20 hodín po zabuchnutí dverí v Poprade sme sa ocitli v gréckych Thessalonikách. Cestovanie stopom je rýchle, lacné a zábavné.
Prešli sme mestom a popoludní sme sa nechali odchytiť náhodným Grékom menom Tasos, ktorý pre nás zorganizoval fantastickú večeru zloženú z národných jedál na útese s výhľadom na more. Noc v jeho dome bola samozrejmosťou. Opäť cítime, že spontánnosťou, otvorenosťou a s úsmevom k nám Cesta bude milosrdná.
Thessaloniki
námestíčko so psom
Aristoteles
biela veža
večera s Tasosom
Nás to ale ťahalo ďalej na východ - do Turecka - najpohostinnejšej krajiny na svete. Stopli sme francúzsku hipisáčku, ktorá to má svojim mikrobusom namierené do Indie. ...v hlave sa nám zrodila myšlienka, ako budeme kamarátom hovoriť, že sme prišli z Popradu do Indie na tri stopy...
Marie tu má domov
Marie, na obed si natrhala pravý grécky šalátik
strávili sme tu aj jednu noc
Nakoniec sme si to našťastie rozmysleli a nechali sa zviesť iba do západného Turecka. Predsa len, prísť o neskutočné zážitky zo stopovania po Turecku by bola veľká škoda.
konečne opäť v Turecku
A Turci na seba nenechali dlho čakať. Hneď po príchode sme boli obdarovaní čerstvými figami, srdečnými úsmevmi a pocitom, že sme vítaní.
Merhaba !
V horskom mestečku Gerede sa pri nás pristavila policajná hliadka. Nasadili nás do služobného auta a asi hodinu s nami hliadkovali v uliciach. Nakoniec sme skončili u samotného policajného náčelníka. Náš nápad stráviť noc pod širákom sa mu síce páčil, ale on vyrukoval s oveľa zaujímavejšou ponukou.
„Sme radi, že ste zavítali do nášho mesta a dnes v noci budete spať v miestnom hoteli - samozrejme na náklady Tureckej polície."
Tak to sa nám to pekne rozbieha.
