Do Karsu sme prišli vo dvojici a odchádzame už traja. Pripojil sa k nám Francúz Xavier. Ten putuje sám už niekoľko mesiacov a keďže máme spoločnú cestu - na pár dní sa spájame a všetkým nám je veselšie.
Stopovanie Tureckom v trojici je takisto jednoduché a tak nádhernou krajinou pod Araratom napredujeme rýchlo. Kvôli napätej Turecko - Kurdskej situácii však relatívne často zastavujeme pre vojenské kontroly.
ďalšia vojenská kontrola
za oknami ďalšie zaujímavé formy krajiny
stopovanie priamo pod Araratom
Večerný Dogubayazit má neuveriteľné čaro. Sedíme pri pevnosti Ishak Pasha, nad hlavami miliardy hviezd, Ararat žiari bielou čiapočkou a my sa popíjajúc grécke Ouzo a lúskajúc turecké lieskovce lúčime s touto úžasnou krajinou. Ráno nás čaká niečo neznáme, niečo tajomné, zakázané... neochutnané... zatracované...čaká nás Irán.
Cestou na hranicu míňame odbočku k Noemovej arche (sme predsa pod biblickým Araratom), ale Irán nás láka viac a tak návštevu archy nechávame nabudúce.
O chvíľu už bez najmenších ťažkostí stojíme pred bránou do Perzie. Z diaľky vidíme obrovské portréty Iránskych duchovných vodcov. Kadri sa pred vstupom do hraničného priestoru zahaľuje - lúčime sa s tureckými colníkmi a - ocitáme sa v medzipriestore medzi dvomi bránami. Medzi dvomi svetmi.
Irán - zahaliť sa !
medzi dvomi svetmi
Okamžite k nám, na rozdiel od ostatných, prichádzajú policajti v civile. Berú nám pasy a miznú v útrobách colnice. Ostatní colníci nám zatiaľ ponúkli čaj a na veľkoplošnej obrazovke s nimi pozeráme futbal. Všetko dopadlo dobre. S Iráncami sme asi lepší kamaráti ako Francúzi a tak nám na rozdiel od Xaviera neberú odtlačky prstov a po chvíli sa ocitáme za hranicou obklopení skupinou vexlákov a taxikárov.
kúpim eurá, doláre a turecké líry za supernevýhodný kurz !
hranica Gürbulak (TR) - Bazargan (IR)
Okrem dotieravých vekslákov za hranicou stretávame Nemca na motorke, ktorý sa už niekoľko dní nemohol pohnúť. Urobil totiž fatálnu chybu a do Iránu prišiel iba s platobnými kartami, bez peňazí v hotovosti. Iránske bankomaty ale karty používané v Európe úspešne ignorujú. Vyzeral skutočne beznádejne. Kvôli jednovstupovým vízam sa nemohol vrátiť do Turecka a bez benzínu sa zas bál pohnúť ďalej do Iránu. Xavier mu požičal 50 € a tak boli nakoniec spokojní všetci. Nemec mohol ísť ďalej, vekslák zarobil a my sme sa vydali do Iránu po vlastných.
beznádejný Nemec
Ararat z druhej strany
Čaká nás 30 nezabudnuteľných iránskych dní.
