Táto moja láska trvá už pár rokov, no až v poslednom čase som si uvedomila, ako veľmi mám motorky rada.
Namotorke mám vždy pocit absolútnej slobody. Uháňame slnkom zaliatoukrajinou, sledujem okolitý svet, vietor sa mi s vlasmi hrá. Ideme lentam, kam chceme. Je to pocit, ktorý mi dodáva energiu, činnosť, priktorej vypnem, odreagujem sa.
Milujem motorky. A viem, že nie somsama. Motorkári sú tí najúžasnejší ľudia, akých som doteraz stretla.Milí, priateľskí, úprimní, ústretoví, šibnutí a vždy usmiati. Sú toblázni, ktorí si (niektorí aj v pokročilom veku) vedia naplno užívať azabávať sa. Zabudnúť na problémy každodenného života a oddávať sajazde, tvrdej rockovej hudbe a svojim kamarátom. A pritom väčšina znich sú vysokopostavení právnici, lekári či rôzni úradníci. No keď si oblečenú kožené nohavice a bundy, málokto si trúfne odhadnúť, ako vyzerajú a čo robia v "civilnom" živote.Zatiaľ som spoznala len tých najlepších motorkárov, akých sommohla. Aj to je dôvod, prečo chodím na zrazy motorkárov. Spoznaťnových ľudí, zabaviť sa, popozerať pekné kúsky. Nálada a atmosféra,ktorá tam panuje.... Neopísateľná. Fascinuje ma "Kráľovská jazda",ktorá je možno z celého motozrazu to NAJ. Ten pohľad, keď pred sebou a za sebou vidím stovky a stovky motoriek a nič iné. Počujem len praskot motora a trúbenie klaksóna, kývame ľuďom stojacim povedľa cesty. Treba zažiť to, o čom hovorím. Aspoň raz v živote.
Motorkárska sezónaje už dávno v plnom prúde, zrazy sa na nás sypú z každého kraja a cestysú plné dvojkolesových tátošov. Na tej ceste za slobodou alebo na"Diaľnici do pekla" nesmiem chýbať.
