Určite mám o klamstvách o Povstaní a imperiálnej politike nášho „priateľa na večné časy“ oveľa hlbšie, konkrétnejšie a objektívnejšie poznanie (zaryté v mojej starej hlave) než kritik článku, poučený z internetu (prípadne z iných zdrojov) teoreticky a nepriamo.
Vraj nepoznám fakty alebo klamem, o tom nech si vytvorí názor čitateľ blogu. Už od siedmich rokov detstva som citlivo vnímal a osobne vzťahovo prežíval nielen teror, nenávisť a krádeže (arizácie) vojnového slovenského štátu, ale následne aj totalitu i veľkú zvrátenosť komunistického režimu. A potom (po okupácii Rusov) dominovala dvojtvárnosť a násilnosť normalizačného režimu. Tieto kritické obdobia našich dejín sa síce v detailoch líšili, ale spoločne mali jedno: klamstvo, neľudskosť a kriminalitu.
Keďže minulosť (dejiny) sa zvyknú (v inej podobe) opakovať túto zmes totality, dekadencie a úpadku prežívajú občania aj dnes. A to bez ohľadu na politickú, rasovú, náboženskú či sociálnu príslušnosť. Všetka táto naša mizéria a patália antidemokracie vznikla ešte pred skončením vojny na základe dohody na konferencii jej víťazov v Jalte o rozdelení Európy na svety slobody a temna. Rozhodli o tom dvaja vtedy najmocnejší politici na Zemi - imperiálny krutovládca Stalin a už senilný, naivný prezident USA Roossevelt.
Jeden diskutér bloger spred troch rokov ma v blogu „opravoval“, že za vojny neexistovalo každodenné vysielanie z Británie pre antifašistov našej okupovanej vlasti s názvom „VOLÁ LONDÝN“ ... Vraj to bola stanica BBC. Diskutér si uvedenú informáciu „vyguglil“ na internete. Lenže BBC zabezpečovala iba všeobecne prenos tejto relácie.
Už od roku 1942 až do konca vojny som s otcom každý večer pozorne počúval správy „Volá Londýn“ a hneval sa na ich silné vlnové rušenie fašistami. Na konci vysielania hlásateľ vždy skončil slovami: „Dobrou noc a pevnou nadějí“, ak bol Čech. Ak Slovák, tak ukončil reláciu slovenským pozdravom.
Netvrdím, že sa po 80 - rokoch po Povstaní a zradnej úlohe v ňom našich osloboditeľov z Východu, nemôžem sa v presnosti ohraničenia ich časovej stopy v detaile pomýliť (ako uviedol môj kritik), ale nie v podstate a vo význame zverejnených základných a podstatných údajov o udalostiach tých historických dní. Lebo v mojej staropamäti sú samotný priebeh a obsah SNP natrvalo a pevne zafixované. Hovorí sa, že: „Dejiny píšu víťazi.“ Čo nie sú celkom prázdne slová.
V prípade Povstania bolo lží však neúrekom veľa. Šírili ich komunisti a začali ich teraz pestovať aj pravdomluvci zo Smeru, Hlasu a SNS. Mnohé z týchto klamstiev či účelových „právd“ či nepresností automaticky prebral i internet. Mal ešte málo času na to, aby sa očistil od lží mnohých zložitých a neprehľadných procesov aj záujmov politiky a korupčnej oligarchie, šírených v čase osem desaťročí.
Je potrebné si uvedomiť, že do Povstania šli dobrovoľne vojaci, francúzski antifašisti, odbojári, ale aj problematickí partizáni, dobrodruhovia i pochybné živly z rôznych dôvodov. Nebolo to iba rýdze vlastenectvo, ideály demokracie a slobody či následný odpor proti fašizmu. Veď v SNP sa stretli obetaví hrdinovia aj nehodní zbabelci, presvedčení antifašisti aj prevlečení režimisti, ale zrejme tiež kriminálnici. Tí sa neštítili ani vraždenia, čo dosvedčujú kriminálne kauzy v našich národných farbách.
Je tiež neodškriepiteľnou realitou histórie, že silné vojská Červenej armády táborili pri samom brehu rieky Visly, ale na masaker „bratov“ Poliakov sa iba nečinne prizerali a mu nezabránili..
Aj v prípade, že by mal kritik môjho blogu pri termíne útoku ruských lietadiel na piešťanské letisko objektívnu pravdu, ich pomoc povstalcom sa aj tak až o štrnásť dní oneskorila, hoci mohla prísť o tento čas skôr. Ale prišla už príliš neskoro.
Z piešťanského letiska vtedy denne odlietala bombardovať povstalecké ciele letka ľahkých bombardérov ŠTUKA. Obloha povstalcov tak v najkritickejšej dobe nebola vôbec nikým a ničím chránená. Letecké útoky z Piešťan likvidovali životy slovenských vojakov, ale sprvu mali pre Nemcov pri potlačení Povstania aj strategický význam.
Ciele a plány povstaleckej slovenskej armády, ktorej postup riadili cez jej antifašistických dôstojníkov generál Golian a z Londýna vyslaný k nám minister obrany exilovej Benešovej vlády generál Viest. Tie presiahli záujmy Slovenska, mali mať pozitívny vplyv na skoršie ukončenie vojny. Divízny generál Malár mal so svojim vojskom obsadiť pred Nemcami Dukelský priesmyk. Takže Rusi a náš armádny zbor mali prekročiť slovenské hranice prakticky bez boja. V tomto prípade po vyhlásení v rozhlase bojové heslo „Začnite s vysťahovaním“ by sa zrejme pridali k Povstaniu aj jednotky na západnom Slovensku.
V tom prípade rýchly postup Rusov, našich a rumunských vojakov by ľahko neutralizoval odpor vojsk Wermachtu. Slovensko by potom bolo oslobodené za niekoľko dní. Naša SLOBODA mohla mať málo materiálnych obetí a tých najmä na životoch. Ani v Bratislave by potom nebol symbolický cintorín Slavín. Takýto vývoj bez krvavej vojny však báťuška v Kremli nechcel a ho určite zamietol.
SNP bolo dôsledne naplánované. Na strednom Slovensku v centre Povstania sa hromadili v skladoch materiálne zásoby. Do trezorov pobočky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici jej guvernér, významný finančný expert Karvaš prikázal previesť z bratislavskej centrály náš zlatý poklad, ktorým stabilizoval v čase vojny hodnotu slovenskej koruny. Pred dobytím B.B. Nemcami bol letecky prevezený do Londýna do britskej národnej banky. Po vojne šiel z Londýna do depozitu Československej národnej banky v Prahe a po rozdelení Česko – Slovenska stal sa podnetom a predmetom krátkeho i neúspešného sporu Mečiarovej vlády s českou.
Škrt týmto smelým a reálnym plánom spôsobilo osudové predčasné vypuknutie SNP. Túto nečakanú pohromu ma na svedomí nezodpovedný hlupák, veliteľ martinskej posádky. Ak sa nemýlim menom Cyril Kuchta. Ten nechal zatknúť vo vlaku skupinu nemeckých dôstojníkov, ktorých následne dal postrieľať na nádvorí kasárne.
To, že tieto vraždy poslúžili výlučne vojnovým plánom Kremľa, svedčí skutočnosť, že uvedená historická „velezrada“ šibnutého veliteľa vôbec nebola súdená ani potrestaná. Komunisti ho dokonca ponechali doslúžiť v uniforme komunistickej armády. To sú moje stručné pamäti na uvedené udalosti a odpoveďou na kritiku diskutéra v predošlom blogu.
P.S.: Blog je dnes dlhými prestávkami vyradený (aj na druhý deň od zverejnenia) z hodnotiaceho systému SME, takže jeho počet čitateľov nedosiahol celkovo ani 1 100 čitateľov. Hoci najmä diskusia v rámci blogu zobrazuje veľmi široký, málo známy a rôznorodý názor jeho diskutérov o SNP. Umožňuje tak výnimočnú možnosť spoznať konkrétne neznáme, zaujímané i diskutabilné fakty o komunistami účelovo klamstvami dezinformovanom Povstaní. A to z mnohých rôznych historických pozícií, písomností, osobného spoznania či iných zdrojov rozhľadených diskutérov z pestrého názorového a politického spektra.
Je preto veľká škoda pre slovenskú verejnosť, že z dôvodu sporov autora článku s administráciou blogu SME dochádza k tupej a škodlivej cenzúre blogera a tým aj k nízkeho čítanina tohto v celku výnimočného textu vecnej a užitočnej polemiky o Slovenskom národnom povstaní. Táto minirecenzia aj blog sa predovšetkým úzko viažu na predchádzajúci článok autora J.S. "Pravda dejín: Rusi nepomohli povstalcom Varšavy ani SNP", ktorý mal temer 14 - tisíc čitateľov a 24 diskutérov. Významný je tam najmä prvý diskusný príspevok (inžinier132), v ktorom diskutér zverejnil slová svojho otca, ktorý bol na Dukle a hovoril o tom, čo sa tam naozaj udialo.
Vo vnútornej evidencii admina (mimo dosahu čitateľa) je tento blog opakovane a nesprávne zaraďovaný ako druhý (hoci má byť prvý). Keď danú chybu aktualizujem klikami na článok (čo pre poriadok a zrejme aj potrebu robím), tak dochádza k jej náprave, čo možno môže súvisieť s technickou cenzúrou. ide však len o môj subjektívny odhad. Až doteraz nedosiahol článok ani 1400 - krát čitateľov.
To, že v mojom prípade ide o preukázanú technickú cenzúru dosvedčuje i skutočnosť, že blog následne (ani o 2 dni neskôr) nedosiahol počet čítania uvedených stagnujúcich 1400 - krát. Teda za dva dni potom nemal ani päťdesiatku čitateľov, čo je v rámci blogov SME zrejme rarita, keď to pán admin prehnal. Čo na to jeho páni advokáti, ako ho teraz obhájite?
