Drevená hraničná budovas obrovskou červenou albánskou zástavou pôsobilazvláštnym dojmom. Išli sme stopom, šofér zobral našepasy a kdesi odišiel. Čušali sme ako 5 peňazí a natvárach mojich spolucestovateľov bolo vidieť obavy a strachz neznámeho.
Colníci nerobili žiadneproblémy ani nás nevideli.
No a potom - ocitli sme sa v krajine oktorej sa vie len málo.
Cesta bola dobrá a pochvíli sme prišli do Škodry, najhoršieho mesta Albánska.Náš kamarát nás vyhodil z auta niekdeuprostred rušnej rozbitej ulice plnej odpadkov z ktorýchsem-tam vykúkala nejaká tá zdochlina. Ale nebolo to až také zlé.
v uliciach Škodry
v uliciach Škodry (foto: Peter Halaj)
Bola nedeľa, deň svadieb a tak všadebolo veselo.
svadba (foto: Peter Halaj)
Vybrali sme sa na pevnosť z ktorej súúžasné výhľady do okolia, neďalekéhory, Skadarské jazero a zlievajú sa tu 3 rieky.
pohľad z pevnosti nad Škodrou, v pozadí Skadarské jazero
Potom sme sa zmenili prachy, samozrejmeže u vexláka, tých je všade v Albánsku akomaku a stále dookola mávajú strašnou bunčoupeňazí a vykrikujú „euro-dolár !".Policajti to neriešia.
vexláci - Euro ! Dolár !
Zo Škodry sme ešte večer išli doTirany. Krajina je celá krásne zelená, čakalsom väčšiu suchotu. Široké okolie Tirany je celéurbanizované, kukurica, kravy, kopa ľudí, nedostavanédomy...a bunkre. Sú ich tu tisíce, vraj v celomAlbánsku od 700 do 800 tisíc, a sú rozmiestnenéúplne všade, náhodne, medzi domami, medzi stromami, vlesoch, na poliach, na plážach, hocikde. Sú celébetónové, vojde sa do nich spravidla jeden človek. Doniektorých aj viacerí. Ľudia sú tu na tiebunkre úplne zvyknutí.
V Tirane sme mali šťastie. Už sastmievalo a my sme nemali kde spať. Vtedy nám Cestazoslala dve anglicky hovoriace dievčiny a tie námporadili lacný hotelík - za 25 Euro !!! - uff tak tonám spadli sánky, ale nevzdali sme sa už sme tohopozjednávali dosť. Po malom divadielku pred majiteľom hotelasa konečná ceny ustálila na 5 USD za noc so sprchou, 2ešusmi vriacej vody a možnosťou vyprať špinavé prádlov hotelovej práčke. Tľapli sme si. Hotel bol len 20 minpešo od centra.
ulice Tirany, výhľad z hotela
ulice Tirany, výhľad z hotela (foto: Peter Halaj)
hlavná cesta cez Tiranu
Centrum je velikánske srozľahlým námestím a panuje tu pokojná atmosféra.
v uliciach Tirany (foto: Peter Halaj)
v uliciach Tirany
ďalší Eurodolár priamo pod sochou národného hrdinu Skanderbega
Rozhodli sme sa vyskúšaťalbánske železnice - išli sme do druhého najväčšiehomesta - Durres, 35 km od Tirany...parádna jazda. Celúcestu sme mali vyklonené hlavy z okna, lebo vlak išielstrašne pomaly a okná su všetky vybité - tu majúľudia taký zvyk, že keď vidia vlak, tak doň hádžukamene. Až potom nás napadlo, že sme mohli schytať.
vlakom z Tirany
Durres je vcelku fajn. Vládne tu talianska atmosféra, všetci vedia po taliansky.Dostať sa do Talianska je ich najväčší sen. Je tu najväčší rímsky amfiteáter na Balkáne- pre 15 000 divákov, ale je v dezolátnom stave, okolosa veselo stavia a buduje.
Ešte v ten istý deň sme isliďalej. Zjednali sme študentskú cenu v autobuse - donajkrajšieho mesta v Albánsku - mestečka Berat. Je staré,stredoveké, s uzučkými uličkami, kamennýmidomčekmi, celé prekrásne biele s červenýmistrechami a veľkým množstvom okien. Berat býva označovaný ako mesto tisícich okien.
Berat, mesto tisícich okien (foto: Peter Halaj)
Berat, mesto tisícich okien (foto: Peter Halaj)
Berat, mesto tisícich okien (jeden z domov je "shitet" - na predaj)
v uličkách Beratu (foto: Peter Halaj)
krajina v okolí Beratu
Večer zase, tak ako každý deňpozvanie na pivo. Chalani sa rozšupli, dali sme si po 3 piváa začali nám oblbovať baby, tak sme išli na hotel. Zase smeto zjednali na 5 USD za izbu s televízorom, sprchou a celýmpre nás nepotrebným luxusom.
Tešíme sa čo bude ďalej.
