V auguste 2009 sa mi naskytla výhodná obchodná ponuka, pri ktorej mi zasvietili oči a ešte plameň v nich nevyhasol a už som mal spočítané, koľko na tomto biznise zarobím. Problém bol len jeden - nemal som dostatok finančných prostriedkov, tak som nutne obišiel bankové inštitúcie, ktoré by mi boli úver ochotné ponúknuť. S ohľadom na svoju situáciu, minimálny oficiálny príjem, akútnu potrebu hotovosti a ponuku bánk som sa rozhodol pre bezúčelový úver od TatraBanky - americkú hypotéku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti. Pri tomto type úveru sa nedokladoval príjem ani účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov, čo mi náramne pasovalo. Chýbalo mi okolo 30000 EUR, tak som založil byt s tým, že návratnosť investície som očakával približne o 8-10 mesiacov, tak som zvolil 1 ročnú fixáciu. Nátlakom zamestnankyne banky, ktoré sa opierali o istotu, či skôr jej presvedčenie o náraste úrokových sadzieb ECB a tým aj môjho úveru a ergo aj jeho predraženia som odolal, najmä z uvedeného dôvodu, teda očakávania návratnosti finančných prostriedkov v pomerne krátkom horizonte.
Pre neznalých pomerov len pripomeniem, že fixácia je obdobie, počas ktorého máte garantovanú výšku úroku na Vašom úvere. Teda pokiaľ sa i zmenia sadzby ECB, od ktorých sa v zásade odvíja výška úroku na úveroch, výška Vášho úroku sa nezmení. Vždy pri výročí fixácie Vám banka oznámi úrok pre nasledujúce obdobie v dĺžke fixácie a opäť je tento úrok nemenný. Okrem toho je štandardne pri výročí fixácie možné úver predčasne splatiť, čo súvisí so zmenami podmienok so strany banky, s ktorými v princípe nemusíte súhlasiť. V princípe preto, lebo ak nemáte peniaze na vyplatenie úveru, je Vám váš nesúhlas nič platný a v úverovom vzťahu musíte zotrvať.
V zmluve o úvere, ktorú som s bankou uzavrel bolo určené, že úver môžem k dátumu fixácie bezplatne splatiť a pokiaľ by som chcel úver splatiť mimo výročie fixácie, potom som musel za predčasné splatenie úveru zaplatiť poplatok, ktorý sa vypočítal podľa vzorca
(2 / dĺžka fixácie v dňoch * počet dní do konca fixácie ) % zo sumy nesplatenej časti úroku
Z uvedeného vzorca vidieť, že čím kratšie pred dobou fixácie by som úver chcel splatiť, tým menej ako poplatok zaplatím. Samozrejme, nezanedbateľným faktorom je i dĺžka fixácie a keďže ako som už spomenul, peniaze som očakával čoskoro, volil som jednoročný fix.
Moje očakávania sa nakoniec ukázali pesimistické a peniaze som mal naspäť už v decembri 2009. Nemal som záujem dlhšie platiť úver a navyše sa o všetkom dopočula moja babka a tak som každodenne počúval o tom, ako ona nikdy pôžičku nemala, ako by nespala a ako tak môžem žiť. I navštívil som pobočku Tatrabanky so zámerom dlh predčasne vyplatiť a začala sa moje trápenie.
V banke ochotne vyplnili príslušné tlačivo, upozornili ma, že dostatok finančných prostriedkov musím mať v určený deň na účte, inak úver bude pokračovať a ja budem platiť ďalej. Problém nastal s vyčíslením, s ktorým som principiálne nesúhlasil. To že som zaplatil niekoľko stoviek eur na (myslím 3) splátkach a z úveru mi ubudlo asi 5 EUR som akceptoval, ale to, že banka sa medzičasom rozhodla zmeniť podmienky a za predčasné splatenie úveru požadovala paušálny poplatok 5% som opomenúť odmietol. Treba poznamenať, že 5% by ste zaplatili i týždeň pred uplynutím fixácie, hoci podľa pôvodne dohodnutého vzorca by poplatok bol blízky 0.
V banke mi tvrdili, že poplatok je určený vo všeobecných obchodných podmienkach a tie je banka oprávnená kedykoľvek zmeniť. Argument, že ja mám výšku poplatku určenú zmluvne a tá istá zmluva určuje, že všeobecnými podmienkami sa spravuje len to, čo nie je bližšie upravené v zmluve, pán, ktorý vec so mnou riešil, nechcel pochopiť a uznať. Len pre orientáciu, poplatok, ktorý po mne chcela zaplatiť banka sa pohyboval na úrovni cca 1500 EUR, kým poplatok určený na základe dohodnutého vzorca vychádzal na cca 400 EUR.
Tragikomické nebolo počínanie pracovníka za prepážkou, ktorý objektívne nemal možnosť zmeniť prednastavenia systému, ktorý mu poplatok vypočítal. Smutné bolo, že v celej centrále Tatrabanky sa nenašiel nik, kto by bol ochotný a schopný problém riešiť. Nielen, že som musel volať z vlastného telefónu, lebo priamo na pobočke mi odmietli dať k telefónu kolegyňu, ktorej pracovník pobočky volal, ale pani, ktorej som sa dovolal asi 30 minút vzdychala do telefónu, až som nadobudol pocit, že nevolám na linku banky, ale spoločnosti poskytujúcej služby pre dospelých. Komické boli argumenty všetkých zamestnancov, s ktorými som sa dostal do styku, či už osobného alebo po telefóne. Za všetky spomeniem vyjadrenie pracovníka pobočky, ktorý m tvrdil, že ich pobočka nie je obchodným miestom banky - totižto podľa všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré banka zmenila, mala byť zmena prístupná na webe i vo všetkých obchodných miestach. Keď som sa pýtal, kde sú zmenené podmienky k nahliadnutiu, povedal mi onen brilantný argument. Alebo keď som volal s tou vzdychajúcou pani, prečo mi chcú určovať poplatok na základe VOP, keď v zmluve je jasne uvedený poplatok a teda nebol dôvod brať do úvahy VOP, povedala mi, že predsa to tam je napísané. Čo a kde neviem, ale nebolo. Respektíve bolo, že sa spravujeme zmluvou a hotovo.
Po doobedí strávenom v prekrásnom prostredí banky, kde mi 4 mesiace predtým ponúkali kávu a čaj a teraz na mňa zazerali, zistili, že nebude to inak, len sa obrátiť na niekoho kompetentného na centrále. Otázka bola na koho, i vhod prišla metodika. Nadiktoval som svoj elaborát, pracovník pobočky, ktorá nebola obchodným miestom banky ho odoslal a naznačil mi, že je časť odísť.
Dva dni nato ma ráno zobudil telefón z Tatrabanky s tým, aby som prišiel podpísať dohodu o predčasnom splatení úveru, a že na metodike mi dali za pravdu. Pravdu povediac, inú možnosť som nepripúšťal a medzičasom som už mal spracovanú žalobu na Tatrabanku. Pomyselná čerešňa na torte však mala ešte len prísť. Poobede som sa zastavil v pobočke, dohodu podpísal, vychutnal víťazstvo nad gigantom a pomyselne zavelil na odchod. Vstávajúc ma vyrušili slová pracovníka banky, ktorý mi povedal, že volal s kolegyňou z metodiky (zrazu jej vedel i zavolať, hoci dva dni predtým v centrále TB nemali telefóny) a spýtal sa jej, čo by sa stalo, keby sa neozvem. A ona po pravde povedala, že by som zaplatil poplatok 5%. Zarazený jeho úprimnosťou, rozmýšľajúc nad významom tohto trápneho priznania a verný svojej drzej papuli som jeho objav tlmočil do reči ľudu slovenského: ,,Keby sa neozvem, sprosto by ste ma okradli". Vypočujúc si poznámku, že nemusíme byť vulgárny som odchádzal, rozmýšľajúc či je vulgárnejšie spojenie sprosto okradnúť alebo to, že jedna s najväčších bankových inštitúcií v krajne ma chcela obrať o približne 1100 EUR.
