Spolu s dvojicou Nemcov sa tak po pár hodinách jazdy natrieskaným autobusom ocitáme na korbe džípu v tropickej džungli okolia NP Bardia.
Zobraziť Bardia NP na väčšej mape
Oblasť v okolí NP Bardia obývajú viaceré nepálske kmene no najpočetnejší sú príslušníci kmeňa Tharu. Ľudia Tharu obývajú juh Nepálu (tzv. Terai) a životu v tropických podmienkach sa prispôsobili skutočne unikátne - sú geneticky odolní voči malárii. Sami si hovoria ľudia lesa. Keďže lesy sú už z väčšej časti vyrúbané, v súčasnosti sa venujú skôr poľnohospodárstvu - pestovaniu ryže, horčice, kukurice či liečivým bylinám. V lesoch lovia zver a v studených riekach ryby.
ženy smerujúce k rieke na rybačku
pri dedinskej studni
každá škola má inú uniformu ale všetky dievčatá rovnaký účes
naboso
cestou do práce
Tharuovia žijú vo veľkých domoch s jednou kuchyňou - celé rodiny spoločne. Nezriedka žije v jednom dome aj 30 ľudí všetkých generácií. Spoločne pracujú na svojich poliach, o úrodu sa delia, vychovávajú deti či starajú sa o starých.
chlapec vracajúci sa zo školy
dom Tharu
gazdovstvo na hranici národného parku
práce na poliach
Zaujímavý bol spôsob sobášov. Rodičia zvykli zasnúbiť ešte svoje nenarodené deti. Ak sa potom narodili deti opačného pohlavia a vyrastali spolu ako kamaráti, boli svoji. Problém nastal ak sa v puberte jeden z nich „zaťal" a do takej svadby jednoducho nechcel ísť, keďže ostatní rovesníci už boli dávno zasnúbení. Táto tradícia už pomaly vymiera a rodičia väčšinou praktizujú tradičné svadobné dohody, až keď sú mladí vo "vhodnom" veku.
Za necelé 2 € sme dostali vlastný dom z rákosia podľa vzoru príbytkov kmeňa Tharu. Pomaly sa stmieva a z okolitej džungle sa ozýva škrek a kvílenie.
hotel - chalúpka
prvé čo sme uvideli, keď sme vošli do našej izby
Primo a náš hostiteľ nám celý večer rozprávajú o problémoch miestnych obyvateľov. Najhoršie je, keď do dediny vthrnú slony. Valia sa hlava - nehlava, cez domy, cez polia a ničia všetko, čo im stojí v ceste. Preto dedinu obkolesili ostnatým drôtom, ale ani to ich pred slonmi moc nechráni. Ak v dedine neúradujú divé slony, úradujú leopardy. Tichučko sa zakrádajú pod rúškom noci a zabíjajú ľuďom domáce zvieratá.
plot oddeľujúci divočinu od dediny
O tom, že dedinčania zvieratám zaberajú stále viac a viac životného priestoru, a že sa živia nezriedka aj pytliactvom už veľa nenahovorili.
Národný parku Bardia bol založený v roku 1988. Asi 1500 obyvateľov z územia nepálske úrady vysídlili a lesné ekosystémy ponechali na samovývoj. Dnes tu žije asi 30 druhov cicavcov (tigre, slony, nosorožce, opice), viac ako 200 druhov vtákov, množstvo druhov hadov a hmyzu.
vstupná brána do NP Bardia
mapka
Ráno - vyzbrojení odvahou, 2 litrami vody a 2 sprievodcami s 2 palicami sa vydávame na „pešie safari" - t.j. predieranie sa relatívne nebezpečnou džungľou národného parku. Stopy tigra objavujeme len pár metrov za vstupnou bránou národného parku - stopár Primo tvrdí, že tiger tade prešiel asi pred 20 minútami.
čerstvá tigria stopa
Primo - náš sprievodca
Napätie stúpa, počujem tlkot vlastného srdca a vďaka našej neohrabanej chôdzi aj praskanie vetvičiek pod nohami. Primo sa zakráda s palicou a šepká, že akonáhle nám dá signál máme čo najrýchlejšie vyliezť na „easy tree" (ľahký strom). Sľubujeme, že vylezieme ale v duchu rozmýšľam na aký ľahký strom vyliezť, keď okolo nás je iba tráva a obrovské hrubé stromy.
Primo v akcii
príroda NP Bardia
nádherná tropická rastlina
Tak či onak neohrození, dostali sme sa na piesočné naplaveniny pralesnej rieky Karnali. Piesok je posiaty množstvom stôp. Primo opäť ukazuje stopy tigra, slonov, nosorožca, opíc či antilop. Neďaleko sa vyhrievajú tri krokodíly. Chvíľu ich pozorujeme s rešpektom z diaľky, neskôr sme sa pomaly priblížili, na čo krokodíly reagovali flegmatickým skočením do vody.
príroda NP Bardia, rieka Karnali
stopy nosorožcov
naoko spiaci flegmatik
jedna "dávka" nosorožca
Ďalej pokračujeme korytom rieky. Chôdza je tu omnoho jednoduchšia, nevýhodou je ale to, že sme pre zver viditeľní.
na prechádzke džungľou
obdobie sucha v okolí rieky vytvorilo otvorené priestranstvá
na prechádzke
farebný krásavec
zvedavé pohľady
Po pol hodine sprievodca zamrzol na mieste a ukazuje smerom do kríkov asi 10 m pred nami. Vraj tam ležia dva nosorožce ! Našťastie sú k nám otočené chrbtom, no aj tak sa musíme odtiaľto pratať čo najtichšie a najrýchlejšie. Nosorožec sa bráni tak, že sa celou svojou (ťažkou) váhou rozbehne smerom na nebezpečenstvo. Keďže v rieke nerastie žiadny ľahký strom, nedá sa nič robiť, brodíme sa tokom plným krokodílov, pijavíc a ktovie čoho ešte na druhú stranu.
spiaci nosorožec
brodíme sa na druhú stranu
Podarilo sa nám vyliezť na druhý breh. Ostávame v kroví a pozorujeme druhú stranu rieky. Zvnútra džungle sa ozvalo kvílenie a onedlho okolo nás prebehla skupina antilop. Primo vraví, že jednu z nich práve ulovil tiger a je tu šanca, že po dobrom obede sa príde k rieke napiť.
Primo vylezený na "ľahkom strome"
jedna za druhou
Po malej chvíli ale namiesto tigra pozorujeme v húští na druhej strane pohyb. Neveríme vlastným očiam. Priamo pred nami sa vynorili dva mohutné nosorožce - samec so samicou. Že sa pozeráme na ich miesto sa dá vydedukovať z vychodenej cestičky dole brehom a veľkej kopy výkalov ku ktorej sa blížia. Postupne ju ovoniavajú a prispievajú ďalšími kilami.
Nosorožec indický - Rhinoceros unicornis
je to moje ?
... v akcii
Prakticky nedýcham. Ešte včera sa nám ani nesnívalo, aké fantastické prírodné divadlo dnes zažijeme. Nosorožce sa pomalou chôdzou majestátne približujú k toku rieky, kde sa prišli napiť. Sme od nich vzdialení cca 30 metrov.
naša reálna vzdialenosť od nosorožcov
Rhinoceros unicornis v plnej kráse
Rhinoceros unicornis
Zhruba po desiatich minútach nás samica zavetrila. Začala sa prudkými pohybmi okolo seba obzerať a „fŕkať". Samec sa ani nepohol a stále pil. Až keď bola veľmi nepokojná zdvihol hlavu, otočil sa a pomaly spoločne odkráčali späť.
samica niečo cíti - to človečina smrdí
pomalý odchod do bezpečia
Rhinoceros unicornis - nádherné zviera
Ešte dlho sme tam čupeli ako prikovaní a neveriacky krútili hlavami.
