Ja ho však niekedy stretám...
Dnes som ho stretla za mimoriadne pôvabných okolností. Bola som s deťmi z mojej triedy na dvore a vychutnávala som jemný dážď, teda vlastne popŕch (z dielne mojich detí, odvodené od slova popŕchať, logicky :)). Zrazu sa ku mne rozbehla z druhej strany dvora vysmiata Alicka s pásikavou čapicou na hlave a v šušťáčke, s rúčkami zopnutými pred sebou.
" Didííí, Didííí!!!!!!" zakričala na mňa, ja som sa jej pozrela do tváre a bol tam. Jednoznačný a neodškriepiteľný boh.
"Čo jeeee, Alickááá??" kričím na ňu so smiechom naspäť.
"Didííí, našli sme lienku!!!!"
...
Aleluja, Vivat bože!
Našli sme lienku!
P.S.: Už viem, prečo sa jej vraví "pánbožkova kravička". :)