Ako prežiť...
Padám... nahor, do výšin....
I keď stúpať by som chcel...
Nebesá, hviezdy čakajú...
Chcem vzlietnuť... no bez krídel...
Padám... nahor, do výšin....
Smútkom sa chválim, slabosťou pýšim...
Viem že nebesá čakajú...
Keď radosť bolí a hrôzy lákajú...
Vtedy, keď stúpam do hlbín...
Tep je silný, no srdce nebije...
Myseľ nemyslí, tŕpne v tichu...
Beznádej kričí, bdie a sľubuje...
Vždy, keď stúpam do hlbín
Vidím, vnímam i keď spím...
Myseľ nemyslí, tŕpne v tichu
A ja živím svoju pýchu...
Keď je pomoc bezmocná
A svetlo oku vidieť bráni...
Vtedy, keď tma mu vlieva síl
Keď smútok život kruto chráni...
Plakať od radosti, či smiať sa od žiaľu?
Milovať hlavou, šepkať do davu?
Keď uši počujú len hodiny tikať...
Keď nemý kričí a mŕtvy zomiera...
Keď slza ti nechce dovoliť vzlykať...
Keď ťa smútok spasí a šťastie zožiera...
Prežiť smrť... krv vypiť...
Na suchej púšti nabrať síl...
Ak by mi začalo srdce biť...
Bože...asi by som to neprežil...
