Pridal sa k nám malý chlapec - iba tak, chcel s nami chvíľu kráčať a nechať sa odfotiť. Spestrenie tichého, pomalého večera. Ukázal nám miesta, kde pasie husi, kde hrávajú futbal, či kde schovávačku. Za súčasnou dedinou je jej stará časť... pôvodné domy či pivnice, sú vyhĺbené do skalných vežičiek - dedina vyzerá až neskutočne rozprávkovo.
Selime
kamarát
Čím bližšie k opustenej časti dediny, tým väčší strach rástol v chlapcových očiach. Ten neskôr vystriedalo zdesenie z nášho plánu prespať v jednom z kamenných domov. Nakoniec nás držal rukami a na kus papierika kreslil niečo, čo sme vôbec nevedeli identifikovať. Pod obrázky napísal: „Burada canavar var !". Naše chabé znalosti turečtiny nám v tomto žiaľ nepomohli - bol to až šofér a náš hostiteľ o niekoľko dní, ktorý nám preložil odkaz napísaný trasľavou rukou: „Sú tam príšery !"
tu niekde sa chlapec otočil a utekal preč
našli sme si starý opustený dom...
... s prekrásnym výhľadom
vchod
Dolina Ihlara je známa vďaka svojim vyše 50 jaskynným kostolom, my sme si však užívali jej prírodné krásy.
dolina Ihlara
v doline Ihlara
Ihlara v plnej kráse
miestni obyvatelia
miestni obyvatelia
Kadri si užívala
prieskum...
Ibrahim jazdí s cisternou benzínu denne 580 km. Keď nás na záver svojej trasy zbadal stáť pri ceste, neváhal ani minútu.
ďalší dobrosrdečný človek
Po hodinke sa ocitáme v jeho dome a štyri dcéry (1, 6, 9, 11 ročné) si nás okamžite adoptovali. Učia nás nespočetné množstvo hier, pesničiek, riekaniek, či tureckých slovíčok. Ibrahim oddychuje v pod morušou v záhrade a čaká na večernú modlitbu z mešity, aby si konečne mohol zajesť. Vrcholí totiž posvätný mesiac Ramadán. Jeho žena sa usmieva a po spoločnej večeri a ponuke ostať tak dlho, ako len chceme sa opäť cítime ako doma.
Elif, Fatima a Yasemine
Prostredie, kde sme sa ocitli sa opísať hádam ani nedá.
magická Kapadokia
magická Kapadokia
magická Kapadokia
magická Kapadokia
Turecko si opäť naplno vychutnávame.
