
Drobný ostrovček zapatrošený v Dodekanéskom súostroví v Egejskom mori je vzdialený od Tureckého pobrežia "čo by kameňom dohodil". Perfektná destinácia pre cestovateľov, ktorí poprí leňošení na pláži a vyjedaní all inclusive stolov, majú chuť prekutrať každý zaujímavý kút neznámeho kúska Zeme. Kos je dlhý iba 45 km a preto je cestný skúter hádam najšikovnejším prostriedkom na spoznávanie prírodných a historických krás, ktorých je tu skutočne hojne. Požičovne a benzínky sú doslova na každom kroku a ceny sú prijateľné. V našom prípade to bol skúter z požičovne “Power Xtreme Moto” za 16 €/deň. Majú perfektný servis v rámci celého ostrova. Odskúšali sme na vlastnej koži, keď nás počas cesty zastavila porucha motora. Po telefonickom opise polohy sa k nám do polhodiny pristavila biela dodávka s náhradnou motorkou a o chvíľu nám už zamestnanec požičovne s úsmevom na tvári vycucával neprejazdený benzín z pokazeného skútra, aby ho následne vlial do nádrže toho nového.

Našou “základňou” bolo stredisko Tigaki, malé turistické mestečko na severe ostrova so širokou piesočnatou plážou, z ktorej je krásny výhľad na ostrovy Kalymnos, Pserimos a na biele domčeky egejskej riviéry v Turecku. Pri pohľade na opačnú stranu môzete zazrieť Mount Dikeos (846 m.n.m.), najvyššiu horu Kosu.

Podľa portálu Tripadvisor je na prvom mieste spomedzi všetkých výletov a atraktivít v tejto oblasti, návšteva vulkánu na ostrove Nissyros. Dosť dobrý dôvod nenechať si to újsť! Trajektom sme vyrazili z mesta Kandramena a na Nissyros sme dorazili presne o hodinu. Privítala nás tradíciami sršiaca dedinka Mandraki, kde sme navštívili starobylý pravoslávny kláštor. Človek sa pri výstupe poriadne zapotí, no výhľad odtiaľ stojí za to. K samotnému vulkánu je to potom už len pár minút jazdy autobusom po krkolomných serpentínach. Najväčšou atrakciou je jednoznačne kráter Stefanos, ktorý vznikol ako kaldera. Explózia spoôsobila prepadnutie stien sopky. Po príchode ku kráteru sme okamžite zacítili nepríjemný zápach síry. Steny sú zafarbené žltou a zelenou farbou výparov. Najkrajším zážitkom je však zostup do krátera a prechádzka po povrchu neustále bublajúceho vulkánu. Jeho aktivitu je počuť, cítiť a vidieť na každom kroku.

S manželkou sme si na brázdenie po ostrove Kos vyhradili dva slnečné dni. Prvý, v priebehu ktorého sme sa motali po severnej časti ostrova, sme venovali spoznávaniu zrúcanín a historických miest. Ten druhý bol zameraný na “beach hunting”, teda hľadanie tých najkrajšich pláží, ktorých je na juhu ostrova naozaj neúrekom.
Deň čislo jedna sme odštartovali v starej usadlosti Paleo Pyli, ktorá sa rozpína na úpätí hory Dikeos. Po miernom turistickom výkone sme sa dostali medzi pozostatky osídlenia, ktoré obyvatelia opustili v roku 1830, kedy tu zaúradovala epidémia cholery. Staré Pyli leží priamo pod zrúcaninou byzantského hradu z 11. storočia, ktorý vybudovali ako útočisko pred pirátmi a Turkami. Musím uznať, že výhľad si zvolili fantastický. Celé severné pobrežie mali ako na dlani.
Z Pyli vedie drsná cesta do dedinky Zia, ktorá ťaži z turizmu čo to dá. Desiatky obchodov so suvenírmi a ponuka tradičných produktov, ktoré vyrábajú len a len tu, donútia aj posledného držgroša vytiahnúť peňaženku z vrecka. Populárny je hlavne tymiánový med a “home made” limonáda.
Zo Zie sme sa vybrali cestou s ukážkovým asfaltom ďalej, smerom k hlavnému mestu Kos. Po trase sme sa ešte zastavili pri pozostatkoch antického liečebného chrámu Asklepion. Práve tu pravdepodobne študoval už spomínaný Hippokrates.

Kos je hádam najmenšie hlavné mesto, aké som kedy videl. Je priam preplnené historickými pamiatkami a celkovo pôsobí veľmi živo. K zaujímavým miestam patrí johanitská prístavná pevnosť, antická agora, staroveké divadlo Odeon a rímske zrúcaniny. Za povšimnutie stojí aj Hippokratov platan, pod ktorým vraj učil svojich žiakov. Odborníci však tvrdia, že vek stromu túto legendu vyvracia a nie je možné, aby dosiahol 2500 rokov. V každom prípade má toto miesto čarovnú atmosféru.

Postupne sme sa prehupli na južnú stranu ostrova a scenéria sa rázom zmenila. Krásne výhľady, do červena sfarbené kamenné steny a pokojná hladina mora ako zrkadlo. Dlho sme si však cestu neužívali. Drzo nás zastavila tabuľa so zákazom vjazdu. Cesta skončila presne nad miestom zvanom Thermae. Už z názvu vyplýva, že ide o termálny prameň. V tomto prípade vyviera priamo zo skalnej steny, ktorá oblkopuje malú pláž a v umelo vytvorenom bazéniku sa mieša s chladnou morskou vodou. Vďaka tomu má príjemnú teplotu a priaznivo pôsobí na artritídu, reumatické a gynekologické potiaže. Cestou naspäť sme sa unavení kultúrou a históriou zvalili na pláži Agios Fokas, ktorá je špecifická tmavým pieskom a príjemnou atmosférou.

Druhý deň nás čakal už len oddych na najkrajšich plážach ostrova. Po raňajkách sme vyrazili z Tigaki smerom na Kefalos. Po ceste sme sa ešte zastavili v mestečku Antimachea, v ktorom je veľmi fotogenický veterný mlyn.

Všetky vychytené pláže juhu sú súčasťou jedného dlhého úseku, ktorý sa tiahne až po Kefalos. Najviac vo mne zarezonovala “Magic Beach”. Je k nej neskutočne zlý prístup po prašnej a neupravenej ceste, no je jednou z najkrajších pláží, aké som kedy videl. Zlatistý piesok, krištáľovo čistá voda a minimum ľudí -jednoducho raj. Pás pláží ďalej pokračuje skvostami ako “Paradise Beach”, “Camel Beach”, alebo “Agios Stefanos”. Práve posledná spomenutá najviac ulahodila mojej manželke – bývalej plavkyni. Z pláže sa totiž dá preplávať na neďaleký ostrov, kde možete zazvoniť na zvonec visiaci na modro-bielej bazilike. Veľmi príjemný zážitok, keďže voda je v tejto oblasti priezračná a pod hladinou sa pohybuje množstvo farebných rybičiek. Cesta späť trvala až prekvapivo krátko. Prekonávate tu totiž smiešne vzdialenosti a ak sa nikde nezastavujete, prejdete ostrov za veľmi krátky časový úsek.

Kos je plný zaujímavých a dobrodružných miest. Nenechajte sa preto stiahnúť all inclusive pohodlím a “ochutnajte” tento malinký, ale bohatý ostrov!