...bol to úchvatný zážitok po tom, čo sme boli vtotálne európskom Istanbule a Burse...tu si nás hneď odchytili dedinčania apozvali nás k sebe domov do ich príbytkov...a jedna stará 91 ročná babička smodrými očami, ktorá pamätá ešte Ataturka nám stále niečo hovorila, ale my smejej zhola nič nerozumeli...ale vzala nás až do samého srdca jej domčeka, kde máv stene za hodvábnou šatkou jej najväčší poklad - starodávne rádio. Hostili násvišňami a boli nádherne jednoduchí, dobrosrdeční a nič po nás nechceli, vôbecneboli skazení západom...paráda.
V Ankare sme sa ocitli večer...hľadali smehotel...ale opäť len pre nás drahé 6-7 USD, tak sme vymysleli geniálnyplán...išli sme do areálu neďalekej nemocnice a tam sme sa zložili vparku...bolo to to absolútne perfektné miesto, lebo tu v noci nikto nechodil...umylisme sa v mešite a s večernou modlitbou sme o 22,00 zaľahli...krásne sme spaliasi dve hodinky a presne o polnoci sme zažili rýchly štart...poplach...ztrávnika sa vysunuli maličké trysky s spustilo sa automaticképolievanie...pršalo nehorázne zo všetkých strán...za 30 sekúnd sme bolipobalení a uchýlení na ostrovčeku uprostred trávnika, kde bola upchatá tryska anepršalo tam...triasli sme sa od zimy v trenírkach, nadávali a čakali,kým to prestane, lebo nebolo kde uniknúť...po 20 min nastalo TICHO, prestalastriekať ľadová voda...už stekala len z nás a našich vecí...tak sme sa vrátilina pôvodné miesto, a ľahli sme si na celtu a rehotali sme sa este hádam ajhodinu...ráno, keď vyšlo slnko, sme po lavičkách v parku rozvešali mokré veci,sušíme, a odrazu prišiel strážnik a pozval nás na čaj. Vravel, že nás večervidel a nechápal čo tu robíme (my sme sa pred ním skrývali) a že nás chcelzavolať, aby sme išli k nemu dovnútra spať...
Teraz sme boli pozrieť v nemocnici...je úplnesupermoderná...na americký štýl...u nás sa nechytáme ani prostredím, nie tovybavením.
No a tento mejl píšem z Ankarskej univerzity, kdesme na vrátnici povedali, že sme zahraniční študenti, sme tu prvý krát a nechnás zavedú na internet, lebo chceme napísať domov...
