Smerujú, tak ako my, na pár dní k najväčšiemu jazeru na svete - Kaspickému moru. Prakticky celou cestou klesáme - z nadmorskej výšky viac ako 1600 m n m. v meste Zanjan až do mesta Rasht neďaleko pobrežia do hĺbky -28 m.

adrenalínová cesta autobusom v Iránskych horách

okolitá príroda (foto z idúceho autobusu)

študenti so svojim učiteľom

základy prvého perzsko - slovensko - estónskeho slovníka
Z množstva pozvaní sme si vybrali manželov Hadi a Setareh a ich dvoch synov. V ich modernom byte sme dostali vlastnú izbu s kúpeľnou a od prvého momentu sa rozpútala hostina obrovských rozmerov. Opätovne sme mali ťažkosti s odmietaním, ďakovaním, a vysvetľovaním, že jesť viac už naozaj nevládzeme. Setareh je jedna z tých, ktorá nechce akceptovať fakt, že každý z nás má iba jeden žalúdok.
Každopádne, v rodinke sa okamžite cítime ako doma. Jedného dňa nás synovia Erfan a Ali vzali na celodenný výlet do unikátneho mestečka Masuleh. Masuleh je typické tým, že je postavené v strmom svahu a strechy dolných domov tvoria ulice a dvory domov nad nimi, pričom takto je postavených hneď niekoľko poschodí. Iba v rámci mestečka dosahuje prevýšenie viac ako 100 výškových metrov.

Masuleh

sterchy sú dvory - dvory sú strechy

Masuleh

Iránci milujú pikniky a pssst, Kadri je bez šatky.

fuuuuuuuu "it is not a joke, you will kill me with your smoke"
Keďže chceme vidieť aj iné časti Iránu, musíme aj napriek smútku v očiach našich hostiteľov pomaly postupovať. Len aby si nás udržali ešte aspoň jeden deň navyše, Hadi vymyslel plán, že nás vezmú autom k jeho rodičom asi 200 km pobrežím smerom na východ.

zahmlené pobrežie Kaspiého mora
Zastavujeme sa v pobrežnom meste Ramsar, ktoré je známe podpisom dohovoru o ochrane mokradí (a obchodom s vypchatými zvieratami) a odtiaľ sa vezieme krížom cez subtropické dažďové lesy až do slnkom zaliatej horskej dedinky Javaherdeh. Nechce sa nám veriť, že sme v Iráne.

Ramsar, mali tu aj vypchaté mačky, psy, ovce, kozy a pod.

slnkom zaliata dedinka Javaherdeh (cca 2500 m), vľavo takmer trvalá hmla nad Kaspickým morom

jeseň v Iránskych horách
Najmä vysoká vlhkosť, hmla a časté dažde pri hladine Kaspického mora lákajú ľudí z celého Iránu, ktorý je na väčšine územia tvorený vyprahnutou púšťou a suchými horami. Neskôr sme sa dokonca stretli s ponukami cestovných kancelárií lákajúcich turistov na zaručený dážď. Tzv. "dažďový turizmus" sa prejavuje napr. aj sloganmi typu „100 % garancia dažďa !" či „Ak nebude pršať, vrátime Vám peniaze !"
My ale dažďovými turistami nie sme, a tak radšej ideme ďalej. Nemilosrdné sú hodiny 30-dňových víz v našich pasoch.
Jednodňová návšteva mesta Zanjan nám priniesla ďalšie priateľstvo. Mladomanželia Asker a Zahra nás pozvali stráviť noc v ich skromnom príbytku. Aj napriek tomu, že neprehovorili ani slovo po anlglicky (a my zase ani slovo perzsky) sme sa dokázali celý večer zabávať. Opätovne sa potvrdilo, že hovorená reč je iba jedna z foriem komunikácie. V dome Askera a Zahry toho veľa materiálneho nebolo, ale zato atmosféra prekypovala láskou.

Zahra a Asker

skromná večera, aj v Iráne sa je na zemi

no a na zemi sa aj spí
Zanjan má bazár podobný tomu v Tabrize. A sme späť v oriente. Nasávame atmosféru.

aj títo chlapi nasávajú atmosféru (obr. "ťažký vzduch, ťažká pohoda" bazár v Tabrize)

farbiar

Tento starček nám do diktafónu nahovoril starú perzskú báseň o láske

ďalšia nezmyseľnosť režimu. Tvár ženy nesmie byť ani na úmrtnom oznámení

Zanjan
Akým spôsobom je bránený súčasný iránsky režim sme sa presvedčili na nádvorí mešity v Zanjane, kde zorganizovali prehliadku vojenskej techniky.

silová obrana teokracie

kupola v mešite vyzdobená tisíckami drobných zrkadielok. Efektné
Ideme ďalej. V Iráne je vybudovaná sieť kvalitných diaľnic, najmä v okolí Teheránu. Našou ďalšou zastávkou bude práve súčasné hlavné mesto.

krajina na západe Iránu

krajina za oknami idúceho autobusu