Ak sa nemýlim, tak v dlhej histórii Spojených štátov sa to stalo len druhýkrát. Túto aj vo svete dlho publikovaný škandál, vysnorili dvaja novinári denníka Washington post. Keď hneď po druhom zvolení úspešného prezidenta odhalili, že sa dvaja agenti na príkaz z najvyšších kruhov vlúpali do sídla štábu protikandidáta demokratov na funkciu hlavy štátu.
Nasledovali veľké vyšetrovania v Snemovni a Kongrese ľudí blízkych prezidentovi, ktoré potom ukázali, že v „odposluchu“ má prsty sám Richard Nixon. Jeho rezignácii sa potom veľmi čudoval vodca Číny, s ktorým už bola dohodnutá oficiálna návšteva R.N. komunistickej krajiny. Vraj, čo je to za kapitalistický nezmysel, keď americký dolár za vlády Nixona posilnil vo svete ako predtým nikdy a Spojené štáty boli vo veľkej prosperite.
Samozrejme, že každé prirovnanie zvykne krívať aspoň na jednu nohu. Preto som do titulku doplnil slovo „slovenské“ Watergate. Takže aj porovnávať aféru Nixona v tichosti odpratávaným škandálom pani prezidentky, keď veľmi utajene prijala opozičného a (zatiaľ iba v hľadáčiku NAKA toxického poslanca) Petra Pellegriniho by bolo neadekvátnym porovnaním.
Aj keď v tomto prípade tiež nejde o banalitu, ale naopak, o vážnu politickú kauzu veľkého rozmeru, o ktorej senzáciechtivé médiá záhadne mlčali a mlčia. Prečo bolo toto stretnutie so „zradcom“ Smeru, dnes šéfom Hlaso-Smeru, ktorého význam v parlamente je len 11 poslancov. Prečo práve s Pellegrinim, ktorý bol dlhoročným spolupáchateľom Róberta Fica pri vytváraní mafiánskeho korupčného štátu. Práve toho, v ktorom bolo „ich ľudom“ beztrestne dovolené čokoľvek protizákonné.
Aj keby šlo v tomto prípade iba o utajený, v ničom nezávadný rozhovor (prečo potom tajný?), tak takáto schôdzka skompromitovala pani prezidentku, akože je nestranná a nadstranícka hlava štátu.
Vari je tento korupčne len podozrivý opozičný politik jej vhodným partnerom na stretnutie o čomkoľvek? Veď nie je jej (ne)oficiálnym a neverejným poradcom, aby ho mala v niečom počúvať? A preto na to nie je žiaden vecný dôvod.
Každé jej stretnutia s každým návštevníkom (tobôž už tajné a s toxickým opozičným politikom) je limitované a malo by byť protokolárne, politicky a bezpečnostne zvážené a preverené. Tiež vopred stanovené a predovšetkým by malo byť vecne opodstatnené. Takto sa to dialo u prezidenta Kováča, keď sa všetko rodilo ešte od samého začiatku nového štátu.
Lebo jeho hlava nemôže v salóne svojho paláca celkom slobodne konať, ako súkromná osoba podľa osobného zváženia. A bez protokolárnych zvyklostí, politických a bezpečnostných obmedzení.
Neskoro, neoficiálne a veľmi nepresvedčivo vyznelo samotné vysvetlenie o utajovanej „návšteve“ Petra Pellegriniho.. od (ne)kompetentného poradcu pani prezidentky. Obhajovať ju prirovnaním, že rovnako neverejne prijala aj premiéra Hegera, je naivná, prehľadná a nevecná obhajoba.
Porovnať v nej pozíciu predsedu vlády a s postavením a významom (z korupcie možno neskôr obžalovaným) poslancom a predsedom ministrany je mimo logiky aj morálky. Ide o významovo nereálne prirovnanie stotožniť neverejné stretnutie hlavy štátu s Hegerom a utajené s Pellegrinim.
Azda sa mala pani prezidentka rozprávať s premiérom VEREJNE na ulici či pred novinármi? Ale o to horšie bolo, keď hneď po stretnutí s ním zvolala neformálnu tlačovku, a zvozila ho pred novinármi ako učiteľka neposlušného žiaka. Bola to jednostranná kritika či už obsahom, ale aj zvolenou verejnou formou.
Posunula sa tak ešte nevýrazne do čias útokov a šikanovania prezidenta Kováča premiérom Mečiarom. Teraz v opačnom garde. Azda môže byť v záujme Slovenska, keď sa najvyšší jeho predstavitelia na verejnosti navzájom kritizujú? Alebo spolu čo najužšie nespolupracujú? Aj v Čechách Václavovia Havel a Klaus mali voči sebe veľkú antipatiu, ale verejnosť o tom nevedela.
Pani prezidentka určite má omnoho viac relevantných informácií ako 86-ročný starec len z často aj dezinformačných médií. Takže zo širšieho a objektívneho posúdenia kritického problému vírusu Covidu pani prezidentka vie, že práve súčasná pandémia má mnohé zradné a nevypočitateľné podoby. A tým aj rozsiahly sumár dôležitých zdravotných, ekonomických i spoločenských súvislosti a nadväzností.
Túto objektívnu realitu dneška však totálne ignorujú vplyvné médiá v rukách oligarchov. Tým účinne proti vláde negatívne ovplyvňujú občanov nežiadúcim spôsobom. Preto si dovolím zopakovať úryvok z článku posledného môjho blogu „Zvládla by lepšie u nás Covid Angela Merkelová či Winston Churchill?“ Jeho text je nasledovný::
„Dá sa úspešne vládnuť s Kollárom, Sulíkom a Matovičom, s dlhodobo zlým stavom zdravotníctva, so silnou korupčnou mafiou v štátnej správe a hospodárstve, jednostrannou štruktúrou ekonomiky, závislou na výrobe a exporte automobilov? Tiež s veľkým finančným deficitom štátu v čase najhoršej krízy a závislou menovou politikou na eure (na rozdiel od Čechov, Maďarov a Poliakov s vlastnou menou). Navyše s totálne deštrukčnou opozíciou, so systematicky napadajúcimi vládu médiami a s navzájom rozoštvávanými občanmi rôznymi záujmovými skupinami či z iných osobných a existenčných dôvodov.
Sú teda v hrozivej pandémii (najmä v našich osobitných podmienkach) individuálne požiadavky a nároky jednotlivých skupín občanov, kladené na vládu, aj opozičných demagógov a klamárov, tiež rebelantov Kollára a Sulíka, reálne splniteľné? Navyše vláda má predovšetkým ten problém, že na všetko čo dnes koná (dobré či zlé), je pod silným verejným tlakom a len s jednou odozvou médií – vždy kritickou.“
Mnohí novinári akoby celkom stratili pamäť. Pomáhajú šíriť lži v korupcii až po uši deštrukčným silám Smeru jeden či dva. A takto splodili u nás nový predvolebný zázrak. Keď v často sa opakujúcich volebných prieskumoch než otáčajúce sa figúry v pražskom Orloji, preto skompromitované korupčné živly už znova siahajú po moci.
O tom, že to, čo tvrdím, svedčí aj posledný prieskum volebných preferencií agentúry Focus. Keď súčasná vládna koalícia by podľa jeho výsledkov mala spolu v NR SR iba 48 poslancov. Takže by Ficov Smer a predovšetkým Pellegriniho Smer II. mal tak možnosť vytvoriť podľa prieskumu(?) až dve alternatívne koalície, ktoré spomenula samotná agentúra Focus. Tá prvá HlaS, Smer, Sme rodina a Republika (fašistov – pozn. J.S) by mala - 83 poslancov. Aj druhá koalícia podľa agentúry – Hlas, SaS, progresívci a KDH - by ich mala tiež – 83.
Zrejme sa už v zákulisí intenzívne kalkuluje, že ak by padla predčasne súčasná vláda, tak by podľa prieskumov mohla vzniknúť alternatíva bez skompromitovaného Fica a fašistov na čele so Sulíkom, o čom som už čítal v tlači, aj bez nespoľahlivého populistu Kollára.
Takáto vládna garnitúra by hneď uspokojila aj upokojila všetkých kritikov v médiách. Lebo by už bola bez výrazne protikorupčných poslancov a vlády OĽaNO (a predovšetkým bez Matoviča) pre ich majiteľov – oligarchov priechodná. Veď tí už nemôžu dlhšie čakať na neúspešne vyvolávané nové voľby, až kým si pre viacerých z nich (aj pre zopár politikov Smeru a Hlaso – Smeru) príde NAKA.
V tejto aktuálnej rošáde moci (skôr katastrofe) by mala hlavnú úlohu pani prezidentka, ktorá by fašistov a Fica určite nevymenovala. Možno práve preto sa stretla s aktuálne dominantným „hráčom“ prieskumov - šéfom Smeru numero dva, aby mu to dôverne oznámila. Nech správne zváži, ku ktorej partii budúcej moci sa pridá. Ale v tomto prípade ide výlučne o subjektívny názor a špekuláciu komentátora článku.
P-S.: Ospravedlňujem sa zasa aj v tomto blogu za veľké polotučné písmená v časti textu. Ale je to u mňa neodstraniteľná technická chyba v prenose textu z kľúča na blog, ktorú musím strpieť. A ktorá mi neladí oku a špatí forme článku.
Ešte dodatok k P.S. (čas - 15.49 h.) - Pri tomto článku som zaznamenal na niekoľko hodín prekvapivú poruchu počítadla, keď počet čítaní zastal na čísle 1 630x. Keď som to zistil, tak som zopárkrát klikol na ADMINISTRÁCIU a chyba bola odstránená. Počítadlo zrazu začalo počítať a na displeji sa už o 10 minút objavilo iné číslo 1 652x. Ale tiež v prehľade o mojich publikovaných článkov som v administrácii zistil zaujímavú náhodu, keď aj predošlé moje dva blogy v počte čítaní tiež zabrzdili na "nule" - 580x a 3 630x. Zrejme si mi číslo "0" začína páčiť a tak som sa odlepil z prvého miesta v desiatke "Najčítanejšie" na druhé. Takže kým usmolím tento text, tak predpokladám, že systematicky padnem nižšie - niekde znova na nulu.
Rovnaké počítanie som zistil u tohto blogu v hodnotení "Páči sa" ,ktoré sa však zaseklo okolo 11. 00 h. Pre zmenu na čísle 19x. Ale chybu som ľahko našiel. Pod textom blogu chýbala pre čitateľa možnosť si kliknúť: "Tento článok sa mi páči". Klikol som však znova na administráciu a vzápätí sa uvedený oznam pod blogom objavil. Mám radosť, že sa už vyskytujú kúzla a čary aj pri blogovaní. Aspoň nie je nuda.
Ďalší dodatok k P.S. (18.12.2021 o 9.00 h.): Tento článok pre svoj závažný politický obsah sa "počitadlu" až natoľko znepáčil, že ho začal od polnoci druhého dňa od uverejnenia trvalo cenzurovať. Horšie než cenzori za komunizmu. Keď už nedosiahol do 9.00 h. na druhý deň ani 116 x čítaní ako v desiatke."Najčítanejšie" jej posledný blog s názvom "Izba č. 10" (116-krát)..Hoci do polnoci mal vyše 2-tisíc-krát a bol ešte na 2. mieste v desiatke Najčítanejšie a predtým bol dlho na prvom.
(Čas 11.05 h. - 19.12.) Už definitívny dodatok k P.S.o cenzúre tohto bolgu: Hoci je môj blog už tretí deň avizovaný v ponuke Politika, jeho čítanie už nadlho a definitívne zamrzlo na čísle 2 286-krát, Na páči sa - 27-krát. Jeho cenzúru dosvedčuje aj skutočnosť, že v prvý deň od publikovania dosiahol vyše 2 - tisíc-krát čítaní a následne vyše 35 hodín (deň a polovicu dňa) už len desatinu z celkového počtu čítania (podľa počítadla administrácie) pri uvedených 2 286 - krát! Hoci je jednoznačne vysoko aktuálnym a nadčasovým článkom.
Cenzúru potvrdil aj ďalší môj aktuálny a nadčasový predchádzajúci blog: ""Zvládla by u nás pandémiu Angela Merkelová či Winston Churchill?" Aj tento článok je významný svojím politickým obsahom a významom ako ten môj posledný. Dosiahol však pre mňa neuveriteľne malý počet čítaní (len 592-krát). Pričom sa čitateľom veľmi páčil. Keď pri takom nízkom počte čítania bolo "Páči sa - 22 -krát". Keď som ho dnes otvoril, chcel z neho odcitovať najzaujímavejší, najviac pochvalný príspevok (od mne cudzej blogerky) z troch pozitívne diskutujúcich blogerov, tak som potom neveril vlastným očiam - kam už zašlo v mojom prípade podvádzanie administrátora! Aby len v niečom "otupil" čitateľskú priazeň na tento technicky cenzurovaný môj blog, tak drzo a nemorálne príspevok blogerky vymazal. Zmenil v diskusii počet štyroch diskutujúcich len na troch (vrátane mňa). Myslel si, že jeho podvod nemôže nikto pri už "mŕtvom" blogu zistiť. Lenže moja životná skúsenosť je, že náhoda buď ešte včas, alebo už neskoro, vždy odhalí v plnej nahote klamstvo či pravdu(viď Lexa - Mečiar). Skrytú technickú cenzúru nevynímajúc. Jozef Sitko
.
