Veľa o tom však povie už voľba šéfa generálnej prokuratúry. Kto bude ten, čo v nej vymení skompromitovaného Čižnára, spolužiaka Fica.. Bude to niekto domáci z prokuratúry alebo cudzinec z vonka, celkom neznalý v dlho chorej justičnej nore. V oboch prípadoch sa ktorékoľvek z riešení javí navonok rovnako problematicky, dobre i zle.
Preto bez zreteľa na protichodný možný názor politický či odborný sa v tomto vážnom prípade treba pozerať v parlamente na vážnu vec z nadhľadu, prirodzenej prezieravosti a poučenia z príkladov z minulosti. Práve z lepšieho, v praxi prevereného spoznania každého kandidáta v konkrétnych kritických situáciách a konaniach minulých. Aby sme nekúpili mačku v prázdnom vreci. Menej teda dať na pekné reči, sľuby ani sľubné antikorupčné iba plány.
Určite platí zhoda v tom, že by to mal byť práve človek s pevnou a nie ohybnou chrbticou. Ten či tá, čo už so cťou uspel(a) v dueli s korupčným alebo iným nebezpečným zlom. Teda by malo ísť nielen o výber charakteru, ale aj osobnú pevnosť, že kandidát dosiaľ nesklamal ani v nepriazni politickej psoty. Lebo vtedy prejavil dostatočnú odvahu pred nástrahami nenásytnej chobotnice korupcie aj pred zákonom chránenými, politicky vplyvnými zlodejmi.
Tiež, že necúvol a nemal strach ani pred vymýšľanou osobnou kompromitáciou, dezinformačnými útokmi ani pred krajnou možnosťou, že môže prísť o život. Veď v prípade Slovenska už nejde o zlyhanie jednotlivcov, ako o tom klamú pri svojej obhajobe politici zo Smeru. Ale už o nimi vytvorený politicky beztrestný, v základoch nemorálny a sofistikovaný systém korupcie a kradnutia. Ako dôsledok toho je stav, že strážca zákonnosti - prokuratúra sa dnes nachádza v devastovanom, nedostatočne funkčnom stave.
Takže pôjde v tejto voľbe o potieranie nahromadeného zla aj o oprávnene spornú otázku, či v ňom bude vedieť urobiť poriadok čestný, skúsený a odvážny prokurátor z vnútra tohto roky chorého mocenského molocha? Veď v ňom sa dosiaľ neprejavil ani náznak snahy o vnútornú očistu. Práve v jeho funkčne zle nastavenom systéme zotrval mocenský pozostatok a skompromitovaný nástroj právneho diktátu aj nekontrolovanej skrytej moci ešte z čias socializmu (dokonca stalinizmu).
Preto najťažšou otázkou bude, či sa dá medzi prokurátormi nájsť s vhodným životným príbehom žiadúci generálny prokurátor? Veď ktorý z nich sa mohol takto jednoznačne prejaviť a zároveň potvrdiť to, že práve ON je svojím morálne a odborne šéfovským profilom tým najvhodnejším kandidátom na najvyššiu funkciu?
Mal vôbec ktorýkoľvek z prokurátorov možnosť tieto potrebné osobné vlastnosti i profesijné schopnosti (nevyhnutné práve dnes) nejako už preukázať? A to za éry všetkých vlád od vzniku samostatného štátu. Okrem krátkej epizódy vládnutia Ivety. Radičovej, čo však na podstate danej požiadavky nič nezmení. Pretože ľahko je byť upáleným svätcom Janom Husom, keď sa už neupaľuje.
Prečo je potom už dopredu zatracovaný, v práve a politike znalý, odvážny aj razantný advokát Lipšic? Nemôže byť tým najvhodnejším kandidátom na post nového generálneho prokurátora? Lebo ťažko sa nájde na prokuratúre a mimo nej iný praxou a osobným životom preverený na to lepší adept. Veď tento právnik už v minulosti preukázal predpoklady, že by splnil preňho zrejme najťažšiu úlohu, že by dôsledne trestne potieral korupčne pospájané politicko - hospodárske mafie v štáte..
Jeho meno už preventívne pôsobí ako obávaný strašiak pre kriminálne korupčné živly, zahniezdené za bývalých vlád Smeru na významných postoch, i pre jeho sponzorov z oligarchických kruhov. Preto by bol na najvýznamnejšiu trestnú pozíciu najnebezpečnejším z kandidátov pre Fica, Haščáka z Penty, Širokého, Kmotríka, Výbocha či mnohých iných podnikavcov so štátnou kasou neprijateľnou persónou.. .
Aj prezidentka Čaputová by Lipšicom nebola nadšená pre vecné okolnosti. Tie sa teraz ako verklík v médiách omieľajú a zveličujú. Ale ani raz však nepovedala, že by návrh parlamentu na jeho vymenovanie zamietla. Lebo ako právnička si plne uvedomuje, že by v prípade jeho nevymenovania konala protiústavne. Takisto ako kedysi Ivan Gašparovič v prípade prokurátora Čentéša.
Ani poslancami koalície predložený návrh zákona o prokuratúre (už v druhom čítaní) nie je v skrátenom legislatívnom konaní .aktom protiústavným. Chyba je v tom, že Ústava SR len všeobecne a nie taxatívne určuje dôvody, v akých prípadoch možno predkladať návrhy zákonov bez odborne právnych pripomienok. Túto dieru v ústavnej legislatíve však zneužívali všetky naše vlády, čo vôbec neobhajujem. Lenže v zápase s rakovinou korupcie by sa nemalo stáť na mieste, ale bezprostredne využívať všetky legislatívne legálne možnosti proti korupcii. A to bez zreteľa aj na porušenie iba zvyklosti tohto procesu. Urýchlene konať a trestať najmä jej hlavných aktérov treba ešte včas, kým po sebe nepozametajú všetky stopy alebo neuplynie právna možnosť ich príkladne potrestať.
Priaznivci – voliči súčasnej koaličnej moci už aj protestom pred sídlom vlády požadujú rýchle očistné zmeny a trestné postihy nepotrestanej a dôsledne netrestanej korupcie jej aktérov. Lenže vláda nemôže rýchlo konať, ak jej v tom bráni súčasná legislatíva a Ficovi ľudia v štátnom trestnom aparáte. Preto potom viaznu aj prípady Trnku, Počiatka a iných podozrivých zo zločinu z čias vladárenia Fica. Napríklad potrestania aj hlavných zločincov z pozadia tzv. „nástenkového tendra“.
