft a Východoslovenské železiarne). Ale až neskôr (po jeho definitívnom páde) vznikli ešte bohatšie korupčné hostiny, keď sa sprivatizovali energetické štátne monopoly plynu a elektriny. Aj dnes už kolabujúce zdravotníctvo.
Do konca roku 1994 „privatizačný proces“ na Slovensku dosť viazol. Jeho pomalosť bola predmetom i kritiky Západu. Napokon tá odznela v apríli 1993 i v zaujímavej besede (skôr v priateľskej polemike) prezidenta Kováča a jeho „družiny“ vo Washingtone. Udiala sa s vedením redakcie svetového denníka Washington Post.
Ale pochybné privatizácie bez trestných dôsledkov sa praktizovali hneď v jej zrode, už počas tzv. „malej privatizácie“. Keď napríklad došlo navonok v rámci zákona k celkom legálnej, ale v skutočnosti k veľkej korupčne angažovanej aktivite. A to privatizácii vtedy modernej maloobchodnej siete PRIOR (dnes Tesco), jej odpredaju americkému investorovi KEMART len za 1,5 miliardy korún. Pričom 900 mil. korún tvorili obchodné zásoby tohto štátneho reťazca.
Preto som presvedčený, že práve postih korupcie po posledných voľbách bol kameňom úrazu vtedajšej vlády (okrem kríz covidu a vojny na Ukrajine) a tiež v politických hlušinách skutočnou rozbuškou a hlavnou príčinou vzniku väčšiny politických sporov, klamstiev a urážok.
Práve korupčné trestné kauzy Smeru (I. a II.) a obavy korupčných oligarchov vyvolali ich každodenné tlačovky v hysterickej podobe, obhajobe a výpadoch voči vláde. Pričom médiá tieto rukolapné a nenávistne lži a ohlupovanie občanov šírili bez korektúr alebo dostatočne kritických komentárov.
Pričom korupčníci všetkých kategórií a veľkosti úplatkov sústavne a cieľavedome útočili aj útočia akýmikoľvek prostriedkami na legitimitu tohto ich ohrozujúceho protikorupčného procesu a kľúčových realizátorov. To bol aj ten skutočný dôvod neúspešného, sedemkrát opakujúceho sa odvolávania v parlamente ministra vnútra Mikulca (Smerom, Hlasom, oligarchiou či inými korupčníkmi). Aj jeho častej a v podstate pochybnej kritiky viacerými médiami a publicistami.
Cieľom týchto systematických útokov boli predovšetkým aj špeciálny prokurátor Lipšic, vyšetrovatelia NAKA („čurilovci“) a Lipšicovi odvážni prokurátori aj zopár sudcov. Teraz k ním pribudli ďalší odvážlivci, najmä policajný prezident Hamran a šéf policajnej inšpekcie Juhás.
Takže potenciálni kriminálnici sa už dlhšie snažia akokoľvek (aj nezákonne) zastrašovať trestné orgány, sústavne klamať i oklamať verejnosť a spochybniť od základu legitímnosť a opodstatnenosť všetkých trestných konaní. Účelom týchto obštrukcii je vydržať vo svojich pozíciách do výsledku predčasných volieb a potom sa „právom“ očakáva od víťazov volieb a zmŕtvychvstania starej korupčnej vlády, že konečne zastaví ich zatýkanie, obžaloby a súdy.
(Dokončenie čoskoro.)
P.S, : Pán administrátor systematicky vypína tento blog z počtov čítania. Napríklad dnes od 14.27 hod. do 15.44 hod. sa zvýšilo iba o 3-krát (celkový stav 342-krát.)
Technická cenzúra blogu sa ešte viac sprísnila, keď za prvých vyše osem hodín bol stav čítania 342 - krát a potom za 18 - hodín sa zvýšil počet čitateľov len o 104 - krát (celkovo na 446 - krát. Páčil sa blog 16 - krát. Vyskytli sa predtým i technické problémy, keď sa mi napríklad nedal otvoriť (napriek viacerým pokusom) počítač. O tom a inom už v samostatnom blogu.:
