Zmení krízu v liekoch ich centrálny nákup?
Je šanca, že sa tak vytvorí funkčný systém štátu v prospech akútnych potrieb občanov ešte pred voľbami?
Ministerstvo zdravotníctva chce zriadiť štátnu distribučnú spoločnosť na dodávanie liekov a zdravotníckych pomôcok. Jej zriadenie si má vyžiadať 15 miliónov eur ako vklad do základného imania pri jej založení. Uvádza sa to v materiáli, ktorý rezort zdravotníctva predložil pred troma mesiacmi na pripomienkové konanie.
Zdôvodňuje to tým, že Ministerstvu zdravotníctva v súčasnosti chýba nástroj a priamy dosah na riešenie vzniknutých krízových situácii v oblasti zásobovania a distribúcii liekov, zdravotníckych pomôcok a kontrola v oblasti ich zásobovania
Práve zriadenie štátnej distribučnej spoločnosti by podľa ministerstva mohlo zabrániť dominantnej pozícii na trhu liekov a iných zdravotných potrieb úzkemu okruhu súkromných firiem. Potrebu vytvoriť takýto funkčný systém v prospech zdravia a ochrany životov občanov sa dôvodne a kriticky ukázal počas pandémie covidu. Keď chýbali v skladoch Štátnych hmotných rezerv ochranné rúška a odevy pre zdravotníkov, prípadne iné nevyhnutné potreby. A namiesto nich mal generálny riaditeľ ŠHR vo svojom trezore zlaté tehličky.
Dnešný stav, keď nákup a distribúcia všetkých zdravotných potrieb je v súkromných rukách (najmä Penty), vedie tiež k veľkej korupcii. Na čo poukázal aj článok (SME 16.2.) od autorov Zuzany Petkovej a Martina Suchého z neziskovky Zastavme korupciu: „Firmy z covidového biznisu podozrivo končia v strate“.
Tie vraj tržby za dané zdravotnícke pomôcky minuli na neadekvátne služby aj na drahé pôžičky. „Je však nelogické, že napríklad spoločnosť, ktorá zo štátnych zákaziek získala viac ako šesť miliónov eur, sa v priebehu pár mesiacov stane platobne neschopnou.“ Tvrdí to Angelika Slopovská, exekútorka. Dodám ešte to, že uvedené firmy, obchodujúce so Štátnymi hmotnými rezervami, predtým vôbec neobchodovali potrebami rezortu zdravotníctva.
Štát má síce ústavnú zodpovednosť za naše zdravie a životy, ale finančné toky do zdravotníctva smerujú po „Zajacovej reforme“ do enormných ziskov súkromníkov, špekulantov a podvodníkov. Ti dnes ovládajú dve súkromné poisťovne, najlukratívnejšie zdravotnícke zariadenia, lekárne aj nákup a distribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok. A cez médiá neraz aj verejnú mienku, ako aj mnohých skorumpovaných politikov lobistov Tí v zdravotníctve tak získali po roku 1989 dominantné postavenie, najmä však stovky miliónové bezrizikové a nezaslúžené zisky.
Až dnes, ale v časoch hospodárskej prosperity za Ficovych vlád len zriedka, nariekajú všetky zložky zdravotníctva na mizériu nedostatku peňazí, ale až teraz hrozia dokonca štrajkami a jeho možným kolapsom. Ale prečo to robia až v čase kríz, keď v dobe hospodárskej prosperity štátu sa tieto ich náreky a kritiky temer nevyskytli.
Vtedy bol na to vážny dôvod na konkrétnu kritiku za rabovanie a rozkrádanie v zdravotníctve. Napríklad kauzy tzv. košickej „smeráckej mafie“ Pašku a Rašiho. Koniec koncov príkladov bolo o tomto kradnutí naozaj dosť. Napríklad o tom kričí aj mocný hlas „Gorily“. Média na tieto veľké krádeže radšej zabudli a ich už nespomenú.
Kladiem si teraz otázku, prečo MV SR svoj „nový projekt“ postúpilo na celkom zbytočné a brzdiace pripomienkovanie? Veď na jeho pomerne jednoduchú a rýchlu realizáciu (bez rušivých mediálnych vplyvov a prekážok Penty či ďalších koristníkov procesu), má ministerstvo dostatočnú právomoc aj bezproblémové prostriedky pre svoj ohlásený projekt.
Ak by MV SR chcelo maximálne urýchliť realizačný proces svojho diela, tak mu môžem poradiť, aby v archíve vyhľadalo zaprášenú dokumentáciu kedysi štátneho podniku MEDIKA. Jeho štruktúru i jednoduchý systém fungovania je treba iba skopíroval na súčasné potreby aj možnosti vhodného nákupu a distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok.
Podnik mal vtedy tri krajské distribučné závody v Bratislave, Žiline a Košiciach aj s príslušnými kapacitami skladov. Potrebné informácie pre svoju činnosť si vyžiadali z koordinačnej centrály ministerstva. A následne distribuovali svoj cenný „tovar“ podľa potrieb do nemocníc a lekárni po celom Slovensku. Takže sa vtedy nestávalo, aby pacienti hľadali životne dôležité lieky v lekárňach mimo administratívne územný sektor ako dnes.
Navyše v dnešných časoch modernej výpočtovej techniky by prevádzka tohto systému bola oveľa menej náročná, lacnejšia a efektívnejšia než kedysi. V tejto súvislosti by ma zaujímali aj objektívne prepočty vtedajších ročných výdavkov štátu na zdravotníctvo a najmä ich objektívne porovnanie v prepočtoch na súčasné náklady technicky modernejšieho vybavenia zdravotníctva. Tieto čísla by mohli byť zaujímavé, kde treba utesniť ventily zbytočného a „dôvtipne“ beztrestného odtekania stovky miliónov eur do súkromných vreciek.
Preto si kladiem otázku, prečo MV SR svoj „nový projekt“ postúpilo na nadbytočné a brzdiace pripomienkovanie? Veď na jeho pomerne rýchlu realizáciu bez brzdiacej straty pripomienkovania (a zrejme i rušivých mediálnych vplyvov a iných zábran Penty, jej lobistov v politike či iných koristníkov z enormných ziskov), má ministerstvo dostatočnú právomoc aj prostriedky svoj projekt čo najskôr zrealizovať.
Vari čaká až na vývoj po predčasných voľbách, keď toto „nové“ riešenie prístupnosti liekov a liečiv vo všeobecný prospech občanov sa natrvalo zatvorí do šuplíka? Napriek tomu, že by tak štát pre zdravotníctvo ušetril šmahom ruky ročne aspoň nejakú stovku či viac stoviek miliónov eur. Neprekvapila ma ani značná anonymita tohto výhodného riešenia MZ SR. Keď o tejto vecnej a celospoločensky významnej iniciatíve a zámere štátu som objavil v médiách len jedinú krátku a nenápadnú správu, už nič viacej.
V blogu ešte pripomeniem aspoň jednu z hlavných výhod štátu pri centrálnom nákupe a distribúcii liekov a zdravotníckych pomôcok. Tento nákup by mal celkom odlišnú a výhodnú cenovú pozíciu pri rokovaniach priamo s výrobcami. A to pri nákupoch neporovnateľne väčších objemov ich produktov, než majú roztrieštení nákupcovia, distribútori a ziskuchtiví špekulanti dodávok pre naše zdravotníctvo. Za pozornosť stojí aj otázka, prečo finančne podvyživené štátne nemocnice prenajímajú svoj priestor súkromným lekárňam a nezriadia si pre zárobok svoju lekáreň?
