Dôvodom bolo, že orgány činné v trestnom konaní ani Ústavný súd SR neboli schopné splniť svoj pozitívny záväzok chrániť život a zdravie človeka (dieťaťa), pretože neuskutočnili účinné vyšetrovanie vo veci sexuálneho zneužívania maloletej a trestné stíhanie zastavili so záverom, že skutok sa nestal, aj napriek tomu, že zneužívanie dieťaťa bolo potvrdené niekoľkými znalcami.
ESĽP podrobil kritike rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, pretože neobsahovalo podrobné a presvedčivé odôvodnenie. Spôsob, akým boli implementované mechanizmy trestného práva nespĺňal pozitívne povinnosti štátu podľa čl. 8 Dohovoru.
V tomto prípade ESĽP vytkol orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len OČTK) neuskutočnenie účinného vyšetrovania. Bohužiaľ toto nie je ojedinelý prípad, je to bežná prax v 90% prípadov. Pokiaľ sa v našej krajine ocitnete v pozícií poškodeného, musíte častokrát vyvinúť enormné úsilie, aby ste dosiahli spravodlivosť, resp. zadosťučinenie. Ale treba povedať, že nie je to len o OČTK, je to aj o prokuratúre a súdoch, pretože títo musia s OČTK počas vyšetrovania kooperovať. Napríklad vo vyššie uvedenom prípade M.M.B prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a nariadil vyšetrovateľom vypočuť znalkyne, ktoré vypracovali jeden z posudkov za účelom získania ich jednoznačného vyjadrenia. Po vypočutí znalkýň vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v októbri 2015 zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že skutok sa nestal. Vyšetrovateľ konštatoval, že napriek záverom znalkýň, podľa ktorých sťažovateľka vykazovala znaky sexuálne zneužívaného dieťaťa, vzhľadom na nedostatok akýchkoľvek ďalších dôkazov podporujúcich tieto závery nebolo možné preukázať, že ku skutku došlo. Sťažovateľka sa obrátila aj na Ústavný súd SR, ktorý jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Na Slovensku je už dlhodobo zaužívané, že každý* „úradník“ nehľadá spôsob ako vec vyriešiť, ale naopak spôsob ako sa veci zbaviť, a to obzvlášť pokiaľ je vec zložitá a náročná na dokazovanie. Tiež je možné sa stretnúť aj s opačným paradoxom, kedy niektorí dokážu „variť aj z vody“, ale to je zase na iný článok a rozobratie inej problematiky.
Podstatné je sa zamyslieť nad tým, že veci v našej justícií buď trvajú enormne dlho, alebo sa odsúvajú, odmietajú, neriešia... Som toho názoru, že celé je to o ľuďoch a možno by sa už niekto mal zamyslieť aj nad tým, že kritériom na obsadzovanie niektorých významných funkcií by mal byť aj charakter konkrétnej osoby.
Tento prípad je príkladom fungovania OČTK nie len v tomto, ale aj v mnohých iných prípadoch, kedy sa nechráni fyzická integrita, život, zdravia, osobnosť občanov (česť výnimkám, ale tých je bohužiaľ málo).
*Existuje aj malé % výnimiek
