Táto vláda má to neporovnateľne ťažšie než kedysi po okupácii Rusov vláda komunistu Černíka. Vtedy bol pre temer všetkých občanov výlučne jeden spoločný nepriateľ – ruskí okupanti.
Ten už z princípu zvykne široké spoločenstvo každej doby čo najviac sa spolu zjednotiť a nie navzájom polarizovať. Kľúčovým plusom vtedy bola nesmierne obetavá a účinná podpora občanov v ich spoločnom odpore proti okupantom
Kľúčovým momentom oproti dnešku je práve to, čo kedysi pasívnym odvážnym odporom proti polmiliónovej armáde agresora nás zjednotilo a nám zabezpečilo víťazstvo ducha a morálky pred okupačným násilím a reálnymi hrozbami.
Ale na rozdiel toho dnes už dominuje namiesto spoločnej jednoty, občianskej súdržnosti a pozitívnej aktivity v čase svetových kríz rapídny nárast polarizácie, klamstiev či sklamanie i rozčarovania občanov práve z toho čo dnes je a čo ešte môžu čakať. Čím každý deň ich strašia médiá.
Rozhodujúcim faktorom súčasného krízového diania sú práve médiá. Tie intenzívne a účelovo vyhľadávajú akúkoľvek možnosť a dôvod na kritiku súčasnej vlády. Čoho potom výsledkom je beznádej, obavy až existenčný strach najmä do politiky nezainteresovaného občana.
Médiá, ktoré mikroskopicky vyhľadávajú len negatíva vlády (a tie tiež sú), dnes hľadajú v jednom ministrovi, že vraj spôsobil všetky možné naše neresti, krádeže, l0ži, nešťastia a súčasné pohromy. Teda nie netrestaná korupcia od najvyšších miest až po suterén moci? Nie pandémia covidu, agresia a vojna Putina na Ukrajine čí následné ekonomické a sociálne krízy vo svete? Pripadá mi to choré ako v stredoveku cirkevný pohon na bosorky. Aj tie vraj mohli za neúrodu a iné biedy zbedačovaného ľudu aristokratmi.
Vláda, ktorej úlohou je spájať aktívne úsilia občanov, sa však stala nepriateľom pre médiá už od jej vzniku. Tie prakticky kritizujú stále a za všetko (za zlé či aj dobré) Pričom tu nejde len o médiá.
Pretože jeden z kľúčových partnerov (SaS) už torza koalície z nej doslova utiekol a radšej zaliezol do bezpečnejšieho a pre voľby výhodnejšie postavenia v deštrukčnej opozícii. Potom s ňou spoločne hlasuje za postupnú likvidáciu bývalého partnera. Pričom verejne neraz vyhlasoval, že s ním do konca volebného obdobie dovládne .
Urobil tak len pre celkom malicherný, v politike nepodstatný a neospravedlniteľný dôvod. Je vraj médiami v histórii Slovenska najviac kritizovaný „nadčlovek“ a skutočný protispoločenský netvor v ľudskej podobe, zaslepený svojím egom Igor Matovič. S takým smiešnym dôvodom v takej závažnej veci som sa v politike ešte nestretol
Takže v kritickom postavení súčasnej koaličnej vlády, už od volieb hašterivej a rozhádanej, zostal verný a nepodplatiteľný ľudomil - antikorupčník Boris Kollár.
Matovič, podľa médií vraj idiot, si pri svojej „neschopnosti a hrozivým „atómovkám“ údajne vedel získať rozhodujúcu moc v našom korupciou gniavenom štáte. Je vraj preň a nás všetkých bežných občanov nebezpečným strašidlom. Jeho oponentom z korupčnej oligarchie a slobodných médií sa nedarí už vyše dva a pol roka ho konečne zlikvidovať a poslať aj s Ficom a Pelelgrinim do výslužby.
Ide naozaj o unikát v politike a pre mňa paradox s realitou a fantasmagóriou v takejto „argumentácii“ médií, ktorej občania nakoniec uverili. Lenže takú všemocnú moc, akú vraj „získal“ u nás len jeden z politikov Igor Matovič, si však nezískal a ešte nemal hneď po roku 1933 ani svetoznámy diktátor Adolf Hitler, čo dosvedčia dejiny.
Nuž, keď médiá chcú, tak vzkriesia k životu aj politické mŕtvoly Fica a Pellegriniho a vydvihnú oboch až na stupeň favoritov do kresla premiéra. A naopak, z prezidenta Kováča a ministra Matoviča vykúzlili démonov a nepriateľov demokratického štátu numero uno.
Ale zatiaľ ešte menšinová vláda prekvapivo vzdoruje aj nevídanej deštrukcii či nevyberaným útokom, lžiam a obvineniam veľkej časti zlodejskej a nedemokratickej opozície. Keď v čase naliehavých a neriešených super kríz sa musí sústavne venovať jej zámerným parlamentným obštrukciám a nepodstatným populistickým nástrahám. Napríklad už ôsmemu odvolávaniu ministra vnútra Mikulca?
Vari nejde o totálne a systematicky účelové deštrukcie, ktorými sa parlament musí zaoberať? Zo Smeru a jeho bývalých komplicov korupcie z Hlasu? Čo na to médiá? Vôbec nič, žiadna voči tomu kritika. Pričom zakaždým poskytujú neprimerane veľký a nekritický priestor na ich účelové a dezinformačné klamstvá či demagógiu Fica, Pellegriniho, Rašiho a ich ďalších možných spolupáchateľov veľkej korupcie.
Vari je opodstatnené znova odvolávať ministra vnútra, že vôbec nezabezpečil našu maďarskú hranicu pred emigrantmi? Veď Rakúšania a Česi dnes hrubo porušili na hraničných prechodoch Slovenska základné dohody a pravidlá EÚ o voľnom pohybe. Azda to máme robiť aj my?
A navyše z naše strany je nereálna možnosť ich porušovať ako susedia. Stačí si pozrieť mapu strednej Európy a porovnať podstatne inú dlhú hranicu s Maďarskom oproti tej našej s Českom a Rakúskom. Kde narýchlo nájdeme na túto „ochranu“ nevyhnutné množstvo policajtov, aby sme vážne neohrozili poriadok v štáte?
Médiá akosi už zabudli na mnohé stále ešte nepotrestané nezákonnosti počas 13-ročného vládnutia Róberta Fica. Na ich hlavných aktérov aj na to, čo za veľké a dlhodobé morálne či hospodárske škody napáchali títo politici korupcie na občanoch aj ich deťoch. Ich náprava bude však trvať aj tým najlepším vládam v dnešných kritických časoch oveľa dlhšie, než ich celé dve volebné obdobia.
A čo na to médiá? Vôbec nič, žiadna opodstatnená kritika. Pričom zakaždým poskytujú neprimerane veľký a nekritický priestor na účelové a dezinformačné klamstvá či demagógiu Fica, Pellegriniho, Rašiho a ich ďalších potenciálnych spolupáchateľov veľkej korupcie, o čom by mali rozhodnúť represívne orgány a súdy
Médiá namiesto toho, aby ich lži, že čierne je biele a biele čierne okomentovali a kritizovali. Z tejto už bežnej praxe sa dá spoznať ich prílišná krátkozrakosť a zaujatosť voči terajšej vláde, o čom je dosť aj priamych poznatkov. Najmä to, že od volieb v marci 2020 občanom celkom odišla pamäť.
Zabudli na 13-ročné vládnutia Róberta Fica. Na jeho hlavných aktérov, čo za veľké a dlhodobé morálne či hospodárske škody napáchali netrestaní korupční politici na občanoch aj ich deťoch. Ich náprava bude naisto trvať aj najlepším vládam oveľa dlhšie než dve volebné obdobia.
Uvediem príklad, keď médiá namiesto snahy utlmiť protesty len šestiny lekárov (z počtu dvanásť tisíc) vyvolali veľký požiar na rozklad celého zdravotníctva, ale médiá ho „svojsky“ umožnili.. Ak by takejto mega deštrukcii najdôležitejšej sféry života dali iba primerane malý priestor a nie sústavný, tak potom by útoky na vládu a najmä proti životným záujmom občanov rýchlo stratili dych. Veď už v samotnej podstate šlo len iba o malú vydieračskú menšinu, ku ktorej sa drvivá väčšina lekárov nepridala.
Aj ležérnym prístupom médií ku korupčným praktikám odhaľovaných hospodárskych mafií v ekonomickej, justičnej, štátnej správe i samospráve tak vzniká nový stav v prospech korupčníkov Keď statoční a odvážni vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia sú škandalizovaní (niektorí dokonca zdĺhavo trestne stíhaní).
Touto pre nich nebezpečnou zmenou sú znechutení pokračovať a existenčne riskovať vo svojej kariére a úmornej práci bez primeraného efektu a uznania. Spomeniem príklad odchodu do civilu vyšetrovateľa, čo vypracoval špeciálnym sudcom vrátenú žalobu na pokrsteného a birmovaného komunistu, nášho „nevinného“ a stále obžalovaného trojnásobného premiéra.
Ten sa teraz znova snaží akýmikoľvek prostriedkami dostať k moci a beztrestnosti. Nejde pritom o náhodu, že sa protikorupčný proces pribrzdil Smerom ho dostať na slepú koľaj.
Až potom nastane chaos, rozklad demokratického štátu a nástup štrajkov nespokojného a do revolty huckajúceho „ľudu“. Aj mnohými živlami žiadúcej tvrdej proruskej ruky autokratickej moci kamarily Fica, Pellegriniho plus “národne“ sa hlásiaceho fašistického myslenia.
Myslím si, že v tejto otázke má obavy z ďalšieho vývoja aj mnou opakujúco citovaný komentátor Peter Schutz. Tentoraz v článku „Extrémisti v novembri a polievkou na van Gogha“ (Sme 18. – 20.) píše:
„Vtip týždňa. Koalícia Hlas – SaS – PS. Niežeby takú víziu, o ktorej čoraz častejšie počúva, autor do budúcnosti vylučoval. Nie to je pointa vtipu. Mimoriadne výživná i príznaková je však z Focusu táto informácia: „V prednovembrovom režime by chcelo žiť 45 percent voličov Hlasu, jedno percento voličov SaS a dve percentá voličov PS.“
Takže ozaj nevylučujeme nič, Naopak, úplne totožné túžby, všetkých troch elektorátov predznamenávajú, že koalícia to bude priam príkladná.“
Jeho varujúce slová by som ešte doplnil o toto tvrdenie. Silne pochybujem o tom, že by tieto tri strany v nových voľbách získali dostatok mandátov do nevyhnutných sedemdesiat šesť.
Bez KDH a „Kollárovej rodiny“ by sa to stalo len veľkým zázrakom. Aj OĽaNO v prieskumoch malo vždy oveľa nižšie čísla než napokon dosiahlo vo voľbách, a tým by sa im znížil počet mandátov.
Takže by s predsedom vlády najsilnejšej strany Pellegrinim, ktorého by prezidentka zrejme poverila zostaviť vládu by to naisto bola tá najviac spolupracujúca, nehádajúca sa a najvhodnejšia až 5-členná koalícia všetkých čias a jej vzorových lídrov.