“
„Heger bude čeliť podozreniu, že nie je politik sui generis, ale len nesvojprávna handra v rukách pána a majiteľa OĽaNO.“ To sú štyri vytrhnuté citáty od komentátora mienkotvorného denníka, ktorého komentár sa nedá považovať, že ide iba o jeho kritický názor na súčasnú politiku. Ale, naopak, o nevyberaný útok na rozumného, rozhľadeného a kultivovaného premiéra.
Toho predsedu vlády, ktorý nepočúva silnejúce „rady a kritiky“ nedočkavých médií, že by mal vyvolať skorý rozpad poslaneckého klubu hlavnej mocenskej strany práve tým, ak by ich kritickým „želaniam“ vyhovel, a odvolal ministra financií. Čím by následne spôsobil aj predčasný koniec svojej vlády.
Až potom by mohla vzniknúť tá dlho očakávaná nová a prijateľná pre chamtivých oligarchov. Už bez OĹaNO a s jej "odídencami" z poslaneckého materského klubu. Tú by už mal pod palcom médiami podporovaný Richard Sulík. Samozrejme, že by v nej musel byť podpredsedom tiež0 spolupáchateľ Róberta Fica, Peter Pellegrini. A možno by vybavil ešte jedno ministerstvo aj pre jeho vystrašených (zo zatýkania NAKA) korupčných kumpánov.
Títo priami podielnici na netrestanej hospodárskej kriminalite by túto zmenu moci isto milo privítali aj s korupčníkmi zo Smeru a v parlamente ju spolu svorne podporili. Pre SaS a jej šéfa by boli oveľa vítanejší aj povoľnejší títo kriminalitou skompromitovaní noví „partneri“ na spoločné spolužitie. Možno už bez verejných hádok a nadávok.
Navonok neantagonisticky než je súčasný monolit OĽaNO s tretinou poslancov v NR SR, ktorý už vyše dva roky odoláva len s oslabenou Veronikou Remišovou a tvrdohlavým „oslom“ v čele strany. Keď v čase riešení problémov dnešnej svetovej krízy čelí sústavným a často nevyberaným útokom v médiách už od vzniku vlády.
Niet pochýb, že požadovaný Matovičov odchod z vlády je len Sulíkovou zámienkou a dôvod na ospravedlnenie tejto deštrukčnej snahy SaS ju rýchlo povaliť a to bez zanechania stôp vážnej viny. Potvrdil to aj článok v SME zo dňa 25.7. pod názvom „SaS môže chcieť Matoviča odvolať aj po odchode“. ( Z vlády – pozn. J.S )
Tento nedôvodný a bezprecedentný čin koaličného partnera vystúpiť z „voza moci a zodpovednosti“ práve uprostred divokej i zradnej rieky rukolapne potvrdili v článku SME: minister školstva za SaS, šéfka jej poslaneckého klubu a tiež líder strany Sulík. Pre hodnovernosť tvrdenia odcitujem z analytického a objektívneho príspevku Gabriely Hajčákovej zopár úryvkov:
„SaS by sa nemusela vzdať snahy o koniec ministra financií Igora Matoviča ani po odchode, čo by v nej nebola. (vo vláde – pozn. J.S.)
Časť členov SaS by v úsilí o jeho odchod nemala problém hlasovať ani za návrh opozičného Smeru a Hlasu, hoci Sulík pri vysvetľovaní nevyhnutnosti odvolanie Matoviča varoval práve pred „triumfálnym návratom „ Róberta Fica.
„Ja by som hlasovala za“ „hovorí šéfka poslaneckého klubu SaS, ak by po odchode SaS z vlády prišiel do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery Matovičovi.“
„Toto ešte nemáme v klube rozhodnuté, ale viacerí poslanci , ako aj minister Grӧhling sa vyjadrili, že by hlasovali za odvolanie Matoviča.“ ( Richard Sulík)
„Republiková rada SaS pritom v minulosti jasne vylúčila spoluprácu so Smerom po voľbách a súčasná vládna koalícia vrátane SaS proti nemu politicky roky bojovala.“
V médiách sa teraz intenzívne straší, že sa už vytvorila koalícia OĽaNO s fašistami hneď potom, čo niektorí poslanci tohto označenia podporili Matovičov návrh na podporu rodiny. Myslím si, že je však zásadný rozdiel a oveľa menšie zlo, keď politicky problémoví poslanci so vzťahom k fašizmu účelovo zahlasovali za zákon vládnej strany, aby si tak u voličov zlepšili pozitívnym skutkom svoj dekadentný obraz.
Ale naopak, neporovnateľne väčšie bude zlo, ak bude SaS u Matoviča hlasovať za NÁVRH dvoch rovnakých strán, ktoré zodpovedajú za hospodársky a morálny rozklad štátu a rozhodujúci vplyv v ňom korupčnej mafie. Vari významom okrajoví fašisti, ktorých si časť voličov zvolila do Národnej rady, sú pre Slovensko väčším nebezpečím než v prieskumoch politicky dominantný Smer a jeho zradcovia z Hlasu?
Napokon Výsledkom krokov SaS bude to, že sa zvýši v krajine destabilizácia, predvolebný chaos a rozpadne sa začatý protikorupčný proces. Neviem si ani predstaviť, ako by nová vláda bez OĽaNO, ale s Pellegrinim a Kollárom utínala hlavy všemocnej mafiánskej hydry korupcie a veľkých hromád peňazí? Ako by sa rýchlo zabudlo na to, že konečne nastal proces protikorupčnej očisty štátu napriek značnej kríze stavu v polícii, na prokuratúre a súdoch.
Potom očakávam, že by potom rýchlo upadla odvaha a iniciatíva statočných vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov trestať korupciu. Veď tí nielenže nebudú mať nijakú podporu z vonku, ale proti ním sa budú spriadať výmysly, úklady a postihy. Nastane éra generála Žilinku a jeho pomocníkov v ohýbaní paragrafov.
Ak by aj nastala doba, keď by mocenská zmena vlády zasiahla do zmien vo vyššom správnom aparáte štátu, čo by naisto zatiahlo brzdu už naplánovaným a rozpracovaným projektom v pláne obnovy a tým aj prílevu stovky miliónov eur z Bruselu.
Čudujem sa preto údajne renomovanému ekonómovi Sulíkovi, že si vôbec neuvedomuje v čase najväčšej krízy vo svete, že odchodom z vlády ženie Slovensko zrejme do väčšej biedy než v prípade povalenia Radičovej vlády VALOM. A následným nástupom 12-ročnej netrestanej korupcie za vlád Róberta Fica. Myslím si, že choré ambície a egoizmus na úkor nevyhnutnej zodpovednosti nemajú u šéfa SaS hranicu.
Dnešní kritickí „dobrodinci občanov“ sa však čudujú premiérovi Hegerovi (a podľa potreby naňho hromžia aj ho osočujú), prečo si on ničí osobnú politickú kariéru? Prečo nepodľahne v záujme „svojej politickej kariéry“ už bežnej forme rutiny a zrady na úkor vlastného myslenia a presvedčenia? Nechápu však, že môže byť v politike aj niekto iný, než sú oni.
Pretože aj politik môže mať základ politickej kultúry a osobného charakteru. Nemusí zištne pozerať len na výhodu zrady. A preto nevhodí medzi poslancov materskej strany odistený granát, čo sa dnes od neho čaká, čím by paralyzoval jej akcieschopnosť v parlamente v kritickejšej chvíli Slovenska. Veď v politike sa vždy nájdu na čokoľvek podlé „dôvody“ na ospravedlnenie. Aj keď pôjde o zradu svojich voličov. Napríklad tak ako sa stalo v prípade politického sobáša Bélu Bugára so Smerom a SNS, jeho akrobatického kotrmelca.
Preto ešte ľahšie sa dnes dá zdôvodniť zblíženie a spojenie SaS(ky) s niekdajšou korupčnou elitou Smeru na čele s pestrofarebnou bábkou Petrom Pellegrinim. Veď zasa pôjde iba o „nevyhnutnosť“ zachrániť liberálnu demokraciu pred pohromou spojenectva OĽaNO s fašistami.
Ale vývoj dnešnej kritickej situácii sa ukázal v plnej zraniteľnosti v tom, že sa Richard Sulík v prípade defenestrácie Matoviča prerátal. Vôbec nepočítal s tým, že sa mu časť jeho poslancov v Republikovej rade vzoprie v tomto pre štát nebezpečnom rozhodnutí. To, že neposlúchli svojho autoritatívneho šéfa, museli na to mať vážny dôvod, okrem iného aj oveľa vyššiu občiansku zodpovednosť ako on.
Potvrdila to samotná skutočnosť, že sa do uznesenia Republikovej rady nedostalo práve ultimátum kľúčového sporného bodu. Keď pán Sulík, by chcel rozhodovať o (ne)svojprávnosti, koho koaličný partner a premiér môže či nemôže mať za svoju autonómnu stranu vo vláde. Vari to má niečo spoločné s pravidlami demokracie?
Koaličný duel SaS a OľaNO a jeho dôsledky som podrobnejšie konkretizoval v blogu, uverejnenom ešte 4. júla 2022 : “Len spor Matovič – Heger možní novú vládu“.
