1. jan 2021 o 08:31 (upravené 1. jan 2021 o 11:52)
Páči sa: 0xPrečítané: 931x
V čom by sa dal zefektívniť boj proti pandémii?
Jeho škodcom sú i mediálne nezhody prezidentky s premiérom. Keď každá jej kritická poznámka na I.M. sa nafukuje a zneužíva v médiách. Dá sa to ešte zmeniť? Zrejme áno! (Ani po uverejnení sa nedalo zmenšiť písmo. Chyba v systéme.)
Myslím si, že by nebolo od veci, ak by premiér verejne vyzval prezidentku, aby v úzkej spolupráci spoločne riešili súčasný životný problém SR - obmedzenie šírenia smrteľného vírusu. Ak hlava štátu túto nezvyčajnú ponuku odmietne, potom by v tejto veci už nemala zasahovať do výkonnej moci a kritikou jej sťažovať činnosť v prijímaných opatreniach. V súčasnej kritickej dobe pre každú vládu na celom svete.
Ak by pozvanie na spoluprácu prijala a chcela tak pomôcť, potom by jej premiér mal predložiť konkrétny návrh na spoločný postup pri tejto najvážnejšej otázke nášho spoločného „bytia“. Mal by to však byť návrh pre ňu prijateľný, primeraný a dostatočný, ktorý by jej vytvoril „priestor“ pre možnosť aktívnej spolupráce v boji s touto pliagou z pozície hlavy štátu..
Keďže ide o životný záujem Slovenska mala by s ním súhlasiť. Tým by zamedzila šíreniu zbytočnej a ďalšej nebezpečnej nákazy – sporu prezidentka verzus premiér. A tiež dvojkoľajnosti názorov a odlišných informácii pre verejnosť, čo triešti nevyhnutné aktivity proti vírusu Covid 19, zoslabuje a mrhá spoločenskými silami v nerovnom zápase s ním.
Podľa môjho názoru by sa tak aj vyhlo nepodstatnej mediálnej kritike vlády a jej predsedu v otázkach opatrení proti pandémii. Veď z takejto kritiky nie je nijaký osoh pre jej menšie šírenie. Pretože jeden konkrétny a prospešný čin má vyššiu hodnotu ako sto i dobre mienených kritických slov, vyslovených do neprehľadnej a spornej hmly.
Preto zopakujem text, ktorý už odznel v nedávnom mojom blogu. Teraz už v jeho presnejšej a výstižnejšej podobe. Podľa prvého bodu tohto môjho návrhu by sa mali premiér s prezidentkou spoločne dohodnúť na výbere najuznávanejších odborníkov na vírus. Aj ďalších stálych členov z iných odborov ustanoviť do revitalizovaného ústredného krízového štábu, ktorý tak bude oficiálnou, jedinou a plne kompetentnou inštitúciu v boji s pandémiou.
Spoločne premiér (vláda) s prezidentkou preň ustanovia záväzné interné a vonkajšie pravidlá pre efektívnu a záväznú činnosť. Tie by mohla následne zmeniť iba vláda so súhlasom prezidentky a to len výnimočne za opodstatnených a zmenených podmienok v šírení vírusu či iných problémov.
Zároveň by stanovili vyššiu zodpovednosť a delegovali nevyhnutnú aj právomoc pre členov krízového štábu bez ich anonymity v rozhodovaní (hlasovaní). Pričom by zvýšili aj ich spoločenskú prestíž, stanovili za ich prácu i primeranú odmenu a zabezpečili aj inými nástrojmi riadenia vyššiu efektívnosť a plynulosť v činnosti tohto už jediného, v otázkach vírusu plne kompetentného poradného orgánu vlády.
Práve tento ústredný orgán by bol výlučne kompetentným a všeobecne uznávaným subjektom, ktorého návrhy protiepidemických opatrení by vláda odsúhlasila ako v štáte záväzné. Len výnimočne by mohla rozhodnúť inak ako odborníci. Napríklad z dôvodu nenahraditeľne vzniklých škôd v ekonomike. Ale každú zmenu navrhnutých opatrení by musela odsúhlasiť vláda ako celok aj so súhlasom prezidentky. Výkonná moc by zároveň určila, kto môže o už jej schválených opatreniach informovať médiá.
V záujme vyššej efektívnosti v činnosti krízového štábu bude treba dôsledne posúdiť účasť jeho každého stáleho či prizvaného člena. Zároveň podstatne znížiť počet jeho stálych členov najmä z ekonomickej či inej sféry. Za účelom zefektívniť jeho rokovania, pretože 40-členný „kolos“ pre rýchle a kvalitnejšie rozhodnutia je ťažkopádny a málo efektívny. Pri zvýšení fixácie pravidiel štábu bude treba nájsť aj flexibilné a rýchle „nástroje“ na riešenie nepredvídateľných nástrah Covidu 19.
Rozhodujúcim faktorom by malo byť uplatnenie výlučne epidemiologickej odbornosti a životných záujmov globálnej ekonomiky. Až potom by sa malo prihliadať komplexne na špecifické potreby a záujmy rôznych hospodárskych skupín, profesií či iných občianskych. zoskupení. Je tiež potreba zamedziť akýmkoľvek osobným intervenciám u premiéra, prezidentky či ministrov rôznymi nátlakovými skupinami v otázke už schválených opatrení vlády. Z dôvodu zamedziť tak nedôvodnej kritike nespokojných občanov v médiách s ktorýmkoľvek už jej prijatým opatrením.
Mgr. Jozef Sitko (*1935), v rokoch 1968 - 1970 komentátor denníka Smena. Potom ďalší rok krátko editor a zástupca šéfredaktora týždenníka Expres. Z oboch redakcií ho komunisti vyhodili. Až do roku 1989 mal dištanc - zákaz čokoľvek publikovať. Následne založil prvý nezávislý týždenník v SR Slobodný piatok a bol jeho šéfredaktorom. Hneď po vzniku samostatnosti štátu bol riaditeľom tlačového odboru a poradcom prezidenta M. Kováča. Potom založil Nadáciu Slovak Gold a štrnásť rokov ju viedol. Napísal šesť kníh. Jeho nový titul: Vedieť odísť získal v roku 2019 medzinárodnú Literárnu cenu E.E. KIscha. .Ešte v roku 1991 získal Hlavnú novinársku cenu Slovenského literárneho fondu. A v roku 2000 mu prezident Schuster udelil za celoživotnú publikačnú činnosť štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.
Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné