Križovali sme ulicu opravárov áut a rôznych sústružníkov, keď tu zrazu na nás niekto píska a kýva spod rozobratej mašiny. Kývame späť a pokračujeme v ceste, ale Haki, tak sa volá, ďalší hrdina, celý zamastený vylieza von a pozýva nás do svojej dieľne.
testujeme kvalitu Hakiho výbavy
Na stole okamžite pristál čaj a po malej chvíli z blízkeho bufetu Kebabistan dorazili dve veľké porcie. Kebabu samozrejme.
Kebabistan, čo takto otvoriť si Haluškistan ?
Haki je z našej návštevy celý natešený. Zavolal svoju priateľku, jej synovca, brata, jeho frajerku a ešte pár známych. Dnes už dopracoval. Dočista sa vyumýval, naštartoval požičané auto a začala veľká okružná jazda.
u Hakiho v dieľni
Najprv, kým bolo ešte vidno nás zaviezli na vyhliadku nad mestom, neskôr na ďalšiu večeru, potom na novú práve zrekonštruovanú pláž, do nákupného centra s ľadovou plochou a večer sme zakončili na dvore malej útulnej čajovne, kde sme si spoločne zahrali Tavla.
osamelá mešita
Samsun- panoráma
Uličky mesta sú preplnené úžasnými stánkami s čerstvými rybami.
ryba - áno čo hej ? - to je otázka
myslitelia...
konečne som vyhral nad Turkom
Po veľmi príjemnom dni strávenom v Samsune sa navzdory zlej predpovedi počasia vydávame čiernomorským pobrežím ďalej na východ.
rozbúrené, dažďom bičované Čierne more
Vzal nás Murat, jednoduchý človek, šofér nákladného auta, ktorému je samému celé dni smutno. Prvú hodinu nás prosil, aby sme nič nevyzradili jeho žene. Dúfajme teda, že to pani nečíta.
Murat
Aj keď sa môže to zdať divné, vezie mlieko z jedného konca Turecka na druhý - z Istanbulu do Rize. Určite to nebola krava, čo vymyslela túto kravinu.
Na okolité čajové plantáže lialo ako z krhly a my sme boli radi, že máme strechu nad hlavou a môžme počúvať nekonečné politické diskusie na štátnom rádiu TRT FM.
čajové a lieskovcové plantáže sa tiahnu pobrežím Čierneho mora
Do Rize sme dorazili za trvalého dažďa uprostred noci a pravé turecké srdce Muratovi nedovolilo nás len tak nechať ísť nevedno kam. Unavený ešte našiel otvorenú plážovú reštauráciu, kde si o druhej nadránom dávame vyprážané ryby a na absurdite situácie ešte dodávajú čašníci, ktorí sa nám predvádzajú s viacerými dravými vtákmi, ktoré chovajú v kuchyni (?).
Murat neskôr našiel bezpečné miesto, kde odparkoval svoj náklaďák a podelil sa s nami o svoju stiesnenú kabínu. Napriek (alebo vďaka ?) štipľavému syrovému smradu jeho ponožiek sme strávili relatívne príjemnú, suchú noc.
