Určite veľmi, čo potvrdila následná reakcia zainteresovaných advokátov zločinu. Bol to adresne presný, faktami objektívne dôkazný prejav, ktorý účinne znervóznil korupčných krikľúňov a klamárov vo vláde, vedení krajiny a v samotnej centrále moci oligarchie najmä z doby privatizácie.
Na pani prezidentku si v prvej chvíli trúfol zaútočiť obsahom celkom od veci, demagogicky, agresívne a zvyčajnými klamstvami či osočovaním jedine už chorobne zúrivý a najviac nervózny premiér. Keď sa napríklad vyjadril o nej, že vo vystúpení v Národnej rade „prešla na stranu zločinu“. Len škoda, že sa takto sebareflexne, aspoň raz pravdivo, nevyjadril práve o sebe a jeho spolupáchateľov.
Zvolal o hodinu na Úrade vlády tlačovku. Nie však bezprostredne v parlamente pre prítomných svedkov, kde trefná kritika vlády zaznela. Ale až na tej sa mu snažil vypomôcť lživou „protiargumentáciou“ voči prezidentke predkladateľ deštrukčnej novely Trestného zákona, obhajujúci tak drzo svoje veľké zlo bezprávia a nespravodlivosti, Ficov vraj minister spravodlivosti Susko.
Premiérovi spolupáchatelia z vyše desaťročnej korupčnej éry vládnutia mu pred televíznymi štábmi a novinármi v klamstvách nepomohli. Odvážili sa reagovať až o deň neskôr nabifľovanými frázami lží jednotne a hlučne. Stáli pred kamerami a novinármi bezradne, bledí a strnulí ako nabielo natreté stĺpy v deravom plote. A všetci mlčali.
Netrúfli si neplánovane a hneď, bez zvyčajnej prípravy a poučení mediálnymi mágmi premiéra skritizovať i znevážiť vecné, konkrétne a objektívne argumenty hlavy štátu.
Špecifickým unikátom tejto tlačovky lží a zúfalstva bol napokon útek „elity“ Smeru. Takže novinári mohli položiť konfrontačné otázky adeptom demontáže právneho štátu výlučne kompetentnému vrátnikovi na Úrade vlády.
Takáto arogantná Ficova odpoveď nehorázneho klamstva v rámci tlačovky na v podstate precíznu kritiku hlavy štátu na demontáž práv a nerovnosť občanov pred zákonom mi pripomenul skôr podradný filmový prepadák, v ktorom úlohu policajtov hrajú najznámejší zlodeji. Tí sa snažia skutočných mužov zákona obviniť, uväzniť a tak zachrániť beztrestnosť vlastnej kriminality.
Znie to naozaj smiešne a najmä neuveriteľne ako v prepadákovom filme, keď za predloženým návrhom zákona, ktorý by si po vzniku samostatného Slovenska nedovolil predložiť ani chorobne mocichtivý Vladimír Mečiar, sú práve tvorcovia takejto legislatívy aj účastníci tlačovky. Konkrétne všetko špeciálnou prokuratúrou už obžalovaní alebo obvinení potenciálni kriminálnici.
A to obžalovaní: Dávid Lindtner, Marek Para a Tibor Gašpar. Pričom obvinenia Robertov Fica a Kaliňáka zrušil „363“ tesne pred podaním obžaloby generálny prokurátor Žilinka. Navyše syn Tibora Gašpara je v rozpore osobného záujmu, keďže sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, ktoré je gestorom tejto účelovej legislatívnej predlohy.
Už spomenutý takticky útek ficovcov z tlačovky bol z ich pozície nevyhnutný. Veď potrebné bolo (ako som spomenul) vyhnúť sa médiám a ich nepríjemnej konfrontácii s pravdou a lžou. Ale predovšetkým potreboval Fico získať aspoň nachvíľu čas na spamätanie sa z bezprostredného šoku v parlamente na možnú reakciu a vhodnú lož nespôsobilých a mlčiacich alibistov Smeru aj spolupáchateľov z lasu a H Hlasu a Hlaso Smeru. Tejto bezprecedentnej demontáže práva i poriadku, keď títo koaliční poslanci utekali pred novinármi sa rýchlo skryť do svojich kancelárií.
Ukázalo sa, že ani „elity“ HlasoSmeru a SNS sa nechceli v prvý deň angažovať v prospech schválenia aj ich zámeru na predlohu zmien „trestného práva a zákona“. Tentoraz sa výnimočne stiahli do tichej anonymity a nepchali sa ako obvykle do záberov kamier. Nechali tak Smer opustený variť sa najmä v jeho smrdiacej kaši.
Robert Fico však okamžite konal, aby aspoň utlmiť varujúci politický výbuch z uvedených konkrétnosti a faktov reálnej „obžaloby“ pani prezidentky na fóre parlamentu. Na jej prejav okamžite plánovite zareagoval z pozície rôznorodých dezinformácií. Rýchlo zmobilizoval „svoj“ mediálny arzenál a sformoval služobné úderky a rozporné výmysly, prekrútené polopravdy, vulgárne obžaloby, osočovania a útoky na prezidentku.
V koalícii teraz ide najmä o to, že chce odpútať pozornosť médií a verejnosti od jej dnes najdôležitejšej a pre ňu mediálne najviac boľavej témy - ohrozenie právneho štátu v navrhovanej novele trestného zákona. Od ktorej sa jej pomerne darí odpútať nevyhnutne vyšší záujem médií záložnými témami. A tak od tohto akútneho problému celej spoločnosti sa snaží odviesť ich pozornosť čímkoľvek, čo má vláda poruke.
Pre Fica a jeho kandidáta na prezidenta v blízkej voľbe, je dnes pre oboch práve novela trestného zákona na prvom mieste ich politického a mediálneho významu. Zaujímavé je to, že v tejto podstatnej otázke ich trvalého politického prežitia im prišiel na pomoc aj generálny prokurátor Žilinka. Ten médiám teraz prihral ako najvýznamnejšiu zástupnú tému, urýchlene riešiť desaťročia neriešený, chronicky zanedbaný stav ohrozenia detí v polepšovniach.
Samotný premiér zasa prišiel s už nepodstatným zdĺhavým šetrením o zodpovednosti za chybné politické a odborné zlyhanie pri pandémiách covidu a úmrtiach chorých. To by sa vraj malo vyšetrovať komisionálne pod dozorom Dankovho poslanca v Národnej rade. Veľmi čudnej persóny problematickej povesti. Už vymenovanie tohto poslanca premiérom do čela takejto komisie je vedome podhodenou nástrahou na dlhú medializáciu.
Zrejme celé šetrenie, ak sa vôbec uskutoční, bude zrejme trvať až do ukončenia mandátu terajšej vlády a to bez konkrétnych dielčích výstupov, výsledku či postihu. Ak si ešte v tomto prípade pamätám, práve túto kauzu začala trestne riešiť Žilinkova prokuratúra zrejme pred dvomi rokmi a odvtedy o nej mlčí.
Myslím si, že nezávislé médiá a seriózni novinári by sa nemali nechať dezorientovať rôznymi návnadami na udici Fica a jeho Podržtašky. Pretože takéto pseduokauzy budú excelovať ešte dlho v nástrahách účelových klamstiev, či navonok i vábivých lživých pikoškách.
Preto hlavnými témami médií by mali byť v súčasnosti nezákonná demontáž právneho štátu a nebezpečná kandidatúra straníckeho kandidáta Smeru a HlasoSmeru na funkciu prezidenta, ktorá by jeho deštrukcii výdatne pomohla.
