Myslela som si, že ak má človek veľa rokov, tak je veľký. Nebaviloma byť päťročným dieťaťom, vždy som chcela byť staršia a plánovala somsi, čo všetko budem robiť, keď vyrastiem. A robím to dodnes. Prežilasom 20 rokov svojho života a mala by som byť spokojná, lebo podľamojich detských predstáv a snov už veľká som.. Akosi som sa alenezbavila tej svojej frázy "Keď budem veľká, tak..." Používam ju stále.A občas sa mi zdá, že ju používam častejšie ako v detstve.
Ale, môže byť človek niekedy veľký? Tak naozaj veľký? Aby už nikdy netúžil byť väčší?
Poznámpár ľudí, ktorí sú podľa mňa veľkí až príliš. Mám pocit, že v ichvnútri ešte stále blúdi ten maličký človiečik, tá maličká dušička,ktorá má stále 5 rôčkov. Nie je to smiešne, ak 70-ročný dedko príde zavami a povie: "Keď budem veľký, budem mať krásny dom so záhradkou aovocným sadom!"
Príde mi to smiešne. Každý chce byť veľký anikto vlastne nevie, kde sa tá hranica veľkosti nachádza. Budem si nato dávať väčší pozor a keď budem naozaj veľká, tak prestanem túžiť byťešte väčšia. Snáď.
