Neviem, kde to celé začalo, ale medzi mladými ľuďmi v mojom okolí sa stalo veľmi moderným nové ponímanie lásky a vzťahov. Je založené na myšlienke, že ľudské srdce nie je stavané na milovanie len jedného človeka a preto partnerský, monogamný, nedajbože manželský vzťah by sa mal zaradiť ako ôsmy smrteľný hriech, či skôr nultý, lebo z neho vychádza aj všetko ostatné zlo. Všetci by sme sa mali milovať rovnako a rozdávať svoje telo aj dušu všetkým naokolo.
Dokážem pochopiť obdobie v živote človeka, kedy je mladý (a v podstate aj starý, vek nerozhoduje), slobodný, bez partnera a má veľa životnej, sexuálnej, pulzujúcej a radostnej energie a užíva si život bez zábran, slobodne a neskrotne (s predpokladom, že berie ohľad na ostatných, ale to je na celý ďalší blog). Ak človek vie, prečo to robí, čo ho čaká a neminie, ak má poriadok vo svojich citoch a konaní, nevidím dôvod, prečo by mal tú divokú energiu krotiť len preto, lebo "sa to nemá", alebo "je to neslušné".
Tento nový pohľad na lásku medzi ľuďmi však predstavuje model, v ktorom si každý nájde svojho životného partnera, s ktorým bude žiť v jednej domácnosti, vychovávať s ním deti ale zároveň si vyčlení svoj osobný životný priestor v ktorom bude usporadúvať orgazmické výlety do neprebádaných zákutí svojej sexuality s ďalšími ľuďmi. A celé to nazývajú bezpodmienečná láska. Najviac ma na nich fascinuje to sebavedomie, s ktorým to všetko predkladajú svojmu okoliu. Môj obľúbený fcb status: "Klasické monogamné vzťahy sú najhorší ľudský "vynález" v mene lásky. oproti slobodným otvoreným vzťahom je to ako zrovnať kadibúdku a modernú kanalizáciu."
Som absolútny protipól k týmto postojom a aj keď viem, že by som mala argumentovať s chladnou hlavou, irituje ma to. A to som všeličo, len nie puritán.
Myšlienka bezpodmienečnej lásky a jej "delenia" medzi viacerých ľudí je podľa mňa pekná. Ide len o to, že niektorí ľudia objavili Ameriku a naučili sa, ako ju krásne zneužiť. Žijem už viac ako tri roky s jedným mužom a v auguste sa zo mňa stane pani Turňová. A svoj monogamný vzťah teda určite nepovažujem na kadibúdku. Je veľmi dôležité zachovať si vo vzťahu vlastný priestor a slobodu. Môj nastávajúci sa tiež musel zmieriť s tým, že keďže väčšina mojich kamarátov sú muži žijúci v priemere 100 km odo mňa, tak niekoľkokrát do roka strávim víkend v mužskej spoločnosti a veľmi si to vážim. Ale to neznamená, že s nimi musím spávať.
Rovnako súhlasím s tvrdením, že človek je schopný milovať viacerých. Áno, ale rôznymi druhmi lásky. Okrem svojho chlapa milujem aj svoju rodinu, kamarátov, kamarátky, psíka mojich rodičov, moje deti a mnoho ďalších. Lásky je vo mne neúrekom. Ale to neznamená, že so všetkými mám mať sex, alebo splývať s nimi vo vesmírnej jednote.
Považujem za nádherné, že môj muž je pre mňa jediný vo vesmíre, tak ako Malý princ pre líšku a že ja som preňho jediná. Moja oddanosť k nemu pramení z hlbokej lásky, úcty a vzácneho priateľstva a nie zo straty slobody, či spoločenského donútenia. Chcem povedať všetkým tým, ktorí v monogamnom vzťahu vidia stratu slobody: Sloboda je veľmi hlboký, intenzívny a intímny stav bytia človeka a ak je skutočná, nemôže byť ohrozená múrmi väzenia, putami a ó, dokonca ani monogamným vzťahom. Ak máte pocit, že čokoľvek zvonku vám môže vziať čo i len centimeter slobody, je mi ľúto, ale nikdy ste slobodu nepoznali.
Na záver sa ospravedlňujem všetkým duchovným bytostiam, ktoré svojim vesmírom letia obklopení žiarou svojich čakier a biojabĺčkom v ruke za môj urážlivý, ostrý a povýšenecký tón, samej mi to smrdí, ale naozaj som to musela vychrstnúť presne tak ako mi to šuští v hlave. A sľubujem, že už budem dobrá a budem stoicky rešpektovať fakt, že cesta každého človeka na svete je neporovnateľný originál.
