Vo vymazanej stránke som mal pripravených na zverejnenie (v dvoch častiach blogu) päť rešerší z piatich najvýstižnejšie charakterizujúcich článkov v SME na súčasný kritický stav v štáte. Ide o tieto už publikované články: „Idylické Slovensko“ (11.5. – 2.6.) od šéfredaktorky Beaty Balogovej, „S čím sa nezmierim ani po atentáte“ (24. – 26.5.) od europoslanca Borisa Zalu, „Ako liečiť Slovensko“ (23.5.) od Michala Havrana, „Legálny nerovná sa legitímny“ (9. – 11.2.) od Mikuláša Hubu a „Potrebujeme zastaviť úpadok“ (24. - 26.5.) od Ivana Korčoka. Až na jeden príspevok štyri sú z víkendových čísiel SME.
Na to ešte raz napísať celý zmazaný text, už zrejme nebudem mať trpezlivosť. Takže zvážim, či vôbec alebo aký počet z týchto výnimočných článkov už sólo opäť zverejním. Pretože som presvedčený, že uvedené argumentačne vecné a politicky presvedčivé články si zaslúžia čo najširšiu publicitu práve pre politicky nevyhranených občanov, čomu však bráni konkurenčný vzťah medzi médiami.
Problémom je však i to, že na tejto stránke účtu Word som mal i napísaný pracovný návrh mediálneho projektu špecifického obsahu a formy, s ktorým som e-mailmi oboznámil niektoré angažované osobnosti verejného života vo veci názoru a posúdenia návrhu, prípadne ich pomoci pri jeho realizácii.
Otvorenou otázkou je, kto mohol mať záujem a najmä odvahu spáchať takýto výnimočný a technicky náročný trestný čin násilného prieniku do počítača (blogerovej manželky) a tým i hrubého narušenia súkromia manželov. Považujem však za absurdný motív, že by to spôsobili posledné blogy 89-ročného starca a jeho kritiky na súčasnú absurdnú politiku.
Uvažujem i o tom, či nemám podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Ale nemám dôveru, že by sa prokuratúra a polícia tým aj seriózne zaoberala. Najmä, keď ide o naozaj veľmi problémovú a komplikovanú trestnú vec.
