V autobuse do mesta Vlora, úplnecudzia pani, čo sedela pred nami celú cestu háčkovaladečku a keď sme vystupovali, darovala ju Nine. Potom si všimlaDušku, tak sme museli čakať na ulici, nechcela nás pustiťa háčkovala ako o život, aby aj Duške mohla dať.
pani v autobuse nestráca čas (foto: Peter Halaj)
čakáme, kým pani doháčkuje aj druhú dečku (foto: Peter Halaj)
Nakoniec to skončilo u tety doma. Bývana vidieku, na dedine v polorozpadnutom dome sama s troma synmi. Jej muž je už 2 roky v base...
albánsky vidiek, obec Luboňa, do domu v pozadí sme pozvaní (foto: Peter Halaj)
tu býva "naša" teta
Išla sa rozplynúť odradosti, že má hostí. Upiekla 2 kuratá(vyzerali chrípkovo), chcela zabiť ešte dva zajace no tiesme zachránili. Nalievala nás domácim mliekom,napchávala zeleninou.
outdoorová príprava večere, budú kuratá
outdoorová kuchyňa
Na záhrade mala štyri kravy, dvejahňatá, x sliepok, päť zajacov, x mačiek, jednéhopsa a jeden niekoľkotonový pásovýbuldozér v tieni ktorého všetká tá zveroddychuje.
buldozér uprostred záhrady
záhradný buldozér
Po mňa a Brka potom prišli miestnitýpci s úplne rozbitým autom a vzali násna pivo. Neverili sme, že to môže jazdiť.
nasadnúť ??? (foto: Peter Halaj)
nasadli sme (foto: Peter Halaj)
Vyzeralo to akčne, viezli nas totálnym vidiekom, anisme netušili, kde vlastne sme, cesty samozrejme bez asfaltu.
albánsky vidiek (foto: Peter Halaj)
albánsky vidiek
Odrazusa pred nami objavil jeden nedostavaný dom so strašiakoma vlajkou na streche. Tam zastali. Bola to miestna krčma.
miestna krčma (foto: Peter Halaj)
Po pár skvelýchchladených pivách sa už v nálade vraciamenaspäť domov. Spali sme sladko.
Ráno sa lúčime a idemespäť do mesta Vlora.
Je tu veľký prístav. Užsa tešíme, ideme na juh na „Albánsku riviéru",vraj sú tam úchvatné pláže ako zkatalógov a bez turistov.
Vo Vlore sme zatiaľ len párhodín a už máme kamarátov. Učiteľ telesnejvýchovy z miestnej školy. Je strašne fajn. Ako dieťa žil 5rokov v Prahe, lebo jeho babka pracovala na ambasáde... no aje to veľký športovec, rekordár Albánska vhode oštepom - ako sa nám asi 100 krát pochválil,hodil 72 metrov. Predstavil nás riaditeľovi školy, ďalšípohoďák, šef albánskeho skautingu. Nechali smesi u neho v riaditelni batohy a objavujeme mesto. Je tu pohoda,čisto a bezpečno.
v uliciach mesta Vlora
v uliciach mesta Vlora
Zabudnime na báchorky ovražedných Albáncoch. Je to tu síce trochu inéako u nás, ale ľudia sú veselší, usmievavejší,pohodovejší a ústretovejší a vždy ochotnípomôcť.
...a skoro každý mámercedes. Je ich tu v prepočte na obyvateľa najviac na svete.
