Je politickým plusom, že obraz už zverejnených blogov o totalitnej ére „Komunistický klamár. demagóg a vydierač“ (1. 2. a 3.) má v mnohých črtách určitú súbežnosť s analógiou politiky dneška. Veď vlajkonosič zloby a nenávisti a jeho družina spolupáchateľov nezákonnosti a korupcie (dnes v tričku vraj sociálnych demokratov) už klamú a podvádzajú občanov rovnako nehanebne ako pred rokom 1989 komunisti.
Práve z týchto stále aktuálnych hľadísk nielen historického významu sa domnievam, že by tento môj obsahom významný blog by nemal mať v čítaní žiadne technické prekážky či administratívne obmedzenia. Žiaľ, mal. pretože prvá časť blogu mala 2363 – krát čítaní, druhá 1222 – krát a tretia 1478 – krát.
Už najmä tým je vážne administratívne obmedzenie, že jeho bloger je zrejme „doživotne“ vylúčený z „Výberu“ blogu SME (bez možnosti milosti). A to len na základe svojvôle a neformálnej „právomoci“ pána administrátora. Vraj sa tak stalo za kritiku tohto v demokratickom štáte údajne nekritizovateľného pána len administrácie blogov.
Zrejme budem hlupák, keď už dva roky neviem pochopiť rôzne technické záhady a zámery v rámci samotného hodnotiaceho systému tohto prestížneho blogu. Napríklad to, prečo treba dlhý čas čakať, až sa po polnoci objaví nová tabuľka osmičky „Dnes najčítanejšie“ blogy?
Vari počítač SME si to nevie okamžite spočítať a preto mu to často trvá aj vyše polhodiny, kým údaje po polnoci o čítaní blogov si spočíta a stanoví až potom nové poradie úspešnosti ôsmich blogov? Azda mu s tým musí vždy vypomôcť fyzická osoba – pán administrátor?
Keďže som nadobudol nedôveru, že je hodnotiaci systém blogu SME manipulovateľný i manipulovaný, tak po zverejnení môjho blogu v rôznych intervaloch času sledujem aj z autorskej márnomyseľnosti jeho čitateľskú neúspešnosť. A tá až na výnimky je veľmi častá. Pričom zakaždým zisťujem rôzne logické a technické hlavolamy.
Napríklad, že nový blog už v prvý deň po zverejnení na hodinu, dve či tri zamrzne na rovnakom čísle prečítania. Potom sa znova nerovnomerne rozbehne, ale iba na obmedzený čas. Často, keď je už na samom konci stĺpčekov avíz titulov zverejnených článkov. Pričom sa často stane, že u čitateľov „dychom“ nevydrží ani celý prvý deň.
Keďže moja stará hlava už tento nepochopiteľne trvalý technický úkaz nevie logicky pochopiť, tak som si ho dovolil neraz kritizovať. Čo som určite nemal. Lebo pán administrátor zrejme neznáša kritiku. Takže namiesto nápravy by uvítal, ak by som prestal blogovať, neotravoval ho a neplietol sa mu do remesla. Čomu ako laik vraj nemôžem rozumieť.
Ale neviem pochopiť napríklad to, že blog Prirovnať Pelleho ku Kováčovi je na smiech (2.) mal 6 343 – krát čítaní, ale prvá časť toho istého blogu len 1 129 – krát čitateľov. Je mi tiež záhadou, že prvá časť tohto blogu ešte sprvu v priamej ponuke čitateľom, keď ešte bol blog v avíze titulkov v stĺpčekov zverejnených článkov, mal iba niečo vyše 5- tisíc čítaní. Až keď som zverejnil ďalší blog Komunistický klamár, pokrytec a demagóg (2.), tak až potom si ho dočítalo temer 1 300 čitateľov (spolu 6 342 -krát).
Lenže na veľké počudovanie a v rozpore s logikou, práve blog Komunistický klamár, pokrytec a demagóg (2.), ukázal nepochopiteľný rozpor, keď dosiahol len nepatrných 1 220 - krát čítaní a ten predchádzajúci, čo už nebol v ponuke dodatočne o spomenutých temer 1 300 navyše.
