Sú už médiá ako tlač za komunizmu? (3.)

Písmo: A- | A+

Vtipný Kňažko: „Dosť bolo Matoviča ...“. Šéf analytikov sa zameral na kontrolu daní Penty aj J&T a hneď skončil ako otvárač rampy na ukrajinskej hranici. Šéfka monitorovacej misie europarlamentu hodnotí Slovensko po troch rokoch .

VINNÍK KATASTROFY SA TEDA NAŠIEL

. Veľa o tom prezrádzajú každý týždeň politické besedy na obrazovkách a niečo o tom napovedia aj články v novinách o činnosti terajšej vlády. A čosi už naznačia aj sugestívne titulky k aktuálnym správam či komentárom: „Štát si vybral to, čo nepomáha“, „Akoby si na antigénových testoch neprečítali návod ...“, „Matovič to už nezvláda“, „Za šašom mŕtvoly“ a iné len pejoratíva na I.M. .

Oveľa výstižnejšie to však potvrdia články a komentáre z tlače, z ktorej tentoraz ako ukážku uvediem bez zdroja dva citáty z jedného článku: 

„Mýliť sa je ľudské. Stáva sa to. Ale mýliť sa, nepriznať si chybu a naďalej nechať umierať ľudí, to už ľudské nie je.“ Ďalší citát: „A každý jeden, každý jeden jediný, ktorý nesúhlasí, stáva sa nepriateľom. Nepriateľom sú voliči iných strán, ľudia , čo prečítali aspoň jednu knihu, tí, ktorí sa neživia s kelňou v ruke, aj tí, ktorí sa tou kelňou živia, nepriateľmi sú opozícia aj koaliční partneri, samosprávy aj úrady, médiá aj inštitúcie, dokonca vedci – nepriateľmi sú vaši aj naši ... vlastne úplne všetci.“

„Iste, môžeme to povedať aj slušnejšie aj diplomatickejšie, ale stačilo. Choďte už preč. Škodíte krajine, škodíte ľuďom a škodíte našej duševnej pohode. To nie je čierno-biele a nie, my nechceme návrat zlodejov. Mafie a oligarchov. Nechceme krajinu riadenú daňovými podvodníkmi, kšeftármi a vybavovačmi. Nechceme fašistov, návrat Fica, ani jeho Pellegriniho.“

Autor v komentári o dvojročnom expremiérovi tvrdí, že ho nechce, ale z textu neviem pochopiť, čo potom chce. Svoje príkre a všeobecné tvrdenia, kritiky a výhrady voči vláde však v ničom nekonkretizuje. Neuviedol v celom článku ani jeden vecný argument.

Mal tiež upresniť, kto by mal byť po Matovičovi zo súčasných politikov vhodným a možným premiérom. Ako by sa dala zostaviť nová lepšia vládna koalícia a z ktorých parlamentných strán? Dá sa to vôbec, ak z nej vylúčime OĽANO, Smer, Hlas - Smeru či kotlebovcov? Akým spôsobom chce potom zabrániť návratu  starých, dobrých kšeftov oligarchov, keď vylúčime dôrazne protikorupčné OĽANO a Matoviča? A kto by mal byť ten umný, rozvážny a smelý rytier z hlbín Sitna, ktorý otupí márnotratnej  smrti jej naostro nabrúsenú kosu?

Nič nové pod slnkom nepoviem, že som tiež z vývoja pandémie poriadne naštvaný. Mám na to svoj dôvod, čo však vôbec nie je podstatné. Ešteže sa vinník nášho spoločného nešťastia, ktorý spôsobil tento katastrofický scenár, už našiel. Zistili ho aj označili médiá, rôzni odborníci, opozícia, Fico, Pellegrini aj vždy nadstranícka a taktná pani prezidentka. Ale predsa si myslím, že toto ťaženie nemôže byť nijakým východiskom z dnešnej krízy. Lebo pre ľahšie prežitie ničivej spúšti si v ničom nepomôžeme a nič nezlepšíme jednostrannou kritikou či zvyšovaním nespokojnosti, neistoty, hnevu, nenávisti a revolty vo verejnosti, ako to robia niektoré médiá.

ATÓMOVÝ KUFRÍK V RUKÁCH OLIGARCHOV

Potom podstatnou otázkou je, prečo sa táto nebezpečná „hra“ vyvíja tak deštruktívne, krátkozrako a netrpezlivo. Práve teraz, keď nás ohrozuje smrť? Len preto, že táto najhrozivejšia situácia sa dá najlepšie využiť a zneužiť na škandalizovanie a rozvrat akejkoľvek vlády. Dokonca aj tej, ktorá dominuje v parlamente temer s dvomi tretinami mandátov. Ďalšie prečo spočíva v tom, že práve ona prekročila Rubikon v zatýkaní i na najvyšších postoch politicko - oligarchickej mafie. Čím porušila dosiaľ u nás „tichú“ neformálnu dohodu medzi mocou štátu a mocou kriminálnej oligarchie (česť v nej výnimkám!).

Veď táto symbióza korupčne utajených dohovorov v prospech len osobných záujmov doteraz nemala zraniteľné miesta už od existencie Slovenskej republiky ešte ani raz. Preto sa aj podarilo do hrobu nadlho zahrabať ničivú korupčnú Gorilu. Neúspešne skončil aj pokus niečo v tom napraviť a zmeniť u osamotenej a rýchlym politickým komplotom odstránenej premiérky Radičovej.

Pochybovači o mojom názore a tvrdeniach by si však mali položiť jednoduchú otázku: Prečo si oligarchovia kúpili najvplyvnejšie mienkotvorné médiá, a zaplatili za ne až stovky miliónové sumy? Veď tieto investície sú zvyčajne stratové, len výnimočne prinášajú iba malé zisky. Ich samotná návratnosť je nanajvýš problematická a kontroverzná. Dôvodom pre tieto navonok „hlúpe“ investície prezradil jeden z megaboháčov z Čiech (meno si už nepamätám), keď v novinách dávnejšie vytáral, že vlastniť vplyvné celoštátne médium je ako mať v rukách atómový kufrík.

Lebo pre každého politika je dnes priazeň či nepriazeň médií kľúčom - buď neprimeranej popularity, a tým aj k osobnému úspechu, alebo prípadný politický hrob. Preto je politika „úspešných“ politikov čoraz nečitateľnejšia a výrazne závislá len na populizme, teda predovšetkým skrytej podpore médií. 

Takže sa potom stáva čoraz bezzásadovejšou. Pričom samotný výsledok v práci konkrétneho politika už nie je ani temer podstatný. Ale podstatné však bude to, čo o jeho „politike“ a o ňom zreferujú verejnosti médiá. To potom rozhodne, či bude obraz biely alebo čierny, a čomu verejnosť napokon uverí. Zvyčajne takej „politickej farbe“, ktorá sa unisimo  v médiách opakuje a zdôrazňuje ako najvhodnejšia farebnosť.

Výstižne to potvrdzuje ešte včera temná minulosť Hlas - Smeru, ktorá už dnes má pred sebou „sľubnú budúcnosť“. Keď práve média tohto vo voľbách smrteľne zraneného predátora klamstiev a podpory korupcie „zázračne vyliečili“. Vytvorili tak vo verejnosti o vlku celkom nový a sympatický obraz – nevinného, milého, pozitívne a múdro mysliaceho baránka.

ODMIETLI FILM U NÁS, ODVYSIELALI HO ČESI

Za to však môže predovšetkým kritický stav vlastníctva médií, čo rukolapne vidieť u troch celoplošných televíziách. Majiteľom Markízy je dnes najbohatší Čech Petr Kellner. Jej očividná politická otočka v spravodajstve a publicistike nastala hneď potom, čo ju americká spoločnosť CME predala oligarchovi s majetkom vyše 1,5 miliárd eur. Vylučujem, že si kúpil Markízu ako hračku pre osobné potešenie. Lebo ide o jasný signál, že investične rozširuje svoje kšefty aj na Slovensko. A preto po kúpe vzniklá vláda, ktorá „hlúpo“ zatýka korupčných oligarchov, nemôže byť pre molocha zisku v ničom prijateľná. 

TA3(ku) vlastní kontroverzný podnikateľ a privatizér z Mečiarovej éry Kmotrík, ktorému nová vláda prekazila už s Pellegrinim a jeho aktivistami v korupcii dohodnutý lukratívny kšeft – odpredaj štátu ním vybudovaný futbalový štadión v Bratislave za 110 miliónov eur. Ale v talóne zrejme mal s ešte vládnym Smerom v pláne aj iné biznisy.

JOJ((ky) je suverénnym vlastníkom cez schránkovú firmu spoločnosť J&T. Už okolo jej kúpy sa črtajú podivné utajované nejasnosti.. O jej férovom „podnikaní“ veľa „povie“ článok z 12. februára v Denníku N od novinára Andreja Bána: „Pracovali sme aj na Pente a J&T. Imrecze ma zo šéfa analytikov degradoval na otvárača rampy na hranici s Ukrajinou“. Cituje autor článku postihnutého poctivca, ktorý sa snažil odhaliť finančné trestné činy v oblasti daní u týchto dvoch oligarchických skupín.

A o verejnoprávnej RTVS sa dá dlhodobo pochybovať, že je politicky nestranná a informačne objektívna. Lebo zle slúži verejnosti, svojím daňovým poplatníkom. Táto nesvojprávnosť verejnoprávneho média, ktoré by malo byť perlou žurnalistiky, nastala ešte v roku 1992 účelovou Mečiarovou zmenou zákona o vtedajšej jedinej celoplošnej Slovenskej televízii. Stala sa potom lživým nástrojom Mečiarovej politiky aj prostriedkom na mediálny lynč prezidenta Kováča. 

O tom, že sa v RTVS odvtedy pomery príliš nezmenili sa môže jej divák presvedčiť každú nedeľu v diskusnej relácii O 5 minút dvanásť. Politicky účelový výber hostí zo Smeru či Hlas - Smeru, zvolených tém do diskusií a tiež účelový spôsob ich moderovania presahuje hranice nielen politickej slušnosti a profesijnej morálky. Pričom hlavným bodom diskusií je zakaždým akákoľvek kritika vlády. Hoci v štúdiu sú často neprítomní práve ministri za OĽANO, na ktoré rezorty v štúdiách forsírovaní opozičníci dezinformáciami a klamstvom útočia.

V debate na Valentína mala ministerka Remišová dvoch protivníkov – Fica aj moderátora. Voči ktorému sa musela ohradiť, aby jej sústavne neskákal do reči. Keďže Fico mohol nerušene šíriť samé fabulácie a lži. V tejto už ani neskrývanej neobjektívnosti v súčasných televíznych debatách nevidieť žiaden rozdiel ani v Markíze či JOJ(ke). Obe sú očividne poplatné svojím živiteľom

Napokon ich spoločný zámer čo najskôr potopiť Matovičovu vládu výstižne potvrdila skutočnosť, že tieto tri celoplošné televízie odmietli vysielať filmový politický kinohit  Sviňa, ktorý obsahom a obrazom naznačil črty korupcie a morálneho úpadku z čias bačovania Ficových vlád.

Také čosi však musela zakázať odvysielať vo filme zobrazovaná korupčná mafia. Ale v sobotu večer po 20 - tej hodine to však vysielala ako filmový hit Česká televízia. Šlo naisto o zákaz ohrozenej oligarchie, keďže si film netrúfla dať do programu ani jedna slovenskú celoplošná televízia.. O tom nemôže byť nijakých pochýb.

VO VYŠETROVANÍ VRAŽDY SME LEPŠÍ AKO MALTA

K téme blogu uvediem aj názory iných aktérov hodnotenia nášho turbulentného politického diania (citáty z ich článkov):

BLOGER:- DEMOKRAT: „Verejný nepriateľ č. 1 – Igor Matovič“

„.... ani necelý rok od volieb sa stihol stať hrozbou pre bezpečnosť a zdravie obyvateľov SR. Jeho koniec v premiérskom úrade sa stáva nevyhnutnosťou a mal by prísť v čo najkratšom čase. (Ešte kým oligarchovia neskončia v base – pozn. J.S.).

Autor blogu priznáva, že mal Matoviča „dlhé mesiace pred voľbami v roku 2020 v zuboch, rešpektoval (vraj) vôľu voličov a sklamanie z rozloženia politických nedával extrémne najavo.“

Autor, rovnako ako iní „kritici“ vlády, v článku argumentuje aj najvyššou úmrtnosťou Slovákov na svete (na milión obyvateľov) od počiatku pandémie. To však vôbec nie je pravda, lebo sme v Európe na 21. mieste zo 48. krajín. Práve teraz sme zrejme na jej vrchole, takže údaj za jeden týždeň je neobjektívny a nedostatočne výpovedný. Politikmi, médiami a inými kritikmi sa takto podobne zneužívajú v „argumentácii“ tzv. „polopravdy“, ktoré sú neraz „účinnejšie“ než lži.

No priaznivá správa je, že naša ekonomika dosiahla za rok 2020 lepšie výsledky než väčšina európskych krajín. Dokonca aj za január (napriek pandemickej pohrome) sú čísla pozoruhodne lepšie ako predpokladali ekonomickí experti. 

VTIPNÝ MILAN KŇAŽKO: „Dosť bolo Matoviča“.(Aktuality 2.februára 2020)

„Matovič sa hrá na premiéra a nemá ani vlastných sudcov.“ „Polícia ho nerešpektuje, zatýka, koho chce, a tí bezočiví prokurátori si robia, čo chcú. Nemá to skrátka štábnu kultúru a jasné politické vedenie. Nie náhodou to už vzbudzuje pohoršenie nielen umiernených demokratov, akými sú Fico, Blaha, Kotleba či Pellegrini, ale aj niektorých mienkotvorných novinárov. Inak tie jeho útoky na novinárov sú nechutné. Matovič je v tejto oblasti oveľa horší ako Mečiar, Fico, Zeman a Trump dohromady. Je to od neho nefér voči novinárom, pretože vždy píšu len pravdu. Okrem toho novinári sa mu od nástupu do vlády snažia len a len pomôcť. Už v prvý deň nástupu vlády prišli s pozitívnym prístupom a nečakali sto dní“.

SOPHIE IN “T VELD – šéfka monitorovacej misie europarlamentu u nás po zavraždení Kuciaka hovorí v SME (19.2.) o Slovensku (po troch rokoch) takto:

„Slovensko sa podľa nej vyrovnalo s vraždou lepšie ako Malta, kde takisto zavraždili novinárku. V štátnych orgánoch má ľudí, ktorí to myslia dobre, ale stále je to krehké“ – zdôrazňuje Holanďanka. Ďalšie jej vyjadrenia (citáty z rozhovoru SME) sú tieto:

„Čím viac faktov som na prvej ceste, ale aj pri ďalších návštevách a následnom súdnom procese zistila, o to viac sa ma to týkalo.“ „Nevenovali sme sa len samotnej vražde, ale aj systému. V iných krajinách sa tiež môže stať vražda, ale ak tam funguje systém, všetko vedie k dolapeniu vinníkov a ich odsúdeniu. Na Slovensku bol problém práve v tom systéme.“

Na otázku novinára, či sa u nás problém v systéme za tri roky zmenil, odpovedala nasledovne: „Myslím si, že sa mení. Len pred dvoma týždňami sme hovorili so slovenskými úradníkmi, spravilo sa mnoho krokov dopredu – zmeny v polícii, v súdnictve, na prokuratúre, v spôsobe, ako sa ľudia vyberajú do funkcií, zvýšila sa transparentnosť, zodpovední sa berú na zodpovednosť. Toto všetko sa nemôže zmeniť zo dňa na deň, musí sa zmeniť aj kultúra v pozadí, čo nie je jednoduché. Už od prvej návštevy Slovenska som však mala pocit, že je tu niečo, čo môžeme nazývať bažinou - temný, špinavý svet, ktorý si normálni ľudia nevedia ani predstaviť, no popritom je množstvo ľudí v uliciach, ale aj v štátnej správe, ktorí sa cítili posilnení a chceli priniesť zmenu.“ Sú do dobrí a slušní ľudia ...“ 

(Už v najbližšom blogu začnem uverejňovať upravené autentické príbehy z mojej knihy „Vedieť odísť“ pod názvom: „Osobné nešťastie zrodom veľkého šťastia“. Kniha získala medzinárodné ocenenie klubov českých a slovenských spisovateľov – už tradičnú „Literálnu cenu Ervína Egona Kischa“ za rok 2020.)

Skryť Zatvoriť reklamu