Vari STOP očisty od korupcie a mafie?

Písmo: A- | A+

Ohrození korupčníci v prokuratúre, polícii, SIS(ke) v službách Smeru (I. a II.) a oligarchie už rozvracajú v záujme svojej záchrany aj „zvyšky“ práva a demokracie. Prečo pani prezidentka ešte čaká a mlčí?

Súčasný generálny prokurátor  najprv neschválil Lipšicovi návrh na jeho zástupcu, čo je neštandardný aj nepriateľský postoj voči hlavnému partnerovi v boji so zločinom. Potom len tak nedôvodne („ad hoc“) ho navrhol disciplinárne potrestať, hoci ide parlamentom zvoleného špeciálneho prokurátora,  ktorý mu len nepriamo podlieha.  Hneď potom  krajský prokurátor expresne obžaloval (ešte bez doriešenia prípadu) policajného prezidenta  Kovaříka. Napokon GP Žilinka jedným paragrafom a absurdným rozhodnutím bleskovo zrušil obžaloby v piatich  prípadoch významných Ficových ľudí vo vážnych obvineniach zo zločinov. 

Na týchto potenciálnych kriminálnikoch až do rozhodnutia GP dlhodobo pracovali vyšetrovatelia NAKA a dozorovali ich Lipšicovi prokurátori. Naraz až príliš veľa pre právny štát nebezpečných záhad a „náhod“. Podozrivá je i rýchlosť akou  generálny strážca zákona rozhodol v najzávažnejšej kauze od vzniku Slovenska. Ide však o právny precedens, ktorý ani v komunistickej justícii v čase tzv. normalizácie nemal  obdobu.  Je to zároveň signál ostrej výstrahy pre súčasnú vládu aj antikorupčne mysliacu slušnú verejnosť.

PREČO O VINE ČI NEVINE NEROZHODOVAL SÚD, ALE ...?

Tieto udalosti sa nedajú inak nazvať ako komplot na politický zvrat, ktorý začal proti Hegerovej vláde aj z korupčných štátnych štruktúr. Keď čierne je biele, a naopak!. Zintenzívnil sa teraz na povel vystrašených korupčníkov a papalášov ešte na slobode.

Prvá šla do útoku pochybnými tvrdeniami skorumpovaná SIS(ka).. Hneď ako NAKA zatkla jej šéfa Pčolinského.  Práve táto významná služba na ochranu štátu, ktorá sa zrodila po roku 1989 v lone ŠtB, už od svojho vzniku slúžila  rôznym   politickým záujmom aj komerčným skupinám.

O korupčných vzťahoch  v  SIS(ke) a korupcii jej šéfa svedčili  aj iné výpovede  než len jedného  kajúcnika. Už odsúdeného ex - zástupca Beňu. Preto sťažnosť Pčolinského na jeho  prepustenie z najprísnejšej kolúznej väzby zamietli až trikrát  senáty Najvyššieho súdu SR. Ten posledný len pár dní pred  prepustením tohto väzňa a zrušením od základu jeho  obžaloby Generálnou prokuratúrou v plnom rozsahu. Pričom prokurátor prípadu už pripravoval žalobu Pčolinského pre súdny proces.. Práve tam mohol aj mal obžalovaný, ak sa cítil naozaj nevinný, preukázať svoju nevinu!

Teda nie  na základe uplatnenia absurdného článku v zákone, ktorý platil ešte v časoch komunistického právneho nihilizmu. Výlučne ten umožnil  generálnemu prokurátorovi (v zastúpení námestníka) konať neštandardne, až  svojvoľne.. Ale žiaľ, v rámci zákona legálne. U pána Žilinského na tom nič nemôže zmeniť ani to, že sa v tomto právnom čude  nechal zastúpiť až druhým námestníkom. Vari prvá námestníčka  nechcela poslúchnuť? Takže ju už odvolal z prvého postu a vymenoval doň ochotného služobníka.

Jeho zástupca tak zmaril odvahu a úsilie vyšetrovateľov NAKA a dozorujúcich prokurátorov, čím znehodnotil výsledok ich významnej protikorupčnej práce, odvahy a snahy. Ale čo najhoršie, posilnil kriminálne vážne ohrozených šéfov Smeru a Hlaso-Smeru a nahral na ich štvavé, nekonečne lživé kampane, podporované médiami pod správou oligarchov.   

Navyše ešte viacej spolarizoval rozoštvávanú spoločnosť opozíciou a čudesnou „koaličnou rodinkou“.  Tým aj zvýšil  nedôveru v  justíciu. Vari on je lepším znalcom práva, posúdenia svedectiev a dôkazov ako deviati sudcovia najvyššieho súdu? Ale niet pochýb, že tým zjavne oslabil a zbrzdil aj protikorupčný proces, a o to práve šlo. 

Preto odvolávať sa v tejto právne pochybnej kauze na rozhodnutie Ústavného súdu je chybný a veľmi napadnuteľný „argument“GP. Keďže ten v ničom nespochybnil samotné obvinenie obžalovaného bývalého šéfa SIS. Rozhodoval iba vo veci sťažnosti o jeho ďalšej kolúznej väzbe. No vonkoncom nie, aby Generálna prokuratúra na základe toho mala možnosť zrušiť celú obžalobu, čím sa snažila na tlačovke obhajovať.

O oprávnenosti obžaloby, vine a treste obžalovaných majú výlučne rozhodovať súdy rôznych stupňov. Ale nie jeden muž – generálny prokurátor. Takéto absolutistické právo vôbec nemôže byť v prospech ochrany pred nezákonnosťou,. ale súiba výsmechom spravodlivosti. Veď na základe čoho by Pčolinskému až tri senáty NS SR schválili najprísnejšiu basu! Vari podľa sily vetra či dobrého, prípadne zlého počasia?

KOMUNISTICKÝ DUCH EŠTE STRAŠÍ ...  

Treba si uvedomiť, že v tomto očistnom procese od korupcie  mafiánskeho chlievika (od podlahy až po samý strop) nerozhodujú o žalobách a vine len vyšetrovatelia NAKA a prokurátori ŠP.  Ich dôkazy preverujú ďalšie mocenské zložky v štáte, predovšetkým súdy až po spomenutý Najvyšší súd SR. Pričom každú obžalobu sa snažia  čímkoľvek zhatiť aj dobre zaplatení advokáti.

Spochybňovať takto prepojený policajný a súdny systém zo svojvôle a zaujatosti kýmkoľvek je v podstate demontáž právneho štátu. Aj pokusom o fiktívny návrat do zločineckej éry socializmu, keď bola celá justícia podriadená komunistickej strane. Zdemoralizovaná a zmanipulovaná, čoho dôsledok vidieť ešte dnes. O žalostnom stave v celej justícii svedčí aj to, že v putách skončili a priznali svoju vinu korupcie i sudcovia.

Lenže duch a metódy v justícii za komunizmu šarapatia najviac na všetkých stupňoch prokuratúry. Práve prokuratúra, vtedy spoľahlivo stranou preverovaná, bola trestajúca ruka vtedajšej moci voči len potenciálnym odporcom. Možnou výnimkou je dnes len Špeciálna prokuratúra  pod vedením Lipšica, ktorá bola novovytvorená, a v ktorej sa nájdu  prokurátori, hodní tohto mena. Práve preto dnes začal až tak iniciatívny lov policajnej inšpekcie na vyšetrovateľov najzávažnejších korupčných afér Smeru (I. a II.) z obáv, aby nejeden jej príslušník čoskoro neskončil v putách NAKA.

KALIŇÁKOV SLUHA SA AŹ TERAZ ZOBUDIL           

Neprekvapuje, že v slovenskom korupčnom prostredí enormne narastá a hustne  nervozita a strach,  kam až  zájde zatýkanie NAKA a ŠP. Koho ešte postihne z najvyšších  miest politiky, oligarchie aj štátnych štruktúr obžaloba za zločin korupcie. Preto nastal pokus o zvrat a frontálny útok na Národnú kriminálnu agentúru a Lipšicovu ŠP.

Ich protikorupčné ťaženie chcú korupčné sily za každú cenu aspoň skrotiť a utlmiť na menej významné prípady suterénu a prízemia. Práve na to mala poslúžiť po SIS   druhá fáza útoku –  „zobudená iniciatíva“ roky lenivého Kaliňákovho sluhu – Úradu inšpekčnej služby polície. Ten predtým zatváral obe oči a spokojne spal.  Stačí iba nazrieť do minulosti, kto mu šéfoval a ako.  Bol to bývalý policajný prezident Lučanský.

Dôležité bolo následne to,  koho si potom pán generál vymenoval za svojho nástupcu.  Bol to  dnes právoplatný odsúdený Adrián Szabó za korupciu, ktorý vinu priznal. Práve ten, ktorý pripravovaný  prepad pohraničníkov z východu na príslušníkov NAKA vo veci troch kajúcnikov z pozície funkcie schválil, prípadne o ňom len vedel. Ale vylúčiť sa nedá ani to, že šlo  o objednávku u správnej služobníčky Smeru, pre vedúcu tohto problémového zásahu.

Práve tento zásah, pre ktorý GP Žilinka obžaloval už expolicajného prezidenta Kovaříka, by sa mal nestranne a dôsledne vyšetriť. Preň špeciálne objednaní pohraničníci až niekde od Humenného konali ako kovboji na Divokom Západe, či ozbrojení gangstri v civile, keď prepadli na ceste auto, v ktorom sa viezli vyšetrovatelia NAKA. Len ich zdržanlivosť a profesionálna sebadisciplína zabránili divokej streľbe, pri ktorej by mohlo byť zopár mŕtvych.

Keď potom vyšetrovatelia NAKA telefonicky zavolali uniformovanú políciu, títo „pištoľníci“  bleskovo zdrhli. Kto nariadil tento divoký zásah, ktorý sa u nás ešte tiež nestal, a nad ktorým mal dozor krajský prokurátor? Pán Žilinka, vari bol takýto zákrok pohraničnej polície z opačného konca štátu nevyhnutný a v rámci zákona? Veď v aute neboli zločinci, ale elitní policajti!

Ide už o absurdný stav, ak je za tento gangsterský prepad väzobne stíhaný novozastupujúci šéf policajnej inšpekcie. Aj v tejto kauze manipuluje dôkazovú podstatu krajská prokuratúru. Tú už v inom prípade označil špeciálny prokurátor zo zaujatosti. Týmto spôsobom sa „elegantne“ odstránil nepohodlný, iba nedávno vymenovaný šéf Úradu policajnej inšpekcie, aby sa teraz mohlo  v tomto úrade diať čokoľvek bez dozoru ako v starých časoch.

KOLLÁROVCI UŹ KOMPARZOM FICA A PELLEGRINIHO.    

Lenže útoky na NAKA a Lipšicovu ŠP neprišli len od SIS(ky), Úradu inšpekčnej služby, ale aj od generálneho prokurátora. Ale predovšetkým od ohrozených kriminálnikov oligarchie,  vedenia Smeru a Hlaso-Smeru. A dnes už i od koaličnej strany Sme rodina po zatknutí Pčolinského. Súčasťou tohto komplotu o politický zvrat je i opakujúca taktika opozície odvolať v NR SR ministra vnútra. „Za“ predčasné voľby zatiaľ „koaličná rodina“ zrejme nie je, keďže jej volebné preferencie sú nízke. 

Nové udalosti ukázali, že Kollár, Krajniak, Pčolinský sú už len Ficov a Pellegriniho komparz spolu s klamstvami o „politických väzňoch“. Vystrájajú, akoby boli otrávení  jedovatými hubami opozície. Ich slovník a demagogické reči, plné neprávd a nezmyslov, už v ničom  nezaostávajú za Ficom, Pellegrinim a Kotlebom..

Zo strany Oľano bol hazardný a nešťastný krok, keď Boris Kollár získal post predsedu Národnej rady a zároveň  „patronát“ cez svojho šéfa nad SIS(kou). Vypomstila sa aj podpora  rozhodujúcej vládnej strany pri voľbe Kollárovho nominanta Žilinku za generálneho prokurátora. Kollár si tým  získal nebezpečne veľký vplyv. Poruke má tak tajné informácie oficiálne aj neoficiálne. V prípade potreby aj spravodajsky vykonštruované a použiteľné.

V tomto mimoriadne náročnom očistnom procese od podhubia hospodárskej i politickej mafie a hydry korupcie sa však dá plne vylúčiť akákoľvek možnosť manipulácie pri asi už tridsiatky kajúcnikov. Nie je akákoľvek reálnosť, že by sa dali zmanipulovať výpovede týchto „našich ľudí“ Smeru. . Je to  v trestnoprávnej praxi nerealizovateľné! A prečo by do   manipulácie ich svedectiev vôbec chceli vyšetrovatelia a prokurátori ísť a riskovať basu? Aký by mali na to zištný motív? Ten je však na vyšetrenie zločinu vždy rozhodujúcím faktorom.

V právnej praxi ťažko stretnúť neprávom  obvineného človeka, ktorý by sa bez viny k nej priznal.. Hoci by si tým „vykšeftoval“ s prokurátorom  podstatne nižší trest, aký by zaslúžil. Aby priznal ako nevinný svoju vinu. A tak zobral na seba po celý život verejný znak kriminálnika.

Navyše celý vyšetrovací proces kajania sa usvedčených kriminálnikov Smeru, Hlaso-Smeru a oligarchie sa realizuje pod drobnohľadom ich dobre zaplatených advokátov. Tí ak by mohli vyvrátiť svedectvá a dôkazy proti ktorémukoľvek z prominentných kajúcnikov, tak by v žiadnom prípade  svojmu klientovi neodporučili spolupracovať so žalobcom, a dohodnúť sa s ním  na nízkom treste.

 

Skryť Zatvoriť reklamu