Hneď pri vstupe násupútali naaranžované záhradné stoly,lavice, stoličky tak som odparkoval vozík a išiel som sabližšie pozrieť na ponúkaný tovar.
„Celkom pekné“vravím si, „ale pozriem ešte či majú aj iné.“
Šok 1. niekto mi stiholvziať moj odparkovaný vozík aj s mojou 10korunou...
„čo už stalo sa“pomyslel som si.
Toto ma malo asi varovať,neuposlúchol resp. nepochopil som toto znamenie. /godsorry!/
Vybrali sme sa teda dosekcie so záhranými „haraburdami“. Ako prvéprišli do rany stoly a stoličky. Celkom sa nám niektorékúsky pozdávali ale akosi žiaden predajca nemal záujempredávať tak sme nič nekúpili.
Druhé v poradíboli grili. Najprv sme potrebovali vyriešiť základnúotázku
„Plyn alebouhlie?“ zvíťazil plyn.
Mali vystavenýchtak cca 8-10 ks rôznych plynových grilov len si vybrať.Hmm len ktorý.... po dlhšom skúmaní a čítanípríbalových letákov sme sa teda rozhodli. Šokďaľši a z ďaleka nie posledný,
„kde nájdemgril v stave schopného prepravy?“
Po márnom hľadanísme zamierili k „i“ tam sa družne bavili 4 pracovníčky ana náš dotaz kde nájdeme to čo hľadáme násso „zjavným“ záujmom informovali o tom, že tovarje hneď vedľa vystaveného tak si máme vziať čochceme. Po vysvetlení, „ale tam nič nie je“ námodporúčili nájsť si predajcu. Na otázku,
„kde dotyčnéhonájdem“ som dostal strohú odpoveď,
„jeden je naobede a druhý niekde na pľaci.“
Tak som sa vybral hľadaťtoho na „pľaci“ nakoľko som netušil kde majú závodnújedáleň. Predajcu som po chvíli našiel. Opýtalsom sa ho na tie grili a on s „nadšením“ v tvárizahlásil že sa príde pozrieť.
Prišiel. Zavolal.Oznámil.
„toto su jedinékusy vezmite si to tak ako to je.“/ so žiadenéhos vystavených nemali viac ako po 1ks/
Na dotaz či by námnemohli aspoň časť rozmontovať sa na mna pozrel ako na blba stým, že „oni nerozmontovávajú.“ Ahačize bolo by fajn nabúdúce si doniesť aj sadu náradiaaby som sa stým mohol na parkovisku pohrať.
Trošku rozčarovanýsme si chceli urobiť akú takú radosť a zapáčilasa nám hojdačka.
„Túberieme!“ padlo rozhodnutie.
Čuduj sa svete rovnakýproblém ako s grilom ani zasvet nájsť v rozobratomstave. A rada predjacu?!
„vezmite si to takako je!“ tak to bola posledná kvapka !
/V mysli mi prebeholobrázok ako hojdačku o rozmeroch cca d=200cm, v=190cm,š=100cm pakujem do kufra „ľudového“ automobilu./
Prepáčtezahučal som na predajcu „ale liazku som nechal dnes zaparkovanúdoma!!!“
a s pocitom absolútnejradosti som mu nechal ostatný nákup uprostred predajnea odcválal som preč!
Zabil som 2 hodiny vnejakom otravnom obchode, kde predajcom zákazníknestojí ani len za milé slovo a aku takú ochotuspriemniť zákazníkovi jeho nakupovanie.
