Sú ešte nejaké médiá nezávislé a objektívne? V demokracii je však nevyhnutné zachovať slobodu a nezávislosť médií. Hoci sú v nich časté nežiadúce „vstupy“ priamo do politického vývoja a diania aktuálnej politiky so snahou ovplyvniť jej výsledok.
Ale úlohou médií je o politických udalostiach výlučne informovať, ale nie do nich aktívne zasahovať. To už ide nad rámec ich postavenia a ústavnej slobody prejavu. Preto prudký nárast dezinformácií a dezinformátorov (po ruskej agresii na Ukrajine) však varuje, či sa predsa nepokúsiť o prípadnú nápravu tohto stavu. Samozrejme, že iba v rámci neohrozenia princípov slobody slova.
Ale je vôbec možné riešiť a nájsť aspoň v „niečom“ alternatívu nápravy a tiež zachovať tento pre demokraciu životne dôležitý fenomén? A pritom nevyliať z „vane“ s nečistou „vodou“ aj jedinečné dieťa každého demokratického štátu? Teda zachovať slobodu slova, ale tiež obmedziť antidemokratické zneužívanie tejto slobody na vedomé či nevedomé šírenie lží a dezinformácií. Čo by mohlo prijateľne postihnúť rôzne formy svojvôle, amaterizmu alebo zámeru novinárov a autorov slova na šírenie politických bludov a vyvolávanie chaosu aj nepokoja v krajine.
Bol by to však príliš závažný, zložitý a najmä problémový zásah do mediálnej praxe, do ktorej nemožno politicky vkročiť ako slon do porcelánu. Hoci dôvodov vykonať v tejto významnej oblasti demokraticky užitočné zmeny je už dosť. Veď demokracia nie je len o slobode, ale s ňou aj o nevyhnutnej zodpovednosti. Ani publicistika a novinárstvo by sa nemalo realizovať tak, že by politická sila s najväčším vplyvom v médiách len preto zvíťazila vo voľbách.
Obmedzenie slobody médií (následná cenzúra, kritikmi prezývaná „náhubkový zákon“) platilo pre tlač ešte za prvej Československej republiky po jej vzniku. Pričom práve prvá republika bola všeobecne považovaná v časti strednej a východnej Európe za jediný demokratický štát.
Čo o nás prezradil medzinárodný prieskum?
Z hľadiska stavu spoločnosti (aj médií) nás varuje prestížny prieskum GLOBSEC TRENDS 2022 z marca tohto roku. Ten mapuje nálady občanov (okrem u nás) spolu v 9 štátoch strednej a východnej časti Európy členov EÚ. Ohľadom názoru na NATO, Rusko a vojny na Ukrajine. V rámci týchto aktuálnych otázok dneška si až polovica občanov Slovenska želá, aby v demokratickom štáte „vládol“ na čele krajiny akýsi silný vodca. Vari rovnakého typu, charakteru a razenia autokracie ako je Putin či len miernejší Orbán?
To by však viedlo k bežnej diktatúre a nie k náprave kritického stavu v postkomunistickej spoločnosti. Keď práve médiá sústavnou a jednostrannou kritikou vybičovávajú nedôveru a nespokojnosť voči demokraticky zvolenej vláde už od jej vzniku. Ale tým zároveň sa destabilizujú pomery a politické vzťahy v štáte. To sa potom prenáša nielen do neúnosnej nedôvery k nej, ale tiež do už nebezpečnej nespokojnosti až nenávisti občanov v našej nedisciplinovanej (ne)pospolitosti.
Lenže naša spoločnosť je už nad bodom varu polarizovaná, nesúrodá, ku všetkému superkritická a najmä príliš rozvrátená epidémiou covidu, vojnou na Ukrajine a zrejme najviac klamstvami politikov i médií v rukách ohrozenej oligarchie. Veľavravne to ukázal práve uvedený seriózny prieskum Clobsecu Trens 2022. Jeho výsledok je vážny aj pre zamyslenie sa našich partnerov v EÚ.
Vari chcú naši občania návrat Róberta Fica spolu s jeho nevernou figurínou Petrom Pellegrinim a ich početnou zločinnou tlupou? Čudujem sa, prečo im potom nevyhovuje korupčníkmi najviac nenávidený Matovič, ktorý má v sebe nevyhnutné sklony, autoritatívnu rozhodnosť a ráznosť každého autokrata.
Má aj každodennú a výnimočnú popularitu médií. V nich je už stále kritizovanou „hviezdou dňa“ s najväčšou „reklamou“ zo všetkých (ne)žijúcich slovenských politikov od prvej svetovej vojny. Získal v nich už takú „popularitu“, ktorú by nemal čím zaplatiť ani najbohatší náš zbohatlík z večera do rána.
Je zároveň zodpovedný za všetky problémy a krízy Slovenska už od volieb. Dokonca chce zdaniť hazard, alkohol aj naše najbohatšie firmy, ktoré chce takto hlúpo zruinovať. A vydieračským a týmto nečestným spôsobom podmieňuje zvýšiť platy učiteľov, čo principiálny Sulík a jeho SaS nedovolia. Ani za cenu, že by následne padla vládu.
To by však vôbec nemal byť problém, lebo by vnikla už nová, oveľa lepšia s Pellegrínim či so Sulíkom v čele. Ale bez hašterivého Matoviča a jeho nekonfliktného upratovača koaličných sporov Hegera. No zvyšovať dane v žiadnom prípade nesmú byť a diera v rozpočte a inflácia tiež. To však negramotný minister financií nevie vykúzliť. To by hravo zvládol v jeho funkcii len fenomén On.
Nuž čo, keď odozvou na tieto rozpory vo vláde je, že už naši občania majú o dnešnej politike a politikoch vo svojej hlave doslovný dezinformačný chaos a rozčarovanie. Aj odpor k politike a politikom minulým a najmä súčasným. Pričom najviac nadávajú na vládu, ktorá sa len háda a nič dobré pre Slovensko a občanov neurobila a nezabezpečuje. Už ani nevedia títo občania, čo chcú? Zrejme tých, čo ich 12 rokov systematicky okrádali a zodpovedajú za ich biedu. Že by ju vyvolala epidémia covidu. vojna na Ukrajine či z toho vzniknutá svetová kríza a nevídaná inflácia, drahý plyn a ropa? Vôbec nie, ani jedno! Vraj je to len dôsledok „katastrofickej“ politiky súčasnej protikorupčnej vlády neschopného Hegera a jeho nadriadeného Matoviča?
Vraj toto tvrdenie nie je ani demagogické, unfair, ani účelové a najmä humorné. V dôsledku dezinformácii občan už ani nevie, prečo by mal ísť voliť? A keď áno, tak mieni dať hlas bývalým korupčníkom a zlodejom, za ktorých čias bolo menej problémov, bolo lepšie, hoci sa enormne, beztrestne a bez miery kradlo. Paradoxom tohto nášho divu storočia je, že mnohí z týchto zbojníkov, ak by rýchlo nezastavili protikorupčný proces, tak by sa nedostali do parlamentu, ale by skončili za mrežami.
Nové prekvapenie z prieskumu agentúry Focus
Práve posledný „predvolebný“ prieskum agentúry FOCUS tieto tvrdenia potvrdil a pritvrdil. Podľa jeho výsledkov Hlas a Smer by s treťou stranou (napríklad SaS) mohli bez prieťahov vytvoriť budúcu väčšinovú koaličnú vládu. Ide o nevylučujúcu sa realitu či len o hrozný sen skutočného demokrata? Keď zo lži a bludov Smeru a jeho spolupáchateľov z Hlasu v médiách ochorela slepotou taká veľmi veľká časť populácie
Napokon môže vzniknúť obdobný scenár ako v prípade Bugára vo vláde Fica. Keď s ním vstúpil do čertovho spolku kolaborácie, aby sa nebodaj, vraj nedostali fašisti k moci a mohlo sa znova beztrestne a vo veľkom kradnúť. Vo výsledku prieskumu Focusu sa len potvrdila tvrdá realita, že politická sila každej strany už závisí práve od priazne či kritického postoja médií voči politickému subjektu.
Presvedčila sa o tom aj ministerka Remišová v kritickom čase rozpadu Za ľudí, keď sa neporovnateľne menej dostala do médií ako jej odídení oponenti v strane. Podobne sa to deje už od vzniku vlády aj v prípade strany OĹaNO, hoci vo voľbách získalo do parlamentu až tretinu mandátov. Lenže to, že hlavný základ každého demokratického štátu sa odvíja práve od výsledkov slobodných volieb, naše vraj slobodné média (najmä štyri televízie) to v praxi neakceptujú
Lebo pre nich sú omnoho významnejší 11-ti poslanci HlasoSmeru Pellegriniho, burcujúci nespokojný národ do štrajkov a vzbury, za zvrhnutie neschopnej vlády a za destabilizáciu štátu. Hoci ich strana vznikla zo zrady a svojvoľne za pomoci oligarchov. Nie však autonómne z demokratických volieb.
Ale môže byť objektívna informácia, správa či názor, ak nie je médium nezávislé od vplyvu, informačných potrieb či materiálnych záujmov svojho majiteľa? U nás neraz aj bezohľadného koristníka či v korupcii ziskuchtivého kriminálnika. Výstižný je príklad českého expremiéra, bývalého konfidenta ŠtB a slovenského magnáta Babiša, ktorý vlastní viaceré mienkotvorné médiá. Tie mu slúžili a pomohli vyhrať voľby a po nich aj v jeho osobných politických či materiálnych záujmoch. Ale aj v domácom prostredí sú majitelia médií s pochybnou minulosťou, spriaznení s plodmi korupcie.
Stačí si len pamätať z televíznych štúdií a debát koľkí klamári Smeru a Hlasu majú v nich trvalé „predplatné“ a sú do nich systematicky pozývaní. Aby mohli bez zábran, oponentúry a kontroly ku konkrétnej téme, bez zainteresovaných členov vlády, šíriť polopravdy, faktami nepodložené výmysly či zjavné drzé lži. Pričom napríklad minister financií, ktorého práca zasahuje do záujmov celej spoločnosti, má vchod do týchto štyroch najvýznamnejších médií zahataný. Ale tiež ďalší ministri z OĽaNO majú do nich prístup len výnimočne.
Pričom moderátori relácií (až na zopár dielčich výnimiek) ponechávajú klamstvám či dezinformačným hlasným výjavom Hlasu a Smeru, vytrhnutým z kontextu reality, voľný priebeh. Bez ich samozrejmých pripomienok a oponentúry. Spomeniem aspoň posledný prípad v RTVS „O päť minút 12“ v minulú nedeľu, ktorý ma neopakovateľnou hlúpou lžou upútal.
Hosťami v diskusii bola Veronika Remišová za koalíciu a podpredseda Smeru Takáč. Naozaj objektívny a správny výber RTVS k téme o prijatom Matovičovom sociálnom balíčku opatrení. Samozrejme, že bez „obžalovaného“ ministra financií a so „žalobcom“ Smeru Takáčom.
Smerák klamal až sa v štúdiu prášilo. Napríklad napadol predsedníčku Za ľudí, že pre hádky Sulík – Matovič je už táto koalícia celkom nekompetentná, nefunkčná a pre občanov už nanajvýš škodná. Preto podľa neho by mala vláda čo najskôr skončiť, aby vraj nepáchala nové veľké škody. Ako však viem, reformné návrhy i závažných zákonov vláde „dosiaľ“, hoci za koaličných škriepok a mediálneho cirkusu, vždy parlament schválil.
Vari preto by mali byť urýchlene predčasné a protiústavné voľby? Či len preto, aby sa jeho kumpáni, bývalí zlodeji, dostali znova k moci a veľkým peniazom z európskych fondov a opäť ich rozkrádali?
Na túto kritiku vlády vecne zareagovala Veronika Remišová výstižným argumentom, že vlastní poslanci Smeru zamietli v Národnej rade dlho pripravovanú a vládou Pellegriniho predloženú reformu zdravotníctva svojej ministerky Kaľavskej, Odozvou na tento vecný argument Remišovej bola nehorázna a trikrát zopakovaná lož podpredsedu Smeru. Vraj tento roky očakávaný a konečne predložený vládny návrh Smeru do Národnej rady predtým vôbec neschválila koaličná vláda! Je to zjavná hlúposť, pretože ako by sa mohol potom predložiť poslancom na rokovanie vládny návrh, ktorý by predtým vláda neschválila?
Na dôrazne námietky ministerky, že ide o nehorázne klamstvo a tri razy zopakovanú očividnú lož, moderátor nereagoval a mlčky ju toleroval. Napokon takéto prístupy moderátorov sú v politických debatách celkom bežné. Dovolia smerákom a ich bývalým spoluvinníkom z Hlasu bez oponentúry klamať a dezinformovať verejnosť, ktorá potom v záplave (dez)informácii vôbec nevie, kto klame a kto hovorí pravdu.
(V budúcom blogu zverejním aj iné príklady nielen o závislostí väčšiny médií na mecenášoch, ale predovšetkým o šíriteľoch politických bludov a dezinformácií zo Smeru a Hlasu, možných to víťazov budúcich volieb.
Pre politický obsah a význam blogu očakávam jeho drsnú technickú cenzúru hneď po zverejnení. Prosím čitateľov, ak by boli takí láskaví a v záujme objektívnosti aj pravdy si to všimli. Ďakujem im za túto prípadnú pre blogera službu a pomoc.)
P.S. Nechám sa prekvapiť, či blog čoskoro nestratí svoj dynamický rast. Keď 7. júna, v prvý deď od zverejnenia, o 9,03 hod. bol v tabuľke najčítanejšie blogy na 7. mieste (282 - krát prečítaní, Páči sa 10 - krát), ale o 12.02 h. sa dostal na 3. miesto (počet prečítaní 553 - krát, pričom Páči sa zvýšil iba na 11 -krát). Mám veriť, že zrýchlený skok v čítaní blogu vydrží aspoň jeden deň?
9. júna 11.58 hod. - Moja skepsa blogera, že môj aktuálny a obsahom politicky významný článok bude už od zverejnenia tvrdo technicky obmedzovaný (v podstate cenzúrovaný) sa v praxi plne potvrdil. Keď i napriek tomu v prvý deň od zverejnenia mal 799 - krát čítaní (polhodinu pred polnocou), v druhý deň "asi" o 31 - krát viacej (spolu 837-krát). Ale teraz má len o tri "navyše", presne 840 - krát. Pričom, ako som už predtým uviedol, bol po celý deň v tabuľke najčítanejšie blogy. Dokonca nejaký čas sa presadil na jej 3. miesto.
Hneď potom, ako som sa "dostal" predchádzajúcim napísaním textu (úpravy článku) do "vnútorného systému blogu.sme.sk" sa následne prekvapivo zvýšil aj počet čítania na 845-krát (teda až o 5-krát). Takéto prekvapenie si budem musieť často zopakovať. A uvidím, či uplatnenie a aplikácia tohto pre mňa "záhadného zistenia" do praxe blogovania, mi potom pomôže podstatne zvýšiť počty čítania aj u iného blogu. Tie by sa tak v podstate nečítali len do polovici dňa, v lepšom prípade celý deň, ale aj na ten druhý.
O 13.15 hod, som zistil, že moje náhodné zistenie v praxi funguje. Keďže od zverejnenia mojej poslednej "úpravy blogu" sa zvýšil počet jeho čítaní o ďalších 6 - krát. Takže teraz je celkový počet čítania blogu 851 - krát. Ale dnes do 12-tej hod. boli len tri čítania a teraz iba za jeden a štvrť hod. až o 11-krát viac. O 14.O1 hod. (o trištvrte hod. neskôr) sa zvýšil počet čítania až o 15 -krát, takže najnovšie číslo blogu je už celkovo 866 - krát. O 16.11 hod. má už blog 882 - krát čítaní, hoci v ponuke sa nevyskytuje v jej základných stĺpcoch.
Odteraz však ukončím "sledovanie" tohto môjho blogu, pretože touto činnosťou som už stratil veľa času, ktorý mi v iných aktivitách chýba. Veď objektívny obraz o technickej cenzúre môjho článku si mohol vytvoriť z týchto konkrétnych údajov každý objektívny jeho čitateľ.
Hoci som absolvent Filozofickej fakulty UK aj dvoch 2-ročných postgraduálov na Ekonomickej univerzite vôbec nerozumiem tejto neadekvátnej zaujatosti pána administrátora. Veď už som neraz zdôraznil, že mi nejde viesť s ním celkom zbytočné sústavné spory, ale výlučne spor preto, aby sa konečne uplatnil princíp pravdy a spravodlivosti. Či budem v tomto musieť pokračovať, bude závisieť len a len od pána administrátora. Keď bude treba tak ja to určite nevzdám, vydržím naďalej blogovať aj ho primerane k činnom bez hnevu kritizovať, Ale radšej by som to ukončil pokojným zmierom.
