republika Makedonija
celkom sa mi páči ich vlajka
Prišli z dediny... (foto: Peter Halaj)
...a trúbili, bubnovali, spievali (foto: Peter Halaj)
V Macedónsku sme nakoniec strávili len päť dní. Zase sme sa ocitli v „Juhoslávii“,takže relatívne moderný svet a pohoda, aletaká...ehm, Slovanská, no a o veľkej pohostinnostinemôže byť ani reči.
Zastavili sme sa v mesteStruga, kde sme si u kamarátky urobili kompletnýpsychický, fyzický a technický „reštart“.Už takmer mesiac sme na ceste.
Ďalej sme navštívilihistorický Ohrid pri rovnomennom jazere spájajúci sa s Cyrilom a Metodom, antickúBitolu (Heraclea), či tabakovými plantážami obkolesenémesto Prilep. Tam sme stretli tvorcu sochy Alexandra Macedónskeho.
Ohrid (foto: Peter Halaj)
Ohrid
v kostole (foto: Peter Halaj)
Cyril a Metod
múzeum v Bitole (antická Heraclea)
na stope by niekto mal aj komunikovať...
Prilep
Alexander Macedónsky
tabakové plantáže v okolí mesta Prilep
Prilep - mesto tabaku
Prilep - mesto tabaku (foto: Peter Halaj)
Rozhodli sme sa radšejťahať čo najrýchlejšie do Turecka. Rozdelili sme sa na 2+2s tým, že sa stretneme v až Turecku. A takcez Bulharsko sme len prefičali. Na 2 stopy. Ten druhý bolTurek. Prvý čaj sme dostali už po niekoľkýchkilometroch, potom sme zastali v umývarke kamiónov –čo znamenalo druhý čaj, a kým si bol náššofér zatelefonovať, využil to druhý a objednal námskvelé jedlo + puding + ďalší čaj. Všetci boliuchvátení, že vieme pár slov po turecky.Pamätáme z minulého roka.
Hranica bola OK, prešlisme si to opäť pešo. Keď sme dostaváli do pasupečiatky, bol podvečer a na oblohe sme si všimli uzučkýpolmesiac a z mešity v Kapikule sa ozvalo Allahu Akbar. A sme tu.
brána do Turecka
Ešte sme ani nezložilibatohy pri ceste a už na nás kýva ďalšíkamionosta. Nastupujeme a hneď sa pýta či sme Slováci.To nám nešlo do hlavy, podľa čoho tak usudzuje. Hassan salen usmieva a ukazuje notes a nám pri pohľade do neho skoro„spadli sánky“. Tento istý týpek viezol predmesiacom Brka a Dušku v Srbsku z Noveho Sadu do Subotice. Je tokrásny magický okamih, Cesta nas pozdravila. Už saneviem dočkať ako im to povieme....
Vysadáme nadialničných platidlách, lebo Hassan ide inýmsmerom ako my. Už je tma, tak šlapeme popri ceste. Všimli si nastýpci, čo vyberajú mýto, a hneď nássťahujú na čaj. Slovo dalo slovo a ocitáme sav budove „výberčích“ mýtneho. Za tenrok sa v Turecku nič nezmenilo. Stále sa o nás niekto stará.Dostávame doslova apartmán, vrátane sprchy, TV,chladničky (jasne ze plnej) a keď sme sa o polnoci ukladali naspánok, prišiel Rašid, že máme ísť von doaltánku. Vraj práve na našu počesť dokončujúgrilované kura so zeleninou. Ajajáj, tak sa ešte nanoc napchávam, potom som samozrejme zle spal. A ráno? O 7.30, ešte predtým ako kamarátom skončila službasme museli pred ich očami jesť to, čo sme v noci do sebanenatlačili. A dostali sme 5 veľkých mydiel, tak to uz faktodmietame, ale je ťažké im vysvetliť, že my toľko mydielnaozaj nepotrebujeme nosiť v batohoch.
