V súčasnosti je to zámer a plán Smeru a HlasoSmeru číslo jeden. Pretože ich prvé nebezpečie a reálna hrozba, že mnohí z týchto korupčníkov a ich tútorov z korupčnej oligarchie skončia pod ostrím gilotíny špeciálnej prokuratúry „popravou“ už 20. marca im definitívne zanikne.
Lenže už demolačné čaty občianskych práv a slobôd očakávajú, že keď Ústavný súd rýchlo a neštandardne zastavil účinnosť schválenej parlamentom novely ňou znetvoreného Trestného zákona, že potom takisto aj definitívne rozhodne. A tým im znefunkční cielenú demontáž právneho štátu aj ich súčasnú a budúcu beztrestnosť.
Takže nevyhnutne potrebujú ku svojej záchrane predovšetkým zvolenie spolupáchateľa spáchaných protizákonnosti Petra Pelegriniho za prezidenta. V tomto prvoradom politickom boji sú ochotní konať aj za cenu neprimeraných politických ústupkov a primerane aktuálnych kompromisov. Prípadne i celkom nedomyslených vážnych „zločinov“ proti významným záujmom SR doma i v zahraničí.
Táto kriminálne ohrozená korupčná suita, násilná sila moci cynických koristníkov a klamárov vykonala za krátky čas také psie škody v štáte, aby expresne posilnila svoje darebácke vládnutie, čo nestihla ani vláda Mečiara za jeden celý rok.
Od tejto demolácie právneho a demokraticky spravovaného štátu nevyhnutne musí zároveň vytvárať dezinformačné hmly a klamstvá, aby odviedla od týchto mnohých protiústavných a nezákonných činov pozornosť ešte zopár slobodných médií a demokraticky mysliacich občanov.
Jedným z najvážnejších z týchto zločinov proti životným záujmom Slovenska je stretnutie Ministra Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom, ktoré vecne, ostro a prekvapivo skritizoval aj Peter Weiss. Ten bol po roku 1989 učiteľ Fica ako zakladateľ vtedy vládnej s Mečiarom, na „bielo“ prefarbenej komunistickej strany na SDĽ“ (Strana demokratickej ľavice).
Nedá sa vylúčiť, že to mohlo byť veľké „dezinformačné sústo“ odpútania médií od nemastnej a neslanej prezidentskej kampane Petra Pellegriniho, ktorá môže reálne uspieť, ak sa uskutoční nenápadne, bez pozornosti voličov, že práve on je hlavný spolupáchateľ a realizátor premiérovej dekadentnej a pre štát aj nebezpečnej politiky.
Ak je práve tento názor a kalkul správny, tak sa potom nedočkavý a popudlivý sprisahanec a veľký mág politických kotrmelcov i podvodov veľmi a veľmi zmýlil v reakcii dôsledkov. Zrejme vôbec nerátal, čo tým môže až tak vyvolať v EÚ a nepočítal s radikálnou reakciou vždy pokojného a nad vecou českého premiéra Fialu.
Veď súčasná koalícia trestne stíhaných vládcov Jánošíkov ani inú možnosť, teda vhodnejšiu alternatívu poruke nemajú. Len sa v špinavých vodách neutopiť, bezhranične klamať a oklamať aspoň obec dezinformovaných vlastných voličov. Pretože od Ivana Korčoka nemôžu čakať že:
Im nebude vracať späť do parlamentu účelové zákony, na mieru ušité vláde a v rozpore s Ústavou pozmenené novely noviel Trestného zákona.
Ale ani to, že by iba formálne „vylepšenú“ (konečnú) zmenu Trestného zákona poslušne podpísal podľa želania (skôr príkazu) čoraz besnejúceho a netrpezlivého šéfa intríg demagógie a lží.
Ani že by tieto „zmeny“ potom neoznačil za protiústavné a expresne zaslal do Košíc ako prezidentka Čaputová.
V prípade zvolenia Podržtašku za prezidenta by sa tento dnes kardinálny legislatívny paškvil riešil celkom inak. Len nie zákonne a ústavne. Ale nakoniec by bol v unáhlenom aj zdĺhavom legislatívnom cirkuse po viacerých návrhoch zmien bezhlavou hlasovacou zvyklosťou v Národnej rade automaticky znova schválený a podpisom Pellegrinim by ihneď nadobudol aj účinnosť. A pre zlodejov či korupčníkov (a to je podstatné) by umožnil raj BEZTRESTNOSTI, o ktorú im od návratu k moci ako prvoradú potrebu a požiadavku naliehavo ide.
Dnes sa náš štát a občania ocitli na labilnej hojdačke čoraz viac dramatických a pre spoločnosť vyhrotene nebezpečných vzťahov či už vo vnútornej alebo zahraničnopolitickej politike. Sopka ničomnosti v sídle Smeru na Súmračnej chrlí oheň na všetky strany a do všetkých oblastí spoločenského života. Vyvoláva rýchle, účelové a zároveň ničivo chaotické zmeny, ktorých ničivé následky sa ukážu najskôr o rok či za dlhšie obdobie.
Javí sa tak, že personálne nekompetentné a negramotné výmeny (skôr pogromy) na vedúcich postoch v štátnej správe, polícii, zdravotníctve, kultúre či v iných úsekoch verejných činností štátu možno už v blízkej budúcnosti prekoná ničivosť komunistov po uchopení moci vo februári 1948.
Veď táto garnitúra nekontrolovanej moci už odoberá hlave štátu dokonca aj ústavnú právomoc vymenúvať a odvolávať šéfov SIS, Štatistického úradu a ďalších všeobecne nezávislých inštitúcii verejného záujmu, ktoré sú od každej normálnej demokratickej vlády plne nezávislé.
(Dokončenie blogu v jeho ďalšej časti.)
P.S.: Tak ako som čakal, že po vyprovokovaných zmätkoch v diskusii môj blog za vyše 8 hod. od zverejnenia v čítaní skončil na čísle 594 - krát? Čo je na mojich blogoch negatívne a neprijateľné, že ich aktuálny politický vplyv na čitateľov pán administrátor intenzívne škrtí. Veď aj nenávisť a diskriminácia voči blogerovi by mala mať vymedzené hranice profesionality a celospoločenského prospechu a tam končiť.
