v Turecku začiatkom septembra (foto: Peter Halaj)
Turecká pohodlnosť
"open air" stop č. 166 (foto: Peter Halaj)
Cestou domov sme sa ešte zastavili ukamaráta v Burse (Bullent sa medzičasom oženil) a po preplavení sa cezDardanely definitívne vyrážame na spiatočnú cestu.
u Bullenta
Európa na obzore !; prieplav Dardanely (foto: Peter Halaj)
posledná noc v Turecku v tzv. milión-hviezdičkovom hoteli
Po dlhej dobe sme sa opäť rozdelilido dvojíc, zaželali si štastnú cestu, dobré stopy a odovdzali sme sa do rúkdobrotivých tureckých kamionistov mieriacich na západ.
...pohodlná noc na streche kamiónu, aj také sa stopárovi prihodí (foto: Peter Halaj) Prestopoval som už desaťtisíce kilometrov, ale tentokrát sa nám podarilrýchlostny rekord - z Tureckých hraníc sme prišli na Slovensko za 27 hodín.Ďakujeme. Vlastne, ďakujeme všetkým 192 šoférom, ktorí nás zviezli aspoň kus cesty natých viac ako 12 000 kilometroch, ktoré sme tento rok prešli. Prešli sme toho celkom dosť - Maďarsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu,Albánsko, Macedónsko, Bulharsko, Turecko a Gruzínsko. Pohybovali sme sa odnulovej nadmorskej výšky po 5167 m n m, od +50 stupňov v Dyiarbakire po -10 navrchole Araratu.
Tak. A ja sa teraz teším na krásneslovenské hory, na brusnice, na huby, potoky a zelený mach, do ktorého sistrčím nos.
doma, u mamy, v bezpečí
mapka cesty
